 |
Vo vydavateľstve Marenčin PT v týchto dňoch vyšla tretia časť satirickej fantasy série Škoricovník s názvom Zlatá panna.
Anotácia
"Podniková kultúra upadá? Kúpte riaditeľovi tank! Lapačka snov a vo voľnom čase beštia s nadľudskými schopnosťami Elena padla do osídiel temného božstva Zlosena. Spoločný tímbuilding hlavných hrdinov Škoricovníka sa tak zmenil na záchranu sveta. Jonášova nová záľuba v strelných zbraniach asi na zastavenie odvekého zla stačiť nebude a Imho sa kdesi stratil. Ešteže riaditeľ Ríšskej banky Sajmon presedlal z otáčavého kresla rovno do TaNKu.
Ľúty boj o Citadelu, kamenní golemovia, prastará mytológia, škoricou poháňané obliehacie zbrane i nejasný osud najväčšieho vojvodcu všetkých čias – to všetko nájdete v tretej knihe úspešnej slovenskej fantasy série. Autori už v prvých románoch dokázali, že vedia až nechutne presne predpovedať budúcnosť aj toho nášho sveta. Chcete vedieť, kam to všetko speje? Kúpte riaditeľovi tank a môžete sa namiesto vypĺňania reportingov pokojne zahĺbiť do Zlatej panny. Len pozor, vraj je už tisíce rokov mŕtva.
Na zložité otázky vám nefungujú jednoduché odpovede? Kúpte tanky aj strednému manažmentu."
- Matej Moško, nekritický obdivovateľ Prvého stupňa rádu Hlbokej poklony.
Ukážka č. 1
Čím viac sa TaNKy vzďaľovali od obývaných oblastí, tým viac mohli zrýchliť a Elena s Omarom mali čo robiť, aby sa im udržali v pätách. Sledovali ich však vytrvalo a odhodlane a keď im jeden deň aj utiekli, odtlačky pásov ich spoľahlivo naviedli na stopy neobyčajnej družiny. Počas nasledujúcich týždňov sa ich najvernejším sprievodcom stali spoločné spomienky. Čím ďalej sa uberali po tej istej ceste, ktorá ich pred niekoľkými mesiacmi priviedla na okraj smrti, tým viac ich prenasledovali vtedajšie udalosti, v ktorých klíčili zárodky neskoršieho sváru. Navzdory nim sa pokúšali opäť navzájom zblížiť. Elena sa niekoľko nocí po sebe rozhodla nenavštíviť Olsena, len aby opäť strávila chvíle v Omarovej náruči. Keď spolu ležali nahí a tisli sa k sebe zababušení v kožušine pod chladným hviezdnym nebom so snehovými závejmi naokolo, zadívala sa mu nežne do očí a spýtala sa ho:
„Aká najkrajšia spomienka sa ti so mnou spája?“
Kováč sa pousmial a pohladil ju po vlasoch.
„Je ich veľa,“ odvetil trochu bezradne.
„Veľa?“ zopakovala a premeriavala si ho. „Nemáš žiadnu, ku ktorej sa zvykneš vrátiť?“
„Nuž,“ poškriabal sa na krku. „Ty takú máš?“
„Samozrejme. Chcem však počuť tvoju.“
„Moja je…“ začínal vláčne a rozpačito, keďže šlo o tému, nad ktorou zúfalo potreboval dlhšie premýšľať. Najlepšie niekoľko hodín. „Tá…“
„Tá?“
„Tá, keď som ťa prvýkrát uvidel,“ rozrečnil sa napokon Omar a pokúšal sa znieť uvoľnene.
„Vtedy som žil v presvedčení, že ma nič neprekvapí. Až si sa zjavila nahá na palube Ošarpanej škeble. Stáli sme tam priviazaní o sťažeň a mne padla sánka. Lovci hláv po tebe len popiskovali. Od úžasu prestal dýchať dokonca aj Jonáš, o ktorom som si myslel, že iná žena ako Buchtička preňho… Deje sa niečo?“
Elena odvrátila zrak a meravo zízala do oblohy.
„Ale nič,“ povzdychla.
„Nič?“
Neodpovedala. Nastalo nepríjemné ticho a kováča začalo svrbieť celé telo. Keď už sa zdalo, že od nervozity zaspí, ozvala sa:
„Čiže najdôležitejšia spomienka sa ti spája s tým, ako ste po mne slintali.“ „Čo?“ Omar sa strhol. V priebehu niekoľkých sekúnd sa prebral a po spánku nezostalo ani stopy. „Ako som povedal, tých spomienok je veľa…“ pokúšal sa atmosféru roztopiť. „Napríklad, keď sme v zimnej krajine pod Opustinou našli veľký nemrznúci vodopád. Ty si sa náhle vyzliekla a skočila si z výšky do vody. Ja som spravil to isté. Voda bola síce ľadová, ale my dvaja horúci, a tak sme v tej vode…“
„Takže všetky tvoje spomienky na mňa sa ti spájajú s mojou nahotou a tým, ako si si so mnou užíval?“ prerušila ho a jej pohľad niesol v sebe ostrie nožov.
„Ale veď…“ zajachtal. „Sú to predsa najsilnejšie spomienky. Tá tvoja nie je taká?“
Vyčarila mu posmešný úsmev.
„Nie.“
„Tak aká potom…?“
Povzdychla si znova a hlasnejšie.
„Keď si mi na trhovisku v Nippurpoole kúpil kávu. Vložil si mi horúcu šálku do dlaní. Tie si vzápätí vzal do svojich a povedal mi, aby som si privoňala. Keď som sa sklonila ku káve, sklonil si sa aj ty a naše tváre sa odrazu dotkli. Mne sa vtedy neuveriteľne rozbúšilo srdce… Pamätáš na to?“
Kováč si hryzol do pery. Z Nippurpoolu si pamätal, ako od dajakého pouličného predavača kúpili grilované kurence, z ktorých ich všetkých vznetlivo prehnalo. Následne čupeli v mestskom parku pod palmami… Omar si ani neuvedomil, ako sa pri tejto spomienke škľabí od ucha k uchu. Všimla si to aj lapačka snov, ktorej došlo, že si jej milý na jej obľúbenú spomienku nepamätá.
„Dobrú noc,“ ľadovo precedila a otočila sa mu chrbtom.
Ukážka č. 2
„Pán profesor,“ obrátila sa znenazdajky Opustená na Raymonda Namôjdušu. „Nedávno ste spomínali, že máte vzorec na výpočet ľudskej hlúposti. Budete taký láskavý a porozprávate nám o ňom?“
Akademikovi zastala vo vzduchu vidlička s kúskom pečeného bravčového karé namočeného v šampiňónovej omáčke. Sajmon prestal sŕkať, Jonášovi takmer zabehol zemiak. Ešte aj dlháň zdvihol pohľad a ostražito si všetkých premeriaval. Iba tváre oboch bohov zostávali naďalej nečitateľné.
„Eh, samozrejme… veľmi rád,“ profesor zložil vidličku a narýchlo si obrúskom utieral ústa, keďže pochopil, že nešlo o žiadosť, ale o príkaz. „Možno to vyznie komplikovane, je to však pomerne jednoduché. Vezmime si, že cieľová hodnota, ku ktorej potrebujeme dospieť, je akýsi index hlúposti daného človeka. Ak chceme index vyrátať, musíme zohľadniť niekoľko parametrov. Začnime naposledy spomenutou sebadôverou.“
Akademik vzal do ruky nožík a na obrúsok ním čosi popritom imaginárne písal. Choronzon s Menhit ho počúvali s mimoriadnym záujmom.
„Istý veľký mysliteľ raz povedal: viem, že nič neviem. Múdry človek si totiž uvedomuje, že čím viac sa dozvedá, tým viac otázok sa vynára, až sa ocitne stratený v oceáne najkomplexnejších súvislostí. Jeho sebadôvera týkajúca sa poznania vesmíru klesne adekvátne prudko nadol. Hĺbka poznania totiž reflektuje uvedomenie si samého seba voči nesmiernosti zvyšku sveta. Môžeme teda povedať, že sebadôvera sa rovná vnímanie reality krát arogancia vlastného ega a celé to je vydelené sebavedomím. Máme tak prvý parameter vzorca.“
„Úchvatné, pán profesor, pokračujte,“ vyzval starca kapitán.
„Ďakujem,“ rozpačito sa pousmial akademik, no hneď so zápalom pokračoval: „… druhý parameter – miera nebezpečnosti – zasa predstavuje inteligenčný kvocient umocnený iniciatívou. Všetci poznáte slovné spojenie iniciatívny blbec. Toto slovné spojenie presne definuje dokonalú symbiózu oboch pojmov. Iniciatívni ľudia sú vo význačnej miere stelesnením ľudskej hlúposti. Navzdory tomu, alebo práve preto, sú bežným javom a kľúčovým elementom vo veľkých spoločnostiach, mediálnom svete a v politike. Nuž a vzdelaný iniciatívny človek dokáže napáchať omnoho viac škôd ako ten nevzdelaný.“
Hudba prestala hrať a profesor Namôjdušu si z pohára doprial hlt studenej vody. Trochu si odkašľal a rozprával ďalej.
„Dostávame sa k samotnému vzorcu. Aj by som vám to, ale…“ Choronzon mu odkiaľsi vykúzlil papier s ceruzou, akademik sa poďakoval a pustil sa do písania. „Takže index hlúposti sa rovná… sebadôvera krát miera nebezpečnosti, plus miera starania sa ostatným do života. Posledný parameter je pomerne sebavysvetľujúci.“
Podrobnosti o knihe
Zlatá panna
Séria Škoricovník, 3. kniha
Žáner: satirická fantasy
Autori: Martin Jurík, Michal Ružička
Vydavateľstvo: Marenčin PT
Rok vydania: 2023
Jazyk: slovenský
Počet strán: 352
Väzba: pevná
ISBN: 9788056911167
O autoroch
Martin Jurík – spisovateľ
Vďaka závratnému úspechu predošlých dielov Škoricovníka sa stal priam
nehanebne slávnym. Jeho diela sa teraz čítajú na Arrakis, v Stredozemi a
v Rokforte sú maturitnou otázkou. Autorova sláva sa dotýka hviezd – vo
všetkých paralelných vesmíroch.
Michal Ružička – organizátor
Úspech Škoricovníka mu priniesol také závratné bohatstvo, že nemusí
robiť vôbec nič – ani len chodiť na záchod. Dukáty prehrabáva
hrabľami, z bankoviek si necháva šiť obleky i župany. Keď náhodou
uloví zlatú rybku, spýta sa jej, čo si želá.
Tomáš Roller – ilustrátor
Jeho ilustrácie pre Škoricovník boli také dobré, že nadobudli vlastné
vedomie a vyhlásili svojho tvorcu za boha. Odvtedy Tomáš chodieva do
škoricového sveta dovolenkovať, prípadne sa tam schovávať pred
manželkami, deťmi či daňovým úradom. Keď však viete čítať medzi
riadkami, objavíte ho tam.
Zdroj: Martin Jurík