 |
Alatyr je mesto na juhu Čuvašskej republiky. Leží na rovnomennej rieke, má niečo vyše 40 000 obyvateľov. Je to však tiež podľa podaní ruského folklóru „otec všetkých kameňov.“ Nachádza sa údajne v strede sveta, uprostred oceánu na mýtickom ostrove Bujan.
Tento kameň spadol z neba, sú do neho vysekané zákony (pravdepodobne len hypoteticky existujúceho, nadšenými vedcami devätnásteho storočia dezinterpretáciou historických prameňov vytvoreného) praslovanského boha – kováča Svaroga.
Alatyr chránia Gagana (vták s medenými pazúrmi a železným zobákom) a Garafena (podľa iný verzií Agrafena), múdry had, ktorý podobne ako v starovekom Grécku sfinga, kladie odvážlivcom otázky. Neschopnosť odpovedať, prípadne nesprávna odpoveď znamená samozrejme smrť. Našťastie, Garafeny sú veľmi zriedkavé – a pokiaľ hľadáte Alatyr opatrne, môžete žiť dlho a šťastne.
Poslanie Strážcov Alatyru je pokusom o rozprávanie z predvekov. Autor v prvej knihe stručne načrtáva stvorenie sveta slovanskými božstvami. V druhej pod názvom Hrdinská doba Severu ponúka náčrt pradejov Slovanov, ktorí pred dobou ľadovou v priaznivejšej klíme žili na ostrovoch v blízkosti pólu. Sledujeme ich pochod, boje so starousadlíkmi, následne osídlenie, vytvorenie dŕžav. Tretia kniha má podtitul Hlavná a názov Alatyrské ríše. Nuž a rozpráva o príchode a odchode národov, ukrytí Alatyru, tajnom učení, rozkvete a úpadku, hľadaní Alatyru, hrozbe temnej sily… Mihnú sa vedmy, divovia, vlkolak, jazdci na medveďoch, prekliata loď, šíri sa neprirodzená mágia.
Marián Kapolka postupne zisťuje, že si naraz odhryzol priveľké sústo. Namiesto osudu celej ríše napokon ukazuje len vojnu s tajuplným Temnogorom na severe (mocnosť, či skôr podmocnosť, sa zjaví nečakane uprostred knihy). Záverečné vyvrcholenie ponechám na vychutnanie čitateľom.
Autor sa v predhovore ku knižke dovoláva autorít – Tolkiena, Snorrriho Sturlusssona a zostavovateľa Kalevaly. Žiaľ, zmienené osobnosti zďaleka nedosahuje literárnym talentom, erudíciou ani množstvom spracovaného materiálu a schopnosťou usporiadať ho. Spis trčí na bezradnej polceste medzi traktátom a príbehom. Seriózne vedecky sa z tohto guláša nedá použiť ani pol zrnka; z hľadiska beletrie sa dielo vyznačuje nadmernou prevahou vysvetľujúco-referujúcich pasáží; dialógy sa zjavujú naozaj minimálne. Kapolka sa nevie rozhodnúť a zvoliť si tempo rozprávania ani odstup od témy. Striedaním polohy „vzdialeného kronikára“ a poslucháčom bližšieho rozprávača nedosahuje rozmanitosť, ale zvyšuje dojem bezradného chaosu. Výsledný dojem: rozvláčne, monotónne, nudné, bez stopy štýlu.
Na obálke knižky ale nájdeme: autor vytvoril dielo, ktoré medzi knihami tohto žánru… (len som stále nepochopil o aký žáner ide – pozn. autora recenzie); ucelený epos (z hľadiska prozaického diela absolútne nezmyselné označenie obsahuje už podtitul) z obdobia vzniku praslovanských rodov a spoločenstiev, korešpondujúci s mnohými, hlavne iránskymi a indickými mýtmi, i s poznatkami mnohých vedcov.
Podľa vyššie uvedeného posúďte sami.
Marián Kapolka je iste dobrý človek, úprimne nadšený všetkým, čo vymyslel a zhromaždil, no vcelku má šťastie, že sa zatiaľ ani len nepriblížil k Alatyru a jeho strážnemu hadovi (pozri úvod recenzie). V každom prípade vytvoril inšpiratívne pozadie s množstvom detailov využiteľných pri tvorbe ďalších príbehov. Autori fantasy, teda neváhajte. Poslanie Strážcov Alatyru je slabá knižka, ale dobrá príležitosť na tvorbu lepších. (PS: Zadná strana obalu okrem chválospevných písmeniek obsahuje naozaj zaujímavú mapku.)
Poslanie Strážcov Alatyru (epos na motívy mýtických dejín Praslovanov)
Autor: Marián Kapolka
Tlač: Košice, PECTUS, 2010
Vydané vlastným nákladom
Väzba: tvrdá Počet strán: 179
Orientačná cena: 6,00 € (180,76 Sk)
ISBN: 978–80–970393–7–0
Zdieľať Fantázia na Facebooku