 |
 |
 |
 |
 |
 |
„Ako dlho sa dajú ignorovať staré hriechy? A dá sa nečisté svedomie dookola umývať, až z neho stečie len čistá voda?“
Ako sa dajú zmyť staré hriechy? Vstávať a cvičiť. Pekne spinkať a umývať sa, spievať a zase cvičiť, to všetko pod dozorom milej sestričky. Tiež treba poslúchať a neodvrávať… nedajbože ešte nadávať. V takomto zvláštnom očistnom programe sa ocitli aj Miro a Vlado. Spočiatku si žijú v sladkom nevedomí, no jedného dňa im celý tento mikrosvet naruší dievča v tričku Nirvany s gitarou. Krehká rovnováha sa prelomí, no uvoľní cestu pravde… a možno aj šanci na vykúpenie.
Zvláštnu atmosféru tajomného miesta dotvára podlaha izby, ktorou je obrovská trampolína. Tá poskytuje pacientom pohodlie pri oddychu aj cvičení. Nezvyčajná vaňa pôsobí ako priestor na zmývanie hriechov, ale jej súčasťou jej aj elektrický prístroj určený pre prísne tresty. Zaujímavým spôsobom sú divákovi predostreté spomienky – a to vo forme pohyblivého komiksu, ktorý sa premieta priamo na steny izby. Dôležité miesto v príbehu pôvodnej inscenácie …a dážď zohráva pieseň, ktorá aktérov prenáša v čase a ukazuje im cestu. Najprv je tu však akási mantra o vode a daždi, ktorá akoby dvom „pacientom“ pripomínala a zároveň zahmlievala, prečo sú tam, kde sú. Neskôr však na jej miesto nastúpi rocková melódia s biblickým textom, ktorá je hymnou revolúcie postáv i samotného miesta.
Táto smutno-smiešna groteska je dramatickým debutom prozaika, scenáristu a redaktora Jána Púčeka. Pod režisérskou taktovkou Róberta Horňáka sa na doskách Divadelného klubu 10×10 stretla štvorica hercov. Michal Jánoš a Matúš Krátky si zahrali dvojicu cvičencov, ktorí sa postupne rozpamätajú na svoju minulosť vďaka mladej, živelnej Kataríne v podaní Jany Hamranovej. Do úsmevu tak skočia poriadkumilovnej sestre, ktorú stvárnila Renáta Rundová – Horňáková. Tá divákov rozosmiala v groteskných situáciách, no tiež si vydobyla rešpekt v scénach, kde nastoľovala poriadok. Text piesne, ktorá aktérov sprevádzala časom, napísali Oleg Pastier a Peter Lipovský.
V hre sa objavuje motív dažďa a vody, ktorou si účinkujúci umývajú ruky, a tým symbolicky i svoje svedomie. Zatiaľ čo striktný program nariaďuje pacientom spánok, zvláštne cvičenia, spev, no obzvlášť dbá na umývanie, práve vďaka narušiteľke si dvojica začne spomínať na svoje kostry v skrini a obaja dostávajú šancu očistiť aj svoje vnútro. Téma starých hriechov je nadčasová, keďže je naším údelom robiť chyby, či sa z nich poučíme alebo ich zopakujeme. Hra však svojou ideou dodáva nádej, že šanca na odpustenie a vykúpenie môže prísť znenazdajky. A preto ju treba chytiť za pačesy. Prípadne za niečo iné…
Hru …a dážď si môžete najbližšie vidieť 21. novembra v Divadelnom klube 10×10 na Školskej v Bratislave. Okrem najnovšej smutno-smiešnej grotesky si môžete pozrieť aj hru Zaplavenie (naša recenzia), a to už 14. novembra, či inscenáciu Všade tá rieka 16. novembra.
…a dážď
Divadelná hra
Autor: Ján Púček
Hrajú: Michal Jánoš, Matúš Krátky, Renáta Rundová – Horňáková,
Juliana Hamranová
Dramaturgia: Michal Jasaň
Réžia: Róbert Horňák
Scéna a kostýmy: Jakub Branický
Hudba: Marek Suchoža
Pohybová spolupráca: Michaela Motlochová
Svetelný dizajn: Jakub Branický
Zvukový dizajn: Ľuboš Holík, Juraj Strelec
Produkcia: Simona Babjaková
Asistentka réžie: Dáša Rúfusová
Foto: Ticho a spol.