 |
Mladá slovenská autorka Natali Fox prichádza na knižný trh so svojím debutom Katja – Prebudená mágia. Kniha je prvou časťou fantasy série.
Anotácia
V srdci Trésie leží domov lesných víl, kam nikdy nevstúpila ľudská noha. Ochraňuje ho kráľovná víl Aria, ale aj pevná ruka trésijského vládcu Regula. A práve vďaka tejto záštite sú trésijské polia a sady každoročne plné nepoškodenej úrody.
Čo ak by ale chcel niekto tento vzťah narušiť, vraziť klin medzi dve prosperujúce krajiny a rozpútať vojnu? Na severe existuje kráľovstvo, ktoré sa dlhé desaťročia zmieta v chudobe, no vo výrobe zbraní z najkvalitnejšej bermegskej ocele nemá konkurencie široko-ďaleko. A tak sa spustí lavína intríg, ktorých cieľom bude iba jedno – získanie moci a bohatstva.
Kdesi uprostred toho sa ocitne aj Katja, trésijská princezná. Za celý život nevystrčila päty z rodného Elldorenu a to ju neustále burcuje priečiť sa svojmu otcovi. V jeden večer sa ale stáva svedkom únosu víly, a tak sa spolu s priateľom Rodanom a verným gryfónom Briamom púšťajú na cestu plnú dobrodružstva. Stretávajú tajomnú družinu zo znepriateleného severu a napriek počiatočným vzájomným nesympatiám majú jeden spoločný cieľ – priviesť vílu späť do jej domova.
Katja odišla z Trésie plná odhodlania dokázať otcovi, čoho je naozaj schopná. Vtedy však netušila, do čoho sa zapletie. Takmer zabudnuté proroctvo, vyrieknuté dávno pred jej narodením, ožíva a na prah jej kráľovstva klope vojnový konflikt.
Ukážka z knihy
Kľačala na zemi až dovtedy, kým lesná kráľovná Aria neodišla z jej dosahu. Potom sa postavila, a tak ako ostatné víly, aj ona sa pobrala na svoje územie. Každá z víl spravovala časť obrovského lesa a raz za čas sa stretávali s kráľovnou, aby rozobrali rôzne možnosti starostlivosti o les. Práve dnes večer riešili, čo urobiť s jednou hubou, ktorá začala parazitovať na iných stromoch. Kedysi to tak nebolo, no postupom času sa spôsob jej spolužitia so stromami zmenil na parazitický.
Ember sa rozhodla, že už pôjde spať. Huba nezasiahla jej časť lesa, takže nemusela robiť nič. Platilo pravidlo, že pokiaľ o to iná víla sama nepožiadala, žiadna z ostatných víl nemohla zasahovať na jej území nech už išlo o čokoľvek.
Kráčala chodníkom vystlaným bielymi a ružovými kvietkami, ktoré ju na bosej nohe hladili. Nosom nasávala čerstvú vôňu trávy a zeminy. Zašpicatenými ušami počula vrzgot mohutných kmeňov, ktoré si mumlali podvečerné melódie a krovie šepkalo upokojujúce slová. Tma jej dávala energiu rovnako ako svetlo. Sivými očami videla takmer tak, akoby bol deň.
Na čistinke zastavila, aby sa zadívala na mesiac, majúci byť už o pár dní v splne. Pohladil ju po bledej pokožke, ktorá sa zatrblietala ako odlesky slnečných lúčov odrážajúcich sa od horskej bystriny. Útlymi rukami si odhrnula prameň zlatých vlasov a pousmiala sa. Neželala si byť nikde inde, iba tu. Navždy.
„Dnes nie, prosím,“ vyriekla úzkymi perami sama pre seba.
Prenasledovali ju sny. Neboli to škaredé sny, ani nijak zvláštne, ba dokonca sa na ne ani nezobudila. Vstávala odpočinutá a plná síl. Plná bola aj jej myseľ. Dlho premýšľala, či to vôbec povedať kráľovnej alebo ostatným vílam, a pritom sa hanbila, že mala tajomstvo a strach.
Sny o veselom dievčatku s havraními vlasmi plnom energie sa jej vrývali do mysle ako kopije. Taktiež v nich vystupoval gryfón, ktorého vídala na každoročných oslavách v lese napájať sa zo Živého prameňa. Potom ale zakaždým odlietal preč bez toho, aby vedel, o čom ona sníva.
Veľmi sa bála. Vílam sa totiž nikdy nič nesnívalo. Nikdy. Víly nedokázali snívať a vedela to podľa toho, že aj ona dlhé roky nikdy nič podobné nezažila. Najskôr ani netušila, čo znamenajú podivné obrazy, ktoré sa jej ale veľmi rýchlo začali páčiť a ona v nich nachádzala potešenie. Bolo to niečo, čo sa jej doposiaľ nestalo. Nočné obrazy však Ember chápala, mali obsah a ona vedela, že sú to sny. Tak ich aspoň pomenovala kráľovná, keď sa jej s tým už dávnejšie prvýkrát zdôverila, pretože nechcela mať tajomstvo. Sama seba sa spytovala, či je vôbec skutočnou vílou, avšak predstava, že by ju vyhnali z lesa, ju desila azda najväčšmi.
Ember vystrašene hľadela na kráľovnú, ktorej sa hruď znepokojene dvíhala. Nikdy ju takto nevidela, dokonca si myslela, že kráľovná sa ani nedokáže rozrušiť. Teraz vyzerala, že sa dokonca bojí. Ale prečo, to Ember netušila. Tá nevedomosť jej zväzovala ruky.
Dnes sa rozhodla priznať s tým, že sny sa jej opäť vracajú. Bolo obdobie, kedy ich mala iba na krátku chvíľu a po-tom pominuli. Ale teraz boli späť a s oveľa väčšou intenzitou. Povedala o obrazoch, ktoré sa jej mihajú pred očami, a o dievčati, ktoré lieta na gryfónovi.
„Ember,“ začala kráľovná pevným hlasom, „to, čo si mi povedala, je znepokojujúce. Ako to však vyriešiť?“
Vyriešiť? Ako to myslela? Rozhoduje snáď o tom, či ju vyhostí z lesa? Kam by išla? Nikoho nepozná, s bežnými ľuďmi sa nedokáže rozprávať. Mysleli by si o nej, že je príšera, keď ju samotná kráľovná Aria vyženie z lesa? Ani nevie, ako vyzerajú. Dievča s havraními vlasmi síce vída vo sne, ale sú to iba zahmlené obrazy, občas iba silueta alebo detail časti tváre. Napríklad si pamätá zelené oči.
Aria, týčiac sa nad ňou, vzala do rúk tenký kader jej tmavých vlasov. „Toto si schovaj. Zapleť si chvost a už to nikdy nikomu neukazuj!“
O jej vlasoch hovorila ako o pliage, ktorá sa rozmnožila v ich lesoch a páchala škody. Ember sa zahanbene uklonila a vzala si vlasy do útlych dlaní.
„Prosím, kráľovná, netrestajte ma za to,“ žiadala ju čo najpokornejšie Ember. „Sľubujem, že si vlasy vytrhám a budem dúfať, že mi narastú opäť zlaté.“
„Dieťa,“ prehovorila kráľovná Aria už miernejším tónom, „choď spať. Dnešným oslavám vďaky nebudeš naslúchať tak ako tvoje ostatné sestry. Nesmú ťa takto vidieť, kým… nevyzdravieš.“
Takže to musí byť choroba. Ešte sa z toho môže dostať. Svitla jej malá nádej. Kráľovná ju pohladila po tvári a usmiala sa na ňu. Jej krásna tvár, akoby vytesaná z najbelšej skaly, vyzerala veľmi pokojne a zmierene. Dúfala, že raz bude ako ona. Pokorná, hrdá na svoj les a ochraňujúca.
Rozlúčili sa a len čo sa kráľovná vzdialila z dohľadu, Ember nečakane premkla únava. Začala zívať, akoby nespala aspoň niekoľko dní, a rýchlo si išla hľadať miesto na odpočinok. Zvolila čistinku s mäkkou trávou. Tam sa bude cítiť pohodlne. Ešte predtým si však zaplietla pevný vrkoč tak, ako sľúbila kráľovnej. Potom sa už len schúlila do klbka a dúfala, že dnes ju sny obídu.
Katja – Prebudená mágia
1. časť knižnej série
Žáner: fantasy
Autorka: Natali Fox
Vydavateľstvo: Enribook
Rok vydania: 2022
Väzba: brožovaná
Počet strán: 320
ISBN: 9788089948543
O autorke
Rodáčka zo Žabokriek nad Nitrou sa písaniu venuje od detstva, ako štrnásťročná vyhrala prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži. Vyštudovala Pedagogickú fakultu v Bratislave, niekoľko rokov pracovala v téme násilia páchaného na ženách, zároveň ako jedna z autorov napísala výskumnú štúdiu v tejto oblasti. Vyučovala aj psychológiu a biológiu na školách, pôsobila tiež ako vychovávateľka. Aktuálne sa venuje najmä svojmu synovi, tvorbe dekorácií z dreva a písaniu. Inšpiráciu hľadá v prírode, miluje cestovanie a rekreačné jazdenie na motorke spolu s manželom. So svojou rodinou žije neďaleko Senca.