 |
Na Penekmonione nemajú takmer nič. Zásoby kovov, vody, uhlíka sa už skoro minuli a biedne rastlinstvo živorí iba na polovici planéty, na tej, na ktorú svieti malé a slabé slnko. Žijú na ňom dva druhy ľudí. Jedni sú chudobní, odsúdení na ťažkú prácu a druhí, bohatí, žijú v prepychu. Tí druhí majú jedinú prácu: boj medzi sebou navzájom aj s inými planétami.
Príbeh nepríbeh
Sirota Pria, pastierka a lovkyňa zveriny, sa náhodou zoznámi s posledným dedičom trónu na úteku pred popravou. Ten učí Priu boju vyhradenému výlučne vyššej spoločenskej vrstve. Pria jediná prežije krvavý útok, čo zaujme šľachtica Kyuna, ktorý ju náhodou nájde. No nezostal sám. Dievčina vzbudila pozornosť aj zvláštneho Nébyosa. Kyun začne Priu trénovať, pretože obaja s Nébyosom sú presvedčení, že dievčina im pomôže v boji proti nepriateľom. Pre každého je to však niekto iný.
Nébyos vždy sleduje len svoje vlastné plány zamerané na zvrhnutie Majáka, v ktorom sídli akési vedomie z vesmíru menom Berydom. Pre dosiahnutie svojho cieľa je ochotný obetovať všetko a všetkých. Okrem svojho pohodlia.
Azda každý šľachtic na Penekmonione má svojich nepriateľov. Aj sám Kyun je čoskoro vtiahnutý do bojov, ktoré sa točia okolo pomsty a samozrejme, snahy vziať mu jeho učeníčku Priu. Ukazuje sa totiž, že to dievča nebude obyčajná dedinčanka. Má v sebe moc, akú nemá nikto na celej planéte. Dokonca prežila vloženie rubínu do hrude, čo by v jej veku nemal prežiť nikto. Rubín je článkovaný parazit a nositeľovi dáva nevídanú energiu a schopnosti. Tie sa, žiaľ, využívajú najmä vo vojnách…
Útok na Maják začal. Má ho na svedomí tajomná bytosť Motu. No nie je to jediné sídlo, ktoré plánuje zničiť, a nielen strážcovia Majáka sú Motovi v pätách, aby ho zlikvidovali. Boj začína. Kto ho prežije?
Priveľa a primálo
Samotný dej knihy Hlasy priepasti nie je zložitý, no napriek tomu je komplikovaný. Autor nám servíruje také množstvo postáv a mien (mnohé sa mihnú iba v jedinej či dvoch scénach), že po čase z toho môžete mať trošku guláš. Rovnako môže miasť množstvo názvov vojenských hodností a štátnických titulov, vytvorených extra pre túto planétu. V každom prípade treba uznať, že svet, aspoň čo sa vojenských hodností, hierarchie a oslovení vládnucej vrstvy týka, má autor prepracovaný do najmenšieho detailu. Rovnako aj to, kto komu a akému územiu vládne, akou mocou disponuje a rodovou zbraňou bojuje… Zaujímavý je motív rubínu, teda parazita poskytujúceho svojmu nositeľovi nadľudské schopnosti, silu a rýchlosť. Od toho sa potom odvíja taktika útokov a obrany založená na boji z blízka, úderoch, kopoch, tvorbe energetických výbojov, štítov a iných im podobných spôsoboch.
Dušan Valent hneď v úvode tvrdí, že sme na planéte, ktorej jedna polovica je zamrznutá a neustále v tme, už tu nie sú takmer žiadne rudy, nerasty, chýba aj voda, rastliny… Proste je to pustina. Neskôr sa dozvieme o niekoľkých stepiach a horách. Napriek tomu tu žijú zvieratá dlhé aj desať metrov. Čím sa živia?
Šľachta do seba leje litre vína a medoviny. Kde a najmä z čoho ich vyrábajú? Veď takmer všade je pustina, piesok, kamenisté pláne (okrem záhrad boháčov). Dovážajú ich? Planéta je predsa už takmer bez nerastných zdrojov, takže je záhadou, kde šľachta na to berie peniaze. Je to korisť z iných planét? Sú tamojší obyvatelia vazalmi a Penekmonion spravuje tieto planéty? Za čo neustále nakupujú drahé stroje, technológie, keď už na planéte sami takmer nič nemajú?
Autor sa často venuje bojovým tréningom. Vo výsledku však o nich vlastne nič nenapíše. Keď sa má mladá a neskúsená Pria naučiť využívať silu energie, ktorú jej rubín poskytuje, ukáže jej Kyun, ako to robí on, a opustí ju so slovami, že má týždeň či dva na to, aby sa to sama naučila. Stáva sa z nej s prijatím rubínu vševediaca osoba? Viaceré bojové scény sú napísané naivne, zvláštne je občas aj konanie postáv. Máme vesmírnu bytosť, ktorá planéte vládne a je považovaná za božskú, no stačí pár sústredených lúčov a je skoro po nej. Pritom tri štvrtiny knihy sme presvedčení, že zničiť ju je snáď úplne nemožné. Poviete si, super! Lenže protivník, ktorý ju pomaly likvidoval, jej vzápätí sám a dobrovoľne dodá moc a energiu, a táto božská entita s ním začne znovu bojovať. Prečo, veď ju prišiel zabiť…
Celý príbeh je vlastne nekonečný tréning, bitky, behanie, lietanie v awyonoch a bojovníkom mizne pancier a oblečenie po zásahu energetických lúčov. Medzi tým sa úplne stráca aj tá troška, ktorú sa dozvieme zo súkromia postáv, ich pocity, city, túžby, všetko to, prečo by si mal čitateľ postavy obľúbiť. Svetlou výnimkou je Pria, ktorá je napísaná hmatateľne a uveriteľne a ako jediná dokáže vzbudiť sympatie a zaujať.
Hayan zbadal potácajúceho sa Kerguryona, ako si so zakrvavenými rukami stíska nos a ústa a pozerá ponad plece na rastúci červený fľak na svojich nohaviciach, zatiaľ čo na chrbte mu zúfalo balansuje sluha s ukazovákmi natlačenými v jeho ušiach. (str. 250.)
Skúste si to. Ja som to skúšala, na nohavice som sa cez plece nedokázala pozrieť, a to mi na chrbte nevisel sluha. Poviete si… rubín. Asi z nich robí nadľudí.
Jazyk príbehu je zvláštny. Čitateľom bude pripadať až kostrbatý.
Slzy z nej zrazu vypadávali húfnejšie… (str. 294.)
To sa dá v dialógoch pripísať faktu, že je to predsa len národ z inej planéty. Z akého dôvodu takéto kostrbaté vyjadrovanie používa rozprávač?
Samotné dialógy sú miestami také naivné, že by možno bolo lepšie, keby postavy nič nepovedali. O niektorých múdrach, ktoré občas z postáv vychádzajú, sa dá povedať to isté. Humor sa objavuje v situáciách, kde by byť nemal, a u protagonistov, ktorí by v tej chvíli humorom sršať naozaj nepotrebovali. Niekedy čitateľovi chvíľku potrvá, než pochopí, že to skutočne malo byť humorné. Nájdete však aj viaceré miesta, na ktorých sa dobre zasmejete a uvoľníte sa.
Hoci sa autor nevyhýba expresívnym slovám, keď sa obávaná bytosť Motu objaví u mocného a slávneho bojovníka Kerguryona, ten jej nepovie napríklad, že je „škaredé slovo na k…“, ale že je bubák. Atď.
Nébyos túži vládnuť všetkým. Ťažko sa ubránite nutkaniu porovnávať ho s Lokim. Správa sa však väčšinou ako hlupák, až ťažko uveriť, že má nejaký reálne fungujúci plán na ovládnutie sveta. Napríklad ani netuší, čo má na palube a v podpalubí svojho vlastného awyonu, aké zbrane, prístroje, a to je vo vojnovom stave.
Azda je to chyba autora, že sa čitateľom neobťažoval viac priblížiť aktérov. Máme o nich a ich minulom živote nedostatočné informácie, aby sme si k nim vytvorili nejaký vzťah, chápali ich, držali im palce či ich neznášali. V knihe sú retrospektívy, no tie sú viazané iba na isté udalosti. O svete, tradíciách, živote na planétke povedia minimum. Preto môže dôjsť k nepochopeniu textu, samotného príbehu, prípadne si detaily čitateľ domyslí nesprávne. Ak si ich vôbec domyslí…
Zorientovať sa v tituloch pomáhajú dodatky na konci románu. V nich nájdete hodnosti, mená protagonistov, slovník výrazov či pramálo drobností z reálií planéty. Potešia ilustrácie niektorých vybraných protagonistov.
Čitatelia sci-fi sú ľudia, ktorí sa vo vede, technike, astronómii, technológiách a logike dobre orientujú. Ak čítate tento žáner pravidelne, budete najskôr Hlasy priepasti pokladať za naivné amatérske samovydanie. Ak by sme knihu zaradili medzi literatúru pre mládež, snáď by mohla zabodovať.
Knihu Hlasy priepasti si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Hlasy priepasti
Žáner: science fiction
Autor: Dušan Valent
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2025
Počet strán: 328
Väzba: pevná
ISBN 978–80–8201–281–4
Súvisiaci link
Predstavujeme – Dušan Valent: Hlasy priepasti
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag a v printovom mesačníku Magazín o knihách. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.