Nedávno uverejnený článok Štefana Konkola ohľadne vzťahu Fantázie a SSAF vyvolal vášnivé diskusie. Nasledovala tiež reakcia Ondreja Herca na Sardene, komentujúci sa bili hlava-nehlava. Na moju výzvu pánovi Jurajovi Tomanovi, aby sme konečne začali riadne spolupracovať a aby nám pravidelne posielal materiály o SSAF a CGR, mi došla jeho reakcia na recenziu Dášky Mehešovej vo Fantázii č. 22. Na moje upozornenie, že to zasa rozprúdi zbytočné komentáre trval pán Toman na uverejnení, preto tak činíme. Prosím všetkých prípadných komentujúcich – podpisujte sa vlastnými menami a nereagujte osobne, skúste byť trošku konštruktívni. Ďakujem – Ivan Aľakša, šéfredaktor Fantázie.
Lezie krtko, lezie vrtko. Lezie krtko na krtka, že si aspoň – užije!
Nie náhodou mi napadol tento veršík pri čítaní nadpisu recenzie posledného zborníka Krutohlav z ceny Gustáva Reussa 2001 od “Včielky” Dášy v časopise Fantázia #22/2/2002. Obe básničky odporúčam do rubriky poézie tohoto časopisu. (Evička, pozdravuje Ťa J.T. Hviezdoslav!)
Dagmar Mehešová zborník skutočne “rozobrala” do posledného kúsočka. Začnime hneď jej prvou duchovnou perlou:
- “Príčinou nízkej účasti autorov v Cene Gustáva Reussa 2001 je vek poroty”:
Nuž áno! Posledný ročník CGR bol skutočne jeden z najslabších v histórii tejto súťaže – čo do počtu poviedok i autorov. Uvádzať ako príčinu tohto nepriaznivého stavu vek porotcov je zaujímavá myšlienka, veľmi rád si v ďalšom čísle Fantázie prečítam rozbor zborníka z prvého ročníka súťaže „Poviedka o tisícku“ vyhlásenou časopisom Fantázia – aby som vymenoval len jednu z tých známejších súťaží literárnej fantastiky. Podľa počtu súťažných poviedok – bolo ich päť? desať? viac? – musel byť priemerný vek poroty už riadne prezretý. Mimochodom, v prvom ročníku CGR došlo 208 poviedok od 111 autorov, Negatívny vplyv veku poroty na potenciu budúcich nádejných literátov je pozoruhodné vyriešenie jadra pudla na úrovni vyjadrení môjho 17 ročného syna, že každá 30 ročná žena je už stará baba! Aj druhý najnižší počet účastníkov v CGR 2000, ktorý mimochodom porotcovala aj zástupkyňa fandomu, autorka „vyleteného zdochnutého Krutohlava“, naznačuje, že minimálne od roku 2000 nie je s vekom poroty v Cene Gustáva Reussa niečo v poriadku.
- „Názorová vzdialenosť porotcov k veľmi mladým autorom“:
Ďalšia z hlbokých právd. Všetci veľmi dobre vieme, prečo v našich končinách pobehuje tak málo 12–13. ročných laureátov Nobelovej ceny za literatúru. O víťazoch totiž rozhodujú stále tí istí starci, ktorí neprihliadajú na vek autora, ale – hanba!!! – na kvalitu diela. Škoda času vzrušovať sa aj s „vedomostnou úrovňou porotcov CGR“ – veď videl to svet, aby si jeden univerzitný profesor (alebo dokonca autor Tisícročnej včely) dovoliť porovnávať sa s „veľmi mladými autormi fantastiky“, ktorí síce science fiction dýchajú, jedia i pijú, a možno s ňou aj spia a milujú sa, nemajú však najmenšiu chuť strácať čas priúčaním sa literárnemu remeslu? Takýto uhol pohľadu, prezentovaný autorkou recenzie, mi živo pripomína istú figúrku z románu Giuseppa Favu, organistu Nuncia Carabina. Ten tiež nepoznal ani jednu notu, dokázal však bravúrne zahrať tri skladby – Chopenovu polku a Brahmsovu toccatu a fugu. Po 50 rokoch tvrdého cvičenia, milá Včielka, vedela si to?
- Uzavretosť porotcov pripúšťa len sporadicky odlišný názor, čím (porota) stráca na autorite:
Rád by som pripomenul, že svoju osobnú autoritu si porotcovia CGR nevybudovali účasťou v porote CGR, ani otvorenosťou či uzavretosťou na seminároch v Revúcej, ani komentármi k súťažným poviedkam v zborníkoch Krutohlav. Prirodzená autorita, ako aj rozhodovanie o tom, či si niektoré dielko zo súťaže vôbec zaslúži tlačiarenskú farbu, má korene úplne v inej dimenzii. Podľa všetkého práve nedostatok vlastnej autority (a talentu, obávam sa) je brzdou v rozlete podaktorých krikľúňov v slovenskej fantastike.
- Autori si svoje klenoty šetria pre renomovanejších vydavateľov:
Veď hej! Tri tituly pôvodnej slovenskej fantastiky vydávané denne renomovanými slovenskými i zahraničnými vydavateľstvami svedčia o tom, že literárna klenotnica na Slovensku je vskutku nevyčerpateľná. Mimochodom, pozná Mgr.D.M. ten úžasný pocit vidieť svoju poviedku vytlačenú v zborníku „nerenomovaného“ vydavateľstva? Ja veru áno – a ubezpečujem všetkých, že to stojí za to!
- „Ak sa nevedomosť spojí s profesionálnou či odbornou aroganciou – „nie je čo riešiť ani ak ju miluješ“:
Ďalšia perla! Škoda, že autorka používa len sprostredkované pojmy a dojmy. Pokiaľ je mi známe, na poslednom seminári v Revúcej fyzicky prítomná nebola. Je to skutočne škoda.
V predposlednom odstavci svojho článku si D.M. neodpustila kopnúť ani do esejistickej tvorby, ktorá – „bola uverejnená v zborníku pravdepodobne iba preto, aby sa vyplnilo voľné miesto a čitateľovi predsúva… len dva vyhranené čiernobiele protiklady bez analýzy všetkých odtieňov šedi na okrajoch ich škály“…
Nepovažujem sa za esejistu ani odborníka na fantastiku. Viem však jedno: Papier skutočne znesie všetko! Čo ma však najviac prekvapuje, je fakt, že si sa, milá Dáška, dala tak rýchlo a bezbolestne ovplyvniť homofóbnym správaním sa niektorých ľudí okolo združenia Fantázia. Či schopnými, ukáže budúcnosť. O neschopnosti niektorých z nich však niečo vieme už teraz!
Poznámka na záver: Dáša Mehešová pripomenula nemilú skutočnosť, že Krutohlav 2001 nie je možné nikde zohnať. Na odstránení tohto problému sa pracuje a toho času by sa už mal objaviť vo viacerých kníhkupectvách.