 |
Vo vydavateľstve Dali v októbri vyšiel debutujúci nábožensko-filozofický fantasy román Mateja Ferjanca.
Anotácia
Čo keby ste sa jedného dňa zobudili a začali zisťovať, že ste ostali posledným človekom na Zemi? Posledný Adam nasadením lyrického, intelektuálneho, vôľového aj telesného potenciálu čelí zneisteniam, úskokom, zvodom, falošným argumentom toho, kto sa v snahe človeka podviesť a zlomiť nikdy nevyčerpá. V stave bdenia aj v spánku naráža na Zlo v rôznych podobách, súc vrhnutý do hraničnej situácie totálneho boja. Dokedy Adam vydrží odolávať stupňujúcim útokom? Kde sú hranice jeho možností?
Román zachytáva napätie vo štvoruholníku, ktorého strany tvoria: Boh, Satan, Zem a posledný človek; ponúka mysteriózny hrdinský a romantický príbeh s prvkami hororu. Je popretkávaný úvahovými aj filozofickými monológmi, dialógmi, náladovými opismi prírodných a ľuďmi vytvorených prostredí. Ambíciou bolo zladiť odlišné štýly písania do jednotného celku. Hodnotový rámec, ideové zdroje románu sú silne závislé od kresťanskej a starogréckej spirituality. To autorovi umožňuje predstaviť cez príbeh kľúčové tézy jeho osobnej, poeticky ladenej filozofie života.
Posledný človek je lyrik a mysliteľ Nebies a Zeme, napokon bojovník v ich mene. Ako putujúci na miesto posledného boja sa najčastejšie prejavuje ako lyrik rôznych prostredí Zeme. Na stretnutiach s magickou Animou sa prejavuje najmä ako mysliteľ. V snoch a v záverečnom súboji so Satanom sa prejavuje predovšetkým ako bojovník. Tieto tri aktivity ducha a tela sa vzájomne predpokladajú a dopĺňajú, pričom jedna z nich vždy dominuje.
Ukážka z knihy
Ocitol som sa v hmle, v ktorej som videl sotva na tridsať metrov. Stál som pri takmer vyschnutom močiari. Páchnuca tekutina bola pokrytá slizom. V okolitom bahne bez pohnutia kvočalo množstvo prerastených ropúch bradavičnatých. Ich oči, pripomínajúce ľudské, väčšie ako má-vajú zvyčajne, ani len nemrkli. Nedalo sa povedať, kde sa pozerajú. Pritom mali všetky rovnako doširoka otvorené ústa, tiež podobné ľudským, aj s perami. Keby monotónne a bezcieľne nekŕkali v rovnakých intervaloch, predpokladal by som, že sú mŕtve. Žiadnu vegetáciu som si nevšimol. Pomedzi ropuchy z bahna vytŕčali poskrúcané a hnijúce ľudské telá, miestami len holé kosti. Ovalilo ma to o to viac, keď niektoré z nich sa zúfalo plazili, iné sa držali vo vzájomnom objatí, akoby náhle umreli a tesne predtým sa k sebe stihli pritisnúť.
Odrazu v strede močiara, kde bola hnilobne páchnuca tekutina, vystúpil kalom a všelijakou zatuchlinou pokrytý trón, na ktorom spredu udieral do očí veľký nápis Nihil. Ako sa dvíhal hore, spoza neho sa ukázal starec, ktorý si naň sadol. Vetchý, trasľavý muž s paličkou v ruke, dlhými rovnými šedivými vlasmi, ktoré mu sčasti zakrývali líca. Pôsobil bez života. Oči privieral. Napoly prítomným pohľadom pohlcoval každú iskierku túžby a nádeje. Zvrásnená tvár pripomínala hrčavé bukové drevo, pokryté hubami a plesňami.
„Kto si?“ spýtal som sa a dal som sa ihneď do strehu.
„Som ten, kto pochopil obrovitánsku tiaž života… neodvratnú tiaž života.“
„Čo tu chceš?“
„Vládnem prázdnote,“ odpovedal chladne, ako keby vyslovil najväčšiu banalitu, ktorá sa dá povedať.
„Čo pod ňou rozumieš?“
„Vákuum zmyslu, absenciu dôvodu na čokoľvek: na chcenie, na poznanie, na cítenie – na bytie samotné.“
„Pre mňa však existuje všetko iné, len nie toto. Zem prázdnote nepatrí!“ povedal som.
„Mýliš sa, čo sám v nej zápasíš. Celá Zem sa preťažila nespočítateľnými a neznesiteľnými útrapami ľudských duší, prameniacich v nikdy neustávajúcich žiadostiach. Unavení životom, ktorí aj smäd po ňom cítili ako trýznivú túžbu. A ty by si sa tu bezcieľne potuloval ̶ na planéte ťažoby.“
„Prestaň! Pre mňa Zem ako páperie je, keď srdce taktiež ľahké je. No nechápem komu ty, odporný duch tiaže, vládneš v prázdnote.“
„Aj týmto ropuchám. Sú to moje služobníčky,“ zíval, keď to hovoril.
„Ako ti slúžia?“
„Meditatívnym kvákaním, že všetko je k ničomu; rozširujú tak moje panstvo. Čo tu ale robíš ty, tvrdošijný obhajca života? Dni vitality a živelnosti pominuli. Aj more sa stiahlo. Ostala vyschýnajúca barina.“
Podrobnosti o knihe
Posledný človek/Vôľa k boju
Žáner: dráma, fantasy, horor, romantika, filozofia
Autor: Matej Ferjanc
Vydavateľstvo: Dali
Rok vydania: 2023
Jazyk: slovenský
Počet strán: 444
Väzba: pevná
ISBN: 978–80–8141–312–4
O autorovi
Matej Ferjanc vyštudoval filozofiu – francúzsky jazyk a literatúru. Doktorandské štúdium absolvoval v odbore systematická filozofia. Má skúsenosti s prácou učiteľa na gymnáziu aj s mnohoročným pôsobením vo funkcii odborného asistenta na Katedre filozofie Katolíckej univerzity v Ružomberku. Je autorom odborných štúdií, filozofických a literárnych esejí ako aj umeleckých textov. Výsledným produktom autorskej iniciatívy je filozoficko-náboženský román Posledný človek – Vôľa k boju, ktorý je svedectvom, syntetizujúcim produktom nielen jeho doterajšieho filozofického a vôbec intelektuálneho usilovania, ale širšie a v existenciálnej rovine – svedectvom osobnej skúsenosti života, ako sa od detstva prezentovala prostredníctvom vnímania, cítenia, myslenia a intuície.