 |
 |
|
|
Pred týždňom sa skončil Žilinský literárny festival, na ktorom sa zo známych tvárí slovenskej fantastiky predstavili osobnosti ako Michal Jedinák, Miloš Ferko alebo rozprávkari Daniel Hevier s Danielom Pastirčákom. Nestihli sme si ani schrupnúť, a už nás na stanici Záriečie „rozhýbala“ divadelná a filmová prehliadka o hraniciach filmu a priestore, v ktorom sa nachádza(me).
Ak to s kultúrou v Žiline pôjde takto ďalej, nebudeme už musieť za ňou cestovať nikam ďaleko. Veď u nás je to všade 20 minút. Avšak tentokrát ani lokálnych divákov nenechali organizátori zlenivieť, pretože „pohybu“ mali pre každého pripraveného až-až.
Medzinárodné združenie Truc Sphérique v dňoch 20. – 24. októbra usporiadalo už siedmu časť filmového a divadelného festivalu, ktorému v minulosti patril priestor kina v malebnom prostredí Strečna. Už zmena priestoru, čiže presun do Žiliny, evokovala v organizátoroch pohyb, a tak sa ideológ celého podujatia Martin Krištof pol roka pred festivalom zameral práve na túto tému. Podarilo sa mu zorganizovať vernisáže v Považskej galérii umenia s názvom Videoklipy, množstvo projekcií filmov v najstaršom ale stále najlepšom (s panoramatickým a širokouhlým plátnom) kine Úsvit, divadelné predstavenia v Mestskom a Bábkovom divadle, videoprojekcie filmov na Stanici Žilina – Záriečie, strhujúce večerné VJ párty, na ktorých hudobník pracoval s animátorom priestoru, diapozitívami, vlastným telom a materiálom zozbieraným počas celého života; prednášky a diskusie o hodnote umeleckého diela a rôzne iné performancie. Dovedna 57 akcií v priebehu piatich dní. Pre mňa príťažlivý druhý deň festivalu bol zasvätený videoprojekcii krátkych sci-fi filmov českej produkcie. Pre zaujímavosť uvádzam: Moloch (komorné sci-fi s industriálnou zápletkou), Solo mutant (planéta zápalkových škatuliek), Glosa (glosa o žene, ktorá si na mladosť už nespomenula…) a divadelné predstavenie Phantomysteria skupiny Teatr novogo fronta – alegória o apokalyptickej katastrofe, ktorá vznikla objavom možnosti splniť všetkým ľuďom ich priania. Úplne najviac ma však očarila Forbína, v preklade predscéna, v skutočnosti priehľadná skrinka prvej pomoci zavesená pred dámskymi toaletami. Na jej pozadí prebiehali animované filmy svetoznámych animátorov, a tak som si príjemne skracovala čakanie v rade.
Na festivale sa prezentovala prevažne zahraničná tvorba, najmä z Poľska, Čiech a Maďarska, ale našli sa aj slovenskí experimentátori, ktorých alternatívne počiny nijako nezaostávali za našimi zahraničnými susedmi. V celej tejto spleti umelcov, ktorí sa snažili vyjadriť pohyb tými najneobvyklejšími spôsobmi a vo všetkom, v čom sa dalo aj nedalo, sa blysla mladá nádej žilinského filmu – Peter Pikna so svojím filmovým projektom Výlet s filmovou hudbou. V ňom si náš sluch užil vybrané skladby svetových skladateľov filmovej hudby, emocionálne sprevádzané obrazom jednotlivých filmov – akoby videoklipov – žánru fantasy a sci-fi. Bolo úžasné pozorovať, ako v nás hudba môže vyvolávať smiech, nenávisť, chuť pomáhať alebo pobiť sa za spravodlivosť.
Napriek tomu, že festival bol z organizačného hľadiska zvládnutý úspešne, poväčšine ho nebolo komu prezentovať. Na jedno predstavenie prišli v priemere štyria ľudia, čo ani zďaleka nevyťažilo kapacitu miest, kvôli ktorej bol festival realizovaný práve v Žiline. Odpoveď na otázku: Prečo tomu bolo tak? zostáva niekde medzi vysokým vstupným a nerovnovážnym stavom množstva umelcov – a tými, ktorí by ich podporovali v tom, čo robia. Organizátori však nezúfajú, práve naopak: Urobia vraj všetko pre to, aby na budúci rok bol program rovnako bohatý ako publikum.