 |
Dá sa napísať príbeh človeka opusteného na nehostinnej planéte tak, aby vyznel optimisticky, dokonca veselo? Marťan dokázal, že sa dá.
Mark Watney si nepotiahol z balíčka zrovna tie najlepšie karty. Bol radovým členom tretej expedície na Mars. V podstate rutina. Pri evakuácii počas piesočnej búrky sa však zranil, zvyšok posádky ho považoval za mŕtveho a odleteli bez neho. Zostal mu síce obytný stan a zásoby vzduchu, vody i potravín, no rozhodne mu to všetko nemá šancu vydržať, kým poňho príde záchranná výprava. Vlastne, aká záchranná výprava, veď búrka zničila antény, takže nikto sa nemá šancu dozvedieť, že prežil. A za stenou stanu čaká Mars, aby ho pri najbližšej príležitosti zabil.
Lenže Mark má v rukáve tri ťažké tromfy: vedomosti mechanika a biológa, vynaliezavosť MacGyvera a konskú dávku humoru a dobrej nálady. Takže namiesto toho, aby zapustil emo ofinu a zháňal smrtiace tabletky, pustí sa do uskutočňovania plánu na prežitie. Ani v najmenšom ho nemýli, že žiadny plán nemá. Robí iba to, čo robili naši predkovia odpradávna pred každou zimou. Vyráta si, čo a koľko potrebuje, aby sa udržal pri živote, a potom napne všetky sily, aby to získal. Typický sedliacko-inžiniersky prístup.
Je to úžasne osviežujúce, nečítať v scifi o záchrane či zániku sveta, ani sa neutápať v psychologických a vzťahových problémoch. Úplne iné než obohrané bonmoty o užívaní si života naplno. Stačí sa vžiť do chlapa, čo je sám na celej planéte, snaží sa len prežiť do ďalšieho dňa a zároveň naplno myslieť, aby mohol to isté zvládnuť aj zajtra. Zároveň je to oveľa intenzívnejší spôsob žitia, ktorému sa žiadne umelé adrenalínové náhrady nevyrovnajú.
Forma denníkových záznamov dovoľuje vyniknúť humoru a optimizmu – to, že Mark vôbec urobil záznam do denníka, znamená, že prežil. Že vydriapal z pazúrov neľútostnej planéty ďalší deň svojho života. Deň naplnený dobrodružstvom v štýle Julesa Vernea. Deň zápasu s prírodnými silami ďaleko presahujúcimi ľudské svaly, no nie ľudské mozgy, podľa najlepších tradícií Arthura C. Clarkea. Takáto fantastika zďaleka nepatrí do múzea (ako som nedávno čítal v doslove Dotykov budúcnosti). Môže ju tam poslať iba lenivosť našich myslí, rezignácia na uvažovanie, ako prežiť nasledujúci deň a čo nové v ňom objaviť.
Lebo myslenie, objavovanie a vynachádzanie je to, čo nás robí ľuďmi.
Marťan
Autor: Andy Weir
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2014
Počet strán: 408
ISBN 978–80–551–3880–0