Recenzia: Fantázia 2016 po druhýkrát

Fantazia 2016 - obalka

Druhý zborník po vizuálnom a objemovom reštarte antológií z Martinus Ceny Fantázie vyvolával značné očakávania. Ten predošlý to rozbalil vo veľkom štýle a patril k najlepším. Dvojka (resp. jedenástka) je opäť takmer štyristostranovou bibliou a obálka je zase skvelá. Ale…

Obsahovo je namiešaná trochu zvláštne. O tom viac na konci. Teraz k samotným poviedkam:

Tajomstvo Lucie Modrej (Naďa Langová) – Cena Bibliotéky
Trochu príliš bežne napísaná moderná fantasy. Vodnícke témy mám rád a tento príbeh (na rozdiel od minuloročnej autorkinej poviedky) má hlavu aj pätu. Lenže v tejto knihe je ešte jeden podobný príbeh a ten Luciu Modrú nekompromisne deklasuje na úroveň prizerajúceho sa štatistu… A medailón, kde nám autorka prezrádza „šokujúce“ pravdy o slovenskom a českom pravopise, tiež nepôsobí veľmi profesionálne.

Ablanatha (Róbert Hric) – 13. miesto po prvom kole
Poviedka vie vzbudiť zvedavosť, ako sa príbeh o zakázanej láske vyvinie. Lenže je rozprávaná spôsobom, ktorý núti čitateľa dištancovať sa od postáv. V podstate až v samotnom finále je šanca na nejaké zblíženie, ale aj to je skôr rýchlovka, než základ pre trvalejší vzťah.

Ty vieš… (Honza Vojtíšek) – 6. miesto po prvom kole
Fajn prostredie pracovného tábora, fajn zasadenie do doby, fajn načrtnuté postavy. Presne ten prípad hororovej zápletky, kde by rozuzlenie stačilo len jemne naznačiť, aby text získal viac mrazivosti. A neviem, či to bolo prekladom, ale mám pocit, že autor už napísal poviedky aj ľahším perom.

Hľadá sa upír (Monika Kandriková) – 4. miesto
V súvislosti s touto upírskou politickou fikciou sa hovorí, že je dobrá vďaka pointe. Ona je však dobrá preto, s akým prehľadom buduje svoj svet. Stále je síce v mantineloch fantasy romance, ale autorka si je žánrového zaradenia zjavne vedomá a triviálny príbeh rozpráva zručne a moderne.

R. T. E. M. (Richard R. Senček) – 107. miesto po prvom kole
O niečo živšie rozprávaná poviedka o vedeckom objave, než pri finálovom Potom. Lenže vedci svoj výskum obhajujú dosť slabo a ich argumenty nemajú silu. Ani som sa nečudoval, že bežní ľudia v príbehu nechápali rozdiel medzi materiálmi s určenou životnosťou a „kurvítkami“. Vstup vojenského veliteľa do diskusie a jeho vplyv na „problematiku“ je vyslovene sci-fi.

Sám (Peter Bíro) – 22. miesto po prvom kole
Jednoducho napísané postapo (miestami by pomohla lepšia slovná zásoba). Dokáže však vtiahnuť do putovacieho príbehu o hľadaní Dunaja. Škoda, že autor dáva čitateľovi možnosť zorientovať sa vo svete (v hlave) hlavného hrdinu pomerne zavčasu, a tým pádom poviedka ku koncu pôsobí zbytočne rozťahane (breza). A samotný záver? Jediný správny. Takže mňa neprekvapil, ale uznávam, že dodal textu na celistvosti.

Smrť Erlewangovej dcéry (Dominika Madro) – 53. miesto po prvom kole Rozporuplná poviedka. Výborne v nej funguje odhaľovanie príbehu a súvislostí, dokonca má aj funkčné posolstvo. Ale mne robilo problém akceptovať ten rozprávkový koncept, kde mocný vladár (a despota) nie je schopný nikomu prikázať, aby ho sprevádzal na jeho ceste. Nevidel som dôvod, prečo by takéhoto vládcu niekto rešpektoval…

Curriculum Vitae et Mortis (Miro Švercel) – 28. miesto po prvom kole
Mať vycibrený štýl nie je vždy nevyhnutné. Ak to vyvážite humorom, akciou alebo povedzme erotikou. Nie že by som chcel čítať poviedku o intímnom živote bezdomovcov… Snažím sa len povedať, že Curriculum Vitae et Mortis je napísaná strojovo, bez sympatických postáv, jej hororová línia nedáva veľmi zmysel a text navyše neponúka žiadne z vyššie spomínaných ozvláštnení…

Mesto spomienok (Erik Kotlárik) – 1. miesto
Na rozdiel on iných čitateľov mi samotná téma „oslích mostíkov“ neprišla veľmi zaujímavo podaná. Skôr mi vadilo, že pamäťové cvičenia chcú byť zbytočne provokačné (Štúrov orálny sex). Lenže autor má svoj štýl a ten je výborný. Napriek tomu, že dreň poviedky tvorí miestami obohraná love story, je napísaná svižne, obrazne, ako sa na modernú (takmer) futuristickú prózu patrí.

Zmluva (Lívia Lévyová) – 23. miesto po prvom kole Spočiatku zaujímavá variácia na zmluvu s diablom. Potom však text začne byť čoraz menej zrozumiteľnejší a cesta k záveru je zbytočne naťahovaná. Psychologický rozbor je pomerne vydarený, ale logika občas škrípe, keďže postavy dlho konajú (rozprávajú), akoby zmluvu vôbec nečítali.

Muhehe (Mário Polónyi) – 61. miesto po prvom kole
Mário Polónyi má svojský štýl, predstavivosť i zmysel pre absurdnosť. Aj keď mi jeho písanie príde trochu prežité (socialistický new weird?), táto poviedka je celkom dobrá jednohubka. Aj keď určite nie pre každého. V súčasnej spoločenskej situácii však zaujímavo funguje ako prostriedok pre boj proti xenofóbii :-). Len treba prehltnúť autorovu vulgaritu a niektoré humusácke opisy.

Prestupná stanica (Martin Pitorák) – 23. miesto po prvom kole Dobrá, hutná poviedka. Pre pár drobností na začiatku mi robilo problém identifikovať hlavného hrdinu, ale prostredie „výrobného centra“ je uveriteľné a svet budúcnosti šikovne zobrazený v jemných náznakoch. Príbeh má hĺbku i posolstvo, a je len dobre, že bez akéhokoľvek pátosu.

U čierneho draka (Ján Gálik) – Cena OZ Fantázia za najlepšiu fantasy Konečne trochu poctivej fantasy. Ján Gálik si odskočil od učiteľských hororov a prekvapivo hravo zvláda aj klasický hrdinský príbeh, kde sa pár bojovníkov a démonov stretne v jednej krčme. Svižné, atmosferické, so sympatickými postavami. Jediné, čo môžem vytknúť, je snáď autorova prehnaná potreba všetko dovysvetľovať.

Labute neplačú (Zuska Stožická) – 3. miesto a Cena poroty
Aj vďaka tomuto textu som možno na ostatné poviedky prísnejší. Pretože Labute sú napísané skvelo. I keď je pravda, že príbeh o zámene detí mohol skončiť v polovici a na kvalite by mu to neubralo… Aj ten zvyšok je fajn, ale už pribúdajú menej uveriteľné súvislostí všetkého so všetkým. Každopádne krásna ukážka práce s postavami i moderného využitia tradičnej vodníckej témy.

Strašiak (Jozef Harendarčík) – Cena Béla (za najlepší horor)
Je prekvapivé, ako dlho sa dokáže autor zahrávať s čitateľom bez toho, aby otupil jeho pozornosť. Pôsobivá hra s obrazmi i očakávaniami. Atmosféra poľa je vykreslená takmer rovnako umne ako pri jednej známej poviedke o kukurici a deťoch.

Farma nádejí (Mína Pávová) – 6. miesto po prvom kole
Výborná poviedka. Také obyčajné leto na farme, kam sa hlavný hrdina dostane za trest po maturite. Text je sviežo napísaný, s nadhľadom, že na konci som sa neubránil infantilnému úsmevu. Keď viete písať, stačí iba esencia príbehu, a vznikne fakt dobrá poviedka.

Potom (Martin Petro) – 2. miesto
Trochu mám pocit, že táto poviedka sa páčila každému len mne nie… Štýl aj téma uväznené v minulom až predminulom storočí. Fakt som neveril, že v súťaži z roku 2016 si medzi finálovými poviedkami prečítam takéto retro v štýle „niečo sme objavili, postavme do miestnosti pár vedcov, aby nám o tom porozprávali“. Hlavný hrdina mi prišiel naivný a nápad okolo života po živote tuctový…

Topenie ľadov (Anna Olejárová) – 13. miesto po prvom kole
Podmanivý techno-biopunk. Napriek tomu, že ide „len“ o paralelu ku klasickej technike, autorka podáva svoje predstavy o živých počítačoch neuveriteľne zanietene a presvedčivo. Škoda toho záveru. Takto poviedka síce vzbudí záujem, čo sa bude diať, ale aj tak si myslím, že koniec mohol byť podaný zrozumiteľnejšie.

Perníková chalúpka (Janko Stopjak) – 40. miesto po prvom kole
Ján Stopjak si ide svoje. Príbeh o snoch a veciach na druhej strane mi prišiel o niečo údernejší, než ostatné autorove texty. Ale ako prichádza finále (a snové sekvencie), je to opäť ten zbytočne opisný autor, akého poznáme z predošlých ročníkov MCF. Pre trpezlivejších čitateľov, ktorí sa radi vnárajú do iných svetov, môže ísť o podstatne silnejší zážitok.

Kosti, kostry, kostlivci (Janka Javorka) – 5. miesto a Cena Intel za najlepšiu sci-fi
Niektoré detektívky nepotrebujú až taký prepracovaný príbeh. Poznáme to napríklad zo seriálu CSI :-). Stačí, že vizuálna stránka a technické vychytávky sú dostatočne pôsobivé a postavy sympatické. Janka Javorka možnože nemá taký pôsobivý štýl ako Zuska Stožická či Erik Kotlárik, ale v jej poviedkach je takmer všetko tam, kde má byť a jej texty sa stávajú stávkou na istotu.

Fantázia 2016 obsahuje nečakane veľa dobrých poviedok: Upír, Mesto, Stanica, Drak, Labute, Strašiak, Farma, Ľady, Kosti. Až je medzi nimi problém vybrať tú najlepšiu (za mňa napokon asi Farma nádejí od Míny Pávovej). Kniha však zároveň obsahuje niekoľko – nazvime to „kvalitatívne výrazne odlišných poviedok“, ktoré mi prekvapivo závažne kazili celkový dojem z antológie. Ale štatistika nepustí. A i keď aktuálny zborník nemá klasické prvky hollywoodskych druhých pokračovaní (väčšie, drahšie, akčnejšie), Fantázia 2016 šliape na päty najlepším ročníkom (2013, 2015) a treba si ju určite prečítať.

Knihu Fantázia 2016 si môžete kúpiť napríklad v Martinuse momentálne so zľavou ISIC, pre podrobnosti kliknite na tento link


Fantázia 2016
Výber poviedok slovenskej literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie 2016
Žáner: sci-fi, fantasy, horor
Vydavateľstvo: Fantázia
Rok vydania: 2016
Väzba: mäkká
Jazyk: slovenský
Počet strán: 364


31. januára 2017
Martin Kochlica