 |
Pozostatky ľudstva brázdia vzdialený vesmír. Hľadajú novú planétu, na ktorej by sa mohli usadiť, a nakoniec ju aj nájdu. No čo ak ich vysnívaný domov už obýva niekto iný?
Problém s nevedomosťou je, že nikdy nezistíš, koľko toho nevieš. (str. 303)
Britský autor Adrian Tchaikovsky napísal viac ako päťdesiat diel rôzneho rozsahu. Sériou Deti času debutoval na poli sci-fi literatúry. Základná os prvého románu trilógie je pomerne jednoduchá a jasná. Pozostatky ľudstva hľadajú nový domov. Ten dúfajú nájsť na planéte, ktorú sa snažila pred svojím rozpadom „zabrať“ Stará ríša. S týmto svetom sa spája niekoľko záhad a tajomstiev, ktoré posádka Gilgameša postupne odkrýva. Mnohokrát je tento proces narušený nielen problémami a rôznymi prekážkami, ale aj samotnými obyvateľmi vesmírnej lode.
V tomto bode by si mnoho čitateľov pomyslelo, že kniha teda ponúka v podstate tuctový námet. Čo je čiastočne aj pravda. Podstatný rozdiel však tvorí druhá príbehová línia, ktorú máme možnosť sledovať. Nažívanie istým spôsobom vylepšených pavúkov. Dozvedáme sa teda všetko o ich spolunažívaní, hierarchii, ale aj o výzvach, ktorým čelia. Takže v žánri, v ktorom sa objavujú rôzne druhy humanoidov, ale občas aj legendárni zelení mužíčkovia, sa zrazu protivníkom ľudstva stáva osemmilimetrový pavúkovec.
Hoci ale stoja takpovediac proti sebe, väčšinu románu sa nestretnú. Jednotlivé príbehové línie sa vyvíjajú osve. Je však istým spôsobom až fascinujúce sledovať komunity, ktoré autor vytvoril. Rozhodol sa ísť o niečo odlišnou cestou (už zmienené pavúky), čo príbehu jednoznačne prospieva. Okrem toho do stránok zakomponoval zaujímavé kontrasty. Zatiaľ čo pavúčia spoločnosť prosperuje a postupne sa vyvíja, tá ľudská stagnuje a v istých ohľadoch až degeneruje. V tom sa ukrýva aj istá krutá irónia – údajných „pánov tvorstva“ dokážu zatieniť stvorenia také maličké, že si ich väčšina ľudí v podstate ani nevšíma.
Život nie je dokonalý a jednotlivci bezchybní, ale empatia – neschopnosť vidieť všetkých okolo seba ako rovnakých ľudí – napokon zvíťazí. (str. 494)
Zážitok prehlbujú aj zvolení rozprávači. Na jednej strane je to pavúčica Portia. Zosobňuje trpezlivosť, ale aj dravosť a cieľavedomosť, ktorá občas ľuďom chýba. Podobnými vlastnosťami oplývajú aj iné pavúky, ktoré neskôr preberú rozprávačské žezlo po Portii. Román je totiž členený až na osem častí a opisuje udalosti niekoľkých milénií. Takže čitateľ vidí mnohé míľniky.
Tým ľudským je aj doktorka Avrana Kernová, ktorá stála pri zahájení teraformačného procesu pavúčej domoviny. Jej uhol pohľadu je asi najšpecifickejší. Dlhý pobyt vo vesmíre ju totiž zmenil do tej miery, že pôsobí nielen zmätene, ale až pomätene. Avšak aj tieto vlastnosti pridávajú príbehu ďalšiu zaujímavú vrstvu a to niečo navyše, čo rozprávanie môže ozvláštniť. Podobne zapôsobí aj doktor Holsten Mason, cez ktorého oči čitateľ sleduje úpadok nielen posádky Gilgameša.
Navzdory všetkým týmto zaujímavým prvkom je však kniha v otázke tempa pomerne pomalá. Tchaikovsky sa snaží predstaviť všetkých aktérov komplexne. Takže miestami ide až na dreň, avšak na úkor dynamiky. Snaží sa to kompenzovať striedaním uhlov pohľadov a aj časových línií. Niektoré scény napriek tomu pôsobia repetitívne a ich význam sa neraz ukáže až v záverečnej časti rozprávania. V okamihu, keď sa cesty domnelých protivníkov pretnú a prichádza nevyhnutný stret.
Až vtedy si čitateľ uvedomí, že všetko, čo autor opisoval, malo za úlohu prehĺbiť morálny rozmer konfliktu. Pretože napriek vyostreným momentom ide predovšetkým o etický problém. Ten núti čitateľa klásť si nejednu otázku a hľadať odpovede. Text si teda vyžaduje skôr trpezlivého čitateľa, pre ktorého sú odmenou niektoré úvahy a posolstvá, nie veľkolepá krvavá bitka. Hoci aj tá napokon príde.
Román Deti času na jednej strane ponúka možno až fádny námet, no ten je spracovaný sviežo a zaujímavo. Tchaikovsky na stránkach dokazuje, že záleží na kulisách a fantázii. Tá jeho je dostatočne živá, aby dokázala nielen zaujať, ale najmä prekvapiť. Dej však nie je práve svižný, takže knihu ocenia skôr tí, ktorí pri čítaní radi uvažujú.
Hodnotenie: 80 %
Knihu Deti času si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
E-knihu Deti času si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Deti času (orig. The Children of Time)
Séria: Deti času, 1. kniha
Žáner: sci-fi
Autor: Adrian Tchaikovsky
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2025
Jazyk: slovenský
Preklad: Michal Jedinák
Počet strán: 496
Väzba: tvrdá
ISBN: 978–80–575–0072–8
Súvisiaci link
Predstavujeme – Adrian Tchaikovsky: Deti času
Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.