PYTÓN (Python), r. Richard Clabaugh, USA, 2000 Fóbie sú fajn. Moderný človek už bez nich ani nevystrčí nos z domu, pretože by bol všetkým na smiech. Niekto má napríklad panický strach z hadov (ten hnát, čo vytŕča z davu, to sa hlási sám autor recenzie). Iní dostávajú hysterické záchvaty z lacných béčkových filmov, určených rovno na videotrh. A niektorí púšťajú do gatí pri začutí mena Robert Englund, pretože kedysi v detstve videli, ako v Nočnej more z Elm Street Freddy svojimi oceľovými pazúrmi vyprstoval zopár teenagerov a táto skúsenosť ich navždy traumatizovala. Ak patríte do niektorej z týchto skupín, o sci-fi horor PYTÓN sa vôbec nemusíte zaujímať.
Keď pred pár rokmi vplávala do kín Anakonda, béčkomilci jasali. Logika
filmu síce bezmocne chrčala pod ťažkou podrážkou, ale v tej čižme na
jej krku bujaro tancovala vynikajúca zábava. K tomu to bolo napínavé, malo
to špičkové triky a svoju triumfálnu púť svetom odštartoval
hypnotizujúci zadok Jennifer Lopezovej (načo ženy načisto prestali chápať
chlapské merítka dokonalej krásy). Skrátka, Anakonda nás pohltila. Len
naivný hlupák by čakal, že plagiátori z čeľade filmárovitých (šitus
comercius) nechajú druhého najväčšieho škrtiča na svete, pytóna
z čeľade veľhadovitých (python reticulatus), len tak sa podaromky plaziť
ázijskými džungľami a pregĺgať opičie jednohubky. Do klietky s ním,
potom šup do tajného vojenského labáku, kde mu pridajú na veľkosti
i smrtiacich schopnostiach, a napokon hajde na videokazety!
Dakde na americkom vidieku (ktorý identifikujete podľa toho, že tam majú
šerifa s debilným pomocníkom a zopár stredoškolákov, ktorí ustavične
rečnia o tom, ako odídu do veľkého mesta a uskutočnia tam svoje sny)
stroskotalo lietadlo s podozrivým nákladom. Hneď po úvodnej havarovacej
scéne nás tvorcovia zoznámia s nahou ženskou. Potešenie na našej strane.
A na jej asi tiež, pretože leží rozčapená a vzdychajúca v stane
uprostred lesa a medzi jej nohami sa pohybuje hlava s naopak obrátenou
šiltovkou. Čoskoro sa medzinožný degustátor (mľascus cunilingus) vynorí
spomedzi rozochvených stehien a my vidíme, že je to druhá, nemenej
sympatická dievčina. Divák tlieska. Sex a homofóbny fór hneď v druhej
scéne? To bude nádherný brak! Lenže nadšenie je predčasné ako ejakulácia
Forresta Gumpa, keď ho Jenny schovala pred dažďom na intráku. Výjav
s lesbičkami (ktoré vzápätí nemilosrdne zlikviduje čosi, čo vyliezlo
z lesa) je totiž prvou a poslednou zábavnou scénou filmu PYTÓN. Potom je tu
už len dekapitácia otravnej blondínky hadím chvostom a inak nuda, nuda,
nuda.
Rozoberať tu dej má asi taký význam ako vysvetľovať neznalému človeku,
o čom je Pokémon. Príbeh (cha-cha!) je zbierkou stokrát opozeraných
klišé a slúži len na to, aby vyplnil čas medzi jednotlivými pytóními
útokmi. To by až tak nevadilo, veď béčko je béčko. Avšak zatiaľčo
trebárs v tých Pokémonoch sme za pretrpenie vaty patrične odmenení
(„Pika-pika!“), PYTÓN je neľútostná domina, ktorá vás bičuje od
začiatku do konca a nedopraje vám ani kúsok potešenia. Dotyčné monštrum
je výtvorom počítačov a (musím to vôbec vravieť?) je strašne umelé,
neprirodzené a viac strachu vám naženie aj susedov kocúr, ktorý o polnoci
začne mňaukať just ako keď plače decko. Navyše to tvorcovia s jeho
veľkosťou, smrtiacimi schopnosťami a nezničiteľnosťou tentokrát naozaj
prehnali – pytón má rozmery tridsaťmetrového útržku ropovodu, dokáže
naďaleko pľuvať kyselinu, sekať hlavy chvostom a nezničí ho ani uzavretie
v podzemnom bunkri, vzápätí odpálenom niekoľkými kilogramami náloží.
Vrcholom sú jeho velikánske špicaté zuby, ktoré navyše vôbec nevidno,
keď pytón zavrie papuľu. Takúto hustotu nezmyslov človek strávi len
v prípade, ak mu tvorcovia nejako dajú najavo, že to vlastne celé nemyslia
ani trochu vážne (legendárne mrknutie do kamery v podaní polostráveného a
vygrcnutého Jona Voighta v už spomenutej Anakonde). Tu na nejaké
odľahčenie, dokazujúce príčetnosť režiséra a jeho spolupáchateľov,
budete čakať márne.
Aby som sa vyjadril odborným žargónom filmových publicistov, PYTÓN je
totálna pakovina. Nezachránia ho ani hosťovačky Roberta Englunda a Caspera
Van Diena (ten si tu nechal narásť fúziky a tým zo seba nechtiac urobil
komickú figúrku). Skrátka človeka, ktorý tento riedky odvar ukuchtil, by
som najradšej roztrhol… ehm, ako hada.
Hodnotenie: 1/10 (za tie kyselinou rozleptané mŕtvolky)  Michal
Jedinák