 |
 |
 |
 |
 |
Všetko to začalo ukutím prsteňa moci. Alberich, trpaslík podzemnej ríše Nibelheim, ako prvá živá bytosť zaprisahal lásku a oddal sa túžbe vládnuť nad všetkým. O ukradnutom zlate rýnskych panien, z ktorého bol prsteň ukutý, sa dozvedá aj Wotan, hlava bohov, vysoko v horách medzi oblakmi. S pomocou agenta Loga, boha ohňa s povahou ohňu vlastnou, hľadá spôsob, ako nahradiť arogantne nerozvážne sľúbenú odmenu obrom Fafnerovi a Fasoltovi, za vystavanie nového božského velesídla-Valhally. Bez odmeny-bohyne Freii, sa však božská rasa stáva smrteľnou a tak, spolu s vyhláseným úmyslom vrátenia zlata rýnskym pannám, okráda Wotan s Logom trpaslíka-zlodeja. Alberich sa v okovách výmenou za vlastný život vzdá všetkého, až na prsteň, ktorý mu Wotan musí useknúť spolu s prstom. Vtedy, zúfalý a rozzúrený Alberich vysloví kliadbu nad prsteňom moci: každý, kto ho bude vlastniť, bude žiť v strachu pred jeho stratou; kto ho nebude mať, túžba po ňom ho bude zožierať a len smrťou jeho vlastníka sa prsteň bude môcť vrátiť Alberichovi späť.
Takto sa končí prvý úvodný večer trojdňového festivalu prsteňového cyklu Richarda Wagnera, pozostávajuceho zo štyroch opier: Zlato rýna, Valkýra, Siegfried a Súmrak Bohov.
Wagnerov cyklus je označovaný za jeden z najväčších počinov západnej kultúry, ktorý ovplyvnil nasledujúce generácie hudobníkov, dramatikov a tvorcov vôbec.
Libretto naráža na bytie človeka, prostého a zložitého, ako takého, nenechávajúc pozadu veľký filozofický rozmer skladateľa. Často až prekvapujúca objektivita jeho postáv, nedelí svet na čierny a biely, ako napríklad v Tolkienovom prsteňovom mýte, takže v ňom nevytvára postavy, do ktorých by sme sa mohli vžiť. Jeho príbeh je prostý a dokonalý. Osudy relatívne malého množstva postáv sú popreplietané tak, akoby využívali každučkú aj tú najmenšiu možnosť, čím nútia diváka rozmýšľať nad vecami a smerovaním, ktoré by mu možno bežne nenapadlo.
Vychádzajúc najmä z germánskych básní o Nibelungoch, nórskych ság a stôp po gréckej literatúre, sám Wagner ho označujúc za nadčasové, môže byť chápané na mnohých úrovniach. Svet nie je jednoznačne presvedčený, ako toto dielo vnímať a maestro sám sa nikdy nezmienil, čo ním vlastne chcel vyjadriť. Viac či menej populárne analýzy (hovorí sa, že po Ježišovi sa o nikom toľko nenapísalo ako práve o Wagnerovi) tohoto cez 25 rokov pripravovaného diela sa väčšinou opierajú o rok jeho prvých skečov-1848, kedy sa Wagner aktívne prejavoval svojimi revolučnými myšlienkami, za čo bol aj stíhaný a musel utekať pred vládnou mocou. Precestoval prakticky celú Európu, kde bol inšpirovaný k mnohým ďaľším dielam, či už prírodou (orchestrálna predohra k Zlatu Rýna vznikla inšpiráciou v sne pri odpočinku na talianskych plážach), udalosťami (opera Bludný Holanďan), alebo, a to najmä, za čo je aj dodnes často zaznávaný – ženami (Tristan a Isolda).
Hudba dopĺňa drámu o hĺbku a odtiene, odkrýva indície, vízie, napomáha textu v plynutí, ako v skutočnom čase, tak aj v retrospektívnych pohľadoch oboma smermi. Ak by sme chceli Prsteň s niečim porovnať, nemusíme zachádzať príliš ďaľeko. John Williams sa netají súvislosťou Prsteňu s jeho ‘vesmírnou operou‘ Hviezdne Vojny – ideologické paralely tohoto mýtu 20. storočia (konflikt lásky a moci, súboj syna s nepoznaným otcom) vytvárajú pôdu pre obdobné epické hudobné spracovanie aké bolo použité v Prsteni: hlboko melodické, orchestrálne, vážne leitmotívy, ktorých význam povýšil až Wagner na úroveň ako symfonického významu (v opise objektu, človeka či nápadu), tak i dramatických narážok, na ktorých vlastne stojí celá filmová hudba. Dá sa povedať, že Richard Wagner je jej akýmsi krstným otcom.
Vyvrcholenia v Prsteni Nibelungov sú doslova fontánami energie. V motívoch obrov, draka, hudobnom vyjadrovaní počasia, v ponáraní sa do podzemnej ríše trpaslíkov sprevádzanom údermi kladív o nákovy v rytme plnej orchestry či vo vyznaní lásky Brünhlidy a Siegfrieda je počuť skutočný zážitok. A možno budete aj príjemne prekvapení, keď zaznie nejaká známa melódia o ktorej ste nevedeli, že je z Prsteňa-viď Jazda Valkýr v opere Valkýra.
Tak, ako sa menia názory diváka/poslucháča na Prsteň Nibelungov, menia sa aj názory rôznej produkcie, interpretácie spevákov a dirigentov. Medzi najuznávanejšie nahrávky Prsteňa sa radí CD edícia dirigenta Sira Georga Soltiho zo 60tych rokov, z DVD verzií je to produkcia festivalu P. Chéreau v Bayreuthe (v meste v ktorom je Wagner pochovaný) zo 70tych rokov (obrázky).
Aký teda Prsteň je? Pekne to vystihol G. Hall v predhovore k Prsteňu Nibelungov v podaní W. Sawallischa: „Dielo viacvrstvové, protirečivé a nejednoznačné, môže znamenať viac vecí pre rôznych ľudí, alebo rôzne veci tomu istému človeku zároveň. Ako každé veľké umelecké dielo, vyzýva našu životnú skúsenosť a zároveň jej pridáva. Komu nepríde jeho pätnásťhodinová dĺžka vyčerpávajúca, objaví jeho interakciou hudby a drámy nevyčerpateľnú, neohraničenú, očarujúcu fascináciu.“