 |
Nebude zo psa slanina, ale z merde sranina.
Po Romeovi a Júlii siahol Divadelný ústav v rámci Európskeho projektu Classics in the graphic novel – Klasika v grafickom románe po ďalšom nesmrteľnom námete, ktorý sa v mnohých podobách a intepretáciách objavil nielen na divadelných doskách či filmovom plátne. Pupkatého a rozdrapeného Tatka Ubu sa do okienok a panelov podujal vtesnať slovinský komiksový autor dr. Horowitz a pre texty v bublinách bol použitý už existujúci preklad Alberta Marenčina. Komiks má štedré rozmery 230 × 310 mm, na ktorých vynikne aj pozoruhodne detailná kresba. Záverečné strany patria bonusom, ktoré sa venujú jednak pozadiu vzniku tohto grafického románu a jeho tvorcom, jednak histórii hry a jej adaptáciám, ku ktorým sme sa mohli dostať na Slovensku.
Absurdný príbeh je vsadený do fiktívneho Poľska, ktorému vládne kráľ Václav. Ale len do tej chvíle, kým ho nezradí Tatko Ubu, za výdatnej podpory Mamky Ubule. Celá kráľovská rodina je vyvraždená, útekom sa zachráni iba mladučký princ Kuboslav. Vlády sa ujíma Tatko Ubu a celú krajinu začne okamžite riadiť po svojom: všetkých, ktorí sa mu protivia, majú nejaké majetky alebo sa mu jednoducho nepáčia, šmahom ruky a ostrého nástroja zbaví života. Sám sa menuje hlavným pfinancmajstrom a osobne zdiera celú krajinu. Kuboslav zatiaľ nájde azyl u ruského cára a ten sa rozhodne pomôcť mu vydobyť si poľskú korunu späť. Ubu so svojimi poskokmi musí teda vytiahnuť do vojny. Lenže na čele vojska (ba i štátu) by mal byť statočný vodca, nie zbabelá spuchnutá žubrienka, ktorá myslí len na svoj plný bachor a svoju kožu. Navyše, Ubuľa má tiež svoje vlastné predstavy o tom, akým smerom sa má jej život ďalej uberať, a Ubu v nich nemusí nevyhnutne hrať hlavnú úlohu.
História hry a jej pokračovaní je známa. Alfred Jarry vytvoril prvú verziu príbehu už ako 15-ročný. Inšpiráciou pre hlavnú postavu mu bol nenávidený učiteľ a podkladom spolužiakovo divadelné predstavenie. Ubu reprezentuje toho najodpornejšieho človeka, akého si mohol bystrý mladík naplnený nápadmi a hormómni predstaviť: je lenivý, hlúpy, zbabelý, pažravý, nemorálny, bezohľadný a bezcitný sebec. Jediným božstvom je pre neho jeho vlastné plné brucho, okolo ktorého sa točí celý vesmír. Pre uspokojenie svojich fyzických potrieb neváha zničiť a podupať čokoľvek a kohokoľvek, nemá žiadne zásady ani chrbtovú kosť. Jediné, čo vie, je rozkazovať a lamentovať, ak sa okolnosti obrátia proti nemu.
V komiksovej podobe Tatko Ubu (aj Mamka Ubuľa) pripomína žubrienku či so svojou korunkou skôr larvu mloka. Široká, večne uslintaná papuľa, obrovské brucho, silný chvost. Ubu je nahý, s výnimkou scén, kde nosí zdobenú prilbu, časti brnenia či šerpu s metálmi. Jeho nahota je pre príbeh dôležitá – veď v ňom ide predovšetkým o Ubuov pupok so špirálou, a ten predsa nemôže byť pred obecenstvom skrytý. Aj Ubuľa má na sebe iba toľko textilu, koľko dá vyniknúť jej bohatým vnadám, ani cvernu navyše. No čitateľ nemá šancu popliesť si nahotu s erotikou. Do naha tu idú najmä ľudské charaktery a tak, ako Tatko Ubu nemilosrdne rozpitváva svojich protivníkov, autor rozpitváva všetky slabosti, chyby a primitívne túžby tých, ktorí sa vyvyšujú nad ostatnými.
Komiks sa drží štruktúry divadelnej hry. Je rozdelený do dejstiev a obrazov. Toto usporiadanie mu pristane a navyše čitateľovi slúži ako pomôcka pre zorientovanie sa v pôvodnej hre. Kresba Cirila Horjaka, teda dr. Horowitza, je nápaditá a precízna. V niektorých okienkach môže čitateľ (občas s pomocou lupy) definovať desiatky postavičiek, pričom každá tvár či postava má svojskú podobu a výraz. Štýlom kresba pripomína mix disneyovských rozprávok a karikatúr, na prvý pohľad milých, akoby pre deti. Tomuto dojmu napomáha aj inšpirácia podobami rôznych zvieratiek a hmyzu. Ibaže v dielach pre deti zvyčajne nevídame obscénnosti, striekajúcu krv, gundže čriev, vypadnuté mozgy, oči visiace na kúsku tkaniva či vnútro odstrelenej lebky. Výtvarným prejavom autor komiksu podčiarkuje kontrasty, ktorými sa hemží aj použitý jazyk. Ľubozvučné výrazy sa tu miešajú expresívnymi, latinčinou, novotvarmi, slovnými hračkami, ktoré vzápätí strieda argot a neuveriteľne pestrá paleta nadávok. Preklad pôvodnej hry bol určite výzvou, s ktorou si Albert Marenčin závideniahodne poradil. Radosť je naraziť aj na komiksové citoslovcia, ktoré boli preložené neskôr. Tvorcovia k nim pristupovali s určitou invenciou, a tak tu okrem klasického „grrr – aargh“ nájdeme aj „druzg“, „chľust“ či „gniav“.
Ako príbeh, tak jeho obrazové stvárnenie sú výdatne okorenené symbolmi a odkazmi a je na čitateľovi, koľko z nich chce či je schopný vnímať. Nájdeme tu viacero prvkov klasickej či dobovej drámy, nechýba halucinačná scéna, divoké existenčné monológy, útok divého zvera (lebo medveď), ruskí dôstojníci pripomínajú skôr esesákov atď. Napriek bohatosti a štedrosti výrazu tu však čosi chýba: v Kráľovi Ubu niet kladnej postavy.
Je veľmi ťažké vytvoriť pútavý príbeh, ktorého hlavná postava je záporná. Ak autor chce urobiť takúto postavu autentickou, musí ísť do jej hĺbky, ale v prípade zápornej postavy mu nezostáva čerpať z ničoho iného, iba z necností alebo číreho zla. Plastickému vykresleniu zápornej hlavnej postavy pomáha, keď ju autor postaví do konfliktu s nejakou pozitívnou postavou, pozitívnym cieľom alebo ju poľudští „slabosťou“, ktorá je vo vnímaní spoločnosti bežne považovaná za klad. Ubu taký nie je. Je to stelesnený žoch plný tých najhorších vlastností a najnižších pudov. Ostatní aktéri nie sú omnoho lepší: sú tiež leniví, zbabelí, hlúpi, zradní, rozmaznaní či nesympatickí, ale čo sa týka nerestí, je Ubu skutočne bezpochyby ich kráľom.
Preto tu čitateľ nemá komu držať palce. Na nikom mu totiž nezáleží. Ani len na Kuboslavovi, ktorý je síce právoplatným dedičom trónu, no v príbehu sa nijako výrazne neprejavuje. Rovnako sa nedostaví ani smiech. Kráľ Ubu je absurdnou satirou, niekoľkokrát pokriveným zrkadlom spoločnosti a všetkého možného, čo nás obklopuje, tunajší drsný humor však nemusí byť pre čitateľa zárukou ľahkej hravej zábavy. Pri sledovaní divadelného predstavenia sa divák môže viezť na vlne nálady publika a prenastaviť svoju osobnú hladinu citlivosti, s komiksom je však čitateľ osamotený. Ak nie je vnútorne nastavený prijímať všetku tú odpornosť a posmech s nadhľadom, komiks si neužije, a to aj napriek tomu, že svojím vyznením ide o stále aktuálne, nadčasové dielo. Žiaľ, ani za jeden a pol storočia zo všetkých tých Ubuov neubudlo.
Hodnotenie: 70 %
Kráľ Ubu
Autor predlohy: Alfred Jarry
Autor komiksu: Dr. Horowitz
Vydavateľ: Divadelný ústav, Bratislava
Edícia: Edukácia – divadlo – umenie
Rok vydania: 2023
Jazyk: slovenský
Preklad pôvodnej hry: Albert Marenčin
Počet strán: 144
Väzba: pevná
EAN: 978–80–8190–092–1
Súvisiaci link
Recenzia – William Shakespeare: Romeo a Júlia (komiks)
Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej predposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.