Recenzia: Brent Weeks - Černý arcimág

Černý arcimág - obálka

Pokiaľ máte pocit, že ste už dlho nečítali zaujímavú fantasy s premysleným príbehom, vynikajúco zvládnutými charaktermi a premakanou mágiou, tak hor sa na Čierneho arcimága!

Táto kniha ponúka oveľa viac, než len pár kladných a pár záporných postáv, jasný cieľ a jednoduché zápletky. Je to to pravé, čo od fantasy očakávam – postavy, ktoré sa od seba výrazne líšia, každá z nich má špecifické schopnosti, charakter a vlastné ciele, ktoré sa môžu v priebehu príbehu meniť podľa okolností. Dobro je občas až príliš kruté a jasné zlo môže mnohým priniesť spásu a slobodu. Nič nie je jednoduché, každý voľačo tají, cieľ je nejasný, spojenectvá a láska stoja na vratkých základoch a sú podmienené. Politika, všadeprítomné intrigy a zákulisné boje dodávajú príbehu plnému farebnej mágie to správne pozadie.

A práve mágia je v tomto románe dokonale zvládnutá. Nepôjde o mávanie čarovným prútikom, nečakajte magické slovíčka ani tajomné rituály. Mágovia, či skôr chromaturgovia, lámu svetlo, vytvárajú z neho luxín a ten zhmotňujú – buď ho uzavrú, a tak pretrvá navždy, alebo len dočasne poslúži ich zámerom a potom sa rozpadne na svetlo. Každý barvomág (v češtine to znie akosi výstižnejšie než farbomág – hmm.) dokáže používať len určité farby spektra, väčšinou jednu alebo dve. Každá farba má špecifické vlastnosti, pre ktoré je cenená. Zo zhmotneného luxínu sú postavené veže, hradby, budovy či predmety dennej potreby, ktorých nádheru si vďaka autorovým opisom dokážete živo predstaviť. Chromaturgiu a jej výučbu, fungovanie a charakteristiku autor odhaľuje postupne a prirodzene, nezavaľuje čitateľov technickými výrazmi, s ktorými si nevieme dať rady.

Barvomágovia sú vysoko cenení… zamestnanci. Nie sú to všemocní páni. Boháči, šľachtici či rodiny financujú ich drahé štúdium a oni ho svojim mecenášom musia splatiť. Zmluvami sú teda viazaní po celý život, keďže kvôli používaniu mágie umierajú skôr ako obyčajní ľudia – každý špás voľačo stojí. Každý barvomág stojí teda pred dilemou: čím častejšie používa mágiu, tým rýchlejšie sa približuje k zlomeniu prstenca vo svojich zreničkách a teda – k pokraju šialenstva, do ktorého barvomág po roztrieštení prstenca upadá.

O chormaturgii je však toho v knihe ešte oveľa, oveľa viac. Skutočne ide o veľmi zaujímavý koncept mágie, je ľahké si ju predstaviť a vyzerá perfektne. Škoda, že neexistuje, hneď by som sa hlásila do učenia.

Hlavným hrdinom príbehu je najmocnejší barvomág Gavin Guile – arcimág, pán svetla, ktorý ako jediný, dokáže používať všetky farby spektra od ultrafialovej po infračervenú. Je to vyše tridsaťročný muž priťahujúci svojou charizmou a mocou všetkých, ktorí s ním prídu do kontaktu. Dievčatá a ženy pred ním upadajú do mdlôb, muži ho uctievajú a rešpektujú. Neustále ho stráži Čierna stráž – na všetko odhodlaní špecialisti na zabíjanie. Gavin má za sebou ťažký boj o moc so svojím vlastným bratom, ale hoci je najmocnejší na svete, jeho rozhodnutia sú obmedzované a ovládané Bielou (biela barvomagička), satrapmi (pánmi siedmich satrapií, čo je územné členenie krajiny) a Gavinovým mocným manipulatívnym otcom, pre ktorého boli jeho synovia len prostriedkami vlastnej moci. Navyše má Gavin jedno obrovské tajomstvo, ktoré všetko, čo za pätnásť rokov svojej vlády arcimága dokázal, stavia do úplne iného svetla.

Víťazstvo nad bratom poznamenalo Gavinov život množstvom osobných prehier – musel zrušiť zasnúbenie s životnou láskou, ktorú má dennodenne pred očami, a napriek tomu, že k sebe cítia hlbokú náklonnosť, nemôžu byť spolu (Karris je úžasná femme fatale), odohnať od seba najbližších a obklopiť sa ochranným múrom pretvárky – čo všetko by dokázal, keby mohol byť sám sebou? Ale nemôže. Tajomstvá, ktoré ho ťažia ako mlynské kamene, ho ťahajú do záhuby.

Gavin má pred sebou posledných šesť rokov života – každý arcimág žije v sedemročných cykloch, väčšina zomrela po siedmich rokoch vlády a len pár najmocnejších vládlo 21 rokov. On má za sebou už pätnásty rok, a preto si stanovil sedem veľkých cieľov, ktoré chce naplniť, kým ešte žije. Jedným z nich sa stáva oslobodenie mesta, ktoré po veľkej bitke dvoch bratov Guileovcov upadlo do područia ostatných satrapií. Cíti, že je jeho povinnosťou konečne oslobodiť toto mesto z poddanstva a vrátiť jeho obyvateľom slobodu. To sa stáva témou prvého dielu trilógie.

V románe je mnoho pozoruhodných postáv: Kip – Gavinov náhle sa objaviaci nemanželský syn, Karris – životná láska a Čierna strážkyňa, Železňák – Čierny strážca, Corvan Danavis –legendárny generál, Liv – generálova dcéra, Biela… Všetky majú svoje plusy aj mínusy, pomáhajú Gavinovi, niekedy sa mu vzoprú alebo sa od neho odvrátia. Čo ma fascinuje najviac je, že každá z postáv, hoci ho svojím spôsobom miluje a obdivuje, sa môže za istých okolností, stať jeho najväčším nepriateľom. Och, ako blízko má láska k nenávisti!

V románe je veľa klamu, podvodov, starých nevyjasnených krívd, ktoré so sebou do prítomnosti vlečú mnoho jedu. Všetko so všetkým súvisí a jedno vyplýva z druhého – dávne chyby a omyly ešte Gavinovi veľmi skomplikujú život. Keď sa v závere zdá, že sa už-už čosi vyjasní a vysvetlí, dôjde k udalostiam, ktoré všetko ešte viac zamotajú a úžasne vygradujú. Už sa nemôžem dočkať pokračovania.

Román je spletitý, písaný v er-forme, často strieda rôzne miesta a sleduje osudy viacerých hrdinov súčasne. Číta sa však ľahko a rýchlo.

V podstate ani niet čo autorovi vytknúť, ale možno som ešte pod vplyvom sexi mňam arcimága. Takže bude najlepšie, ak si knihu prečítate a urobíte si na Gavina a jeho tím vlastný názor. Určite neoľutujete.

Farby a mágia spojte sa!


Černý arcimág
Autor: Brent Weeks
Vydavateľtvo: Fantom Print
Rok vydania: 2013
Počet strán: 509


26. februára 2014
Lenona Štiblaríková