Ale hovno, to nie je pravda! Všetky tie rečičky, že človek v takejto chvíli myslí iba na to, ako prečkať, že skúma novú skutočnosť a snaží sa nájsť si bezpečnú skrýšu. Hovno pravda! Takto vyzerajú iba rozprávočky posadnutých bláznov (Veď musí existovať nejaký dej! Fabula!). Medzitým je skutočnosť, iba veľké umieranie.Od chvíle, keď sa Zem zmenila na gigantický chov atomových hríbikov, ostalo iba čakanie. Čakanie a modlidba – za najmenej bolestivý koniec.
V jednej chvíli som prišiel o všetko, celý svet, ktorý som poznal, rodinu, prieteľov, VŠETKO! Bol som odkázaný na blúdenie v ruinách, ako prízrak, na bezmocné škrípanie zubami a prehĺtanie sĺz. Možno sa ešte niekto zachránil? Možno som jediný, ktorý prežil- pravdu povediac, hovno ma to zaujíma.
Zem sa ponorila do tmy. Každý nádych, ktorým sa do pľúc dostáva rádioaktívny prach, vyvoláva pocit palčivej bolesti. Už sa mi nechce ani prepletať nohami v tomto sivom prachu, v prachu zo spopolnených telesných pozostatkov Matky Zeme. A prečo aj? Sedím s kolenami pritiahnutými pod bradu. Čo najdlhšie sa snažím vydržať bez pohybu, aby som trpel čo najmenej. Jemne vdychujem vzduch- takto to bolí menej. Jediným cieľom je teraz minimalizovať utrpenie.
Prečo som prežil? Aj tak to nemá zmysel, veď aj tak som už mŕtvola! Keby som bol aspoň v bezvedomí, aby si moja myseľ, ponorená do šera, nebola vedomá toho, čo sa tu deje. Mohol by som sa zabiť, ale nemôžem. Nedokážem to. Aj tak viem, že zdochnem! Prečo potom stále som, nasilu, proti zdravému rozumu? Želám si smrť, ale nechcem so sebou skoncovať. Prieči sa to môjmu hlboko zakorenenému presvedčeniu, že nemám právo vziať si život. Presvedčeniu, že o tomto rozhoduje niekto iný. Boh? Alah? Ako sa volá, tak sa volá, nie je to dôležité, ako ho volajú. Verím, že existuje nejaký stvoriteľ. Je kruté, že to dopustil. A ešte krutejšie je to, že mi dovolil prežiť, ale očividne mal so mnou iný zámer.
Ak to čítaš, zanmená to, že predsa všetci nezahynuli … ale, ktokoľvek si, prečo to čítaš? Keby všetko existovalo tak, ako predtým, nečítal by si to. A prečo aj? Kým by som bol pre teba? Jedným z niekoľko miliárd anonymných človiečikov. Zaujímalo by ťa, čo cítim a čo si myslím? Pochybujem.
Pravdu povediac, najviac by ma potešilo, keby sa ukázalo, že si to nikto nikdy neprečíta. Ani to, ani čokoľvek iné. To je to, čo by bol pre nás najlepší osud. Prestať existovať raz a navždy. Vymrieť! Lebo my sa nehodíme na tvorenie civilizácie, takej skutočnej civilizácie. Nikdy sme k tomu nedospeli. Vieme iba búrať, ničiť. A keď už, budujeme to iba preto, aby sa všetko posralo! Lebo skôr či neskôr, aj tak sa to skončí.
Už nepocítim lúče slnka na tvári. Nezažijem kúpeľ v chladnej vode. Nebudem počuť spev vtákov. Nikdy! Prchavou spomienkou zostane chuť úst mojej milovanej. Neuvidím potomka, ktorého nosila pod srdcom. Už nič nie je… prázdnota. Bolesť a zúfalstvo! Zem sa stala veľkou hnisajúcou ranou a zdochne v mukách napadnutá atómovou gangrénou. Stane sa z nej studené mŕtve teleso, také akých je vo vesmíre veľa.
Zničila nás naša pýcha a márnivosť, naše choré ambície. Nikto na nás nespomína. Nikto nám nepostaví kríž. Našu existenciu nikto neodhalí. Boli sme ledva viditeľným zábleskom niečoho neobyčajného- krátkym nepovšimnuteľným zábleskom zázraku, ktorý predčasne skončil.
Nechcem byť posledným živým človekom! Uisťujem vás, že tento deň by nikto z vás nechcel prežiť a nehovoriac o hľadaní útočiska, alebo… alebo o snovaní šialených vízií o znovuvybudovaní civilizácie!
Je to môj prvý deň v tejto novej skutočnosti. Prvý deň čakania na posledný deň- kiežby nastal čo najrýchlejšie!
Prekladateľka: Katarína Švecová
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.