Prestrelený mních

Nepriestrelný mních

Tak, čo tu máme? Najprv jeden magický zvitok, ktorý tomu, kto ho celý prečíta, môže dať vládu nad celým svetom. Ako to naozaj funguje, odkiaľ zvitok pochádza a prečo ho niekto jednoducho nespáli, to nikto netuší a z filmu sa to nedozviete. Relikviu stráži buddhistický mních menom… sakra, on sa vlastne mena zriekol. No, tak ho nazývajme Bezmenný. Svoje poslanie vykonáva už 60 rokov, ale napriek tomu zostal rovnako mladý (teda, v rámci vekových možností jeho predstaviteľa Chow Yun-Fata) ako v čase 2. svetovej vojny, keď vzácny artefakt prevzal od svojho predchodcu v kláštore kdesi v Tibete. Za jeho sviežosť nemôže kvalitné dôchodkové poistenie, ale magické sily zvitku. Teraz je ale načase, aby našiel niekoho, kto tú nebezpečnú štafetu po ňom prevezme. Zhodou neuveriteľných okolností (podporených starým proroctvom) sa zdá, že tým vyvoleným je mladý americký zlodej a premietač v kung-fu kine (!!!) menom Kar. Už teraz sa vám to zdá strašná zlátanina? To je ešte nič. Budú tam aj nacisti, teenagerský pouličný gang, zlí agenti s čiernymi okuliarmi, ruská mafia a Karel Roden.

Nepriestrelný mních je adaptáciou jedného v podstate bezvýznamného comicsu a ďalším smutným dôkazom faktu, že ázijská herecká ikona číslo 1 Chow Yun-Fat (Jackie odpustí, ale Chow vie aj naozaj hrať) mal radšej zostať doma v Hongkongu. Tam sa mu vďaka hlavným úlohám vo vrcholných filmoch Johna Woo či Ringa Lama podarilo stať žijúcou legendou. Pre hollywoodskych bossov je však tento skvelý herec zjavne len ďalším srandovne poskakujúcim šikmookým tajtrlíkom, a tak mu núkajú jednu priemernú úlohu za druhou. A na tom bezútešnom fakte nič nezmení ani to, že sa Chow naozaj snaží. Dokonca i tejto novodobej variácii na dávne (s)hity typu Zlaté dieťa či Legenda o zlatej perle dokázal svojím typicky charizmatickým a zároveň vtipným prejavom dodať značnú mieru znesiteľnosti. Len vďaka jeho sympatickému kukuču prežriete všetko to hrdinovo „buddhistické“ pseudo-filozofovanie a Chowova dejová i herecká konfrontácia s prcičkovským Seanom Williamom Scottom (je to proste stále Stiffler, nech sa akokoľvek snaží tváriť akčno-hrdinsky) je miestami skutočne zábavná. Samozrejme len v prípade, ak sa dokážete preniesť cez dejové prvky typu „ústredný mladík špičkovo ovláda kung-fu, pretože v kine tajne napodobňuje pohyby hrdinov z čínskych akčných filmov“.

Zatiaľ čo Chow Yun-Fatovi zo srdca želám, aby sa jeho filmová kariéra od tohto amerického (pod)priemeru opäť odrazila k ázijskej super-kvalite (a vyzerá to dobre, mal by po boku Michelle Yeoh hrať vo veľkorozpočtovej adaptácii starej čínskej legendy o princezne Mulan, ktorá v prezlečení za muža viedla čínske vojsko do víťazného boja s kočovníckou presilou), režisérovi Paulovi Hunterovi by som odporučil vrátiť sa k nakrúcaniu hip-hopových videoklipov. Jeho réžia ruka v ruke s neprehľadným strihom robia z filmu vizuálny guláš. Kedy sa už Amíci konečne naučia, že akčným scénam nedodajú dynamiku len tým, že budú zbesilo prestrihávať čo najdivokejšie pohľady kamery? To nikto z nich nevidel Dobyvateľov stratenej archy? Takže, drahý Paul, prestaň obťažovať divákov v kinách a bež pekne napustiť bazény, naleštiť limuzíny, navešať zlato na černochov a roztriasť šunky polonahým ebenovým tanečniciam.

Aby som to zhrnul, s Nepriestrelným mníchom si užijete zhruba toľko zábavy ako so Smädným – vstrebete, vypustíte a zabudnete. Zdá sa vám tento fór lacný? Prosím vás, pôvodne som chcel v súvislosti s hrdinovou „bezmennosťou“ nazvať recenziu „Prestrelený No name“. Ja viem, blbé, ale skúste si to predstaviť. Prásk, prásk, prásk…


27. novembra 2003
Ďuro Červenák