Pomstychtiví duchovia, psychiatrická väznica, Halle Berry. Kto by sa nebál? Mathieu Kassovitz je všestranne talentovaný francúzsky filmár, ktorý sa dostal do povedomia širokej verejnosti hereckou úlohou v Piatom elemente. V zákulisí tohoto filmu pracoval aj ako scenárista a strihač. Zanedlho opätoval lásku Amélii z Montmartru a ako gangsterský bratranec Nevesty cez internet na nás nebezpečne žmúril, kým si na režisérskej stoličke nezaplával v Purpurových riekach.
Gotika sa rozhodne nemusí báť odsúdenia za rasovú diskrimináciu. Obe hlavné postavy sú totiž čierne, no o to menej k sebe pasujú – ak vezmem do úvahy už len to, že ženská predstaviteľka je 1/3 zo svojho filmového partnera. Policajná psychologička Dr. Miranda Grey (Halle Berry) je expertkou v rozoznávaní racionality a iracionality v myslení svojich väzenkýň. Pod dohľadom svojho šéfa a zároveň manžela (Charles S. Dutton) lieči charizmatickú Chloe (Penélope Cruz), trpiacu halucináciami a paranojami. Dr. Grey odmieta jej výplody, až kým sa sama nedostane na druhú stranu mreží.
Jej zlé sny sa odrazu stávajú skutočnosťou a hranica reality sa posúva až za brány cvokárne. Pod tlakom vidín a hlasov zo záhrobia, rozhodne sa konať na vlastnú päsť. Odhaľuje zvrhlé zločiny, sama však pri tom riskuje život…nezdá sa vám to nejaké povedomé?
Nevadí, pozrieť sa na šiesty zmysel Halle Berry, ktorej len biele očká žiaria z temných zákutí liečebne, je príjemnejšie ako pozerať nejaký „rasistický“ film v televízii. Náš strach umocní rezavá hudba Johna Ottmana, stroboskopovité osvetlenie a babské pišťanie, ktoré násilníka spoľahlivo naviguje, kde sa obeť nachádza. Slávna bežecká štafeta Sáry Connorovej je odovzdaná a s Halle Berry na čele dokáže zrýchliť ešte nejeden pulz.
Záver filmu, od ktorého naivne očakávame, že bude ducha-plnejší, žiaľ, taký naozaj je, ale len slovne. Kassovitzovi sa tentokrát nepodarilo natočiť príbeh dostatočne strhujúco, nadväzne a originálne, napriek tomu, že vo filme použil skutočne platné psychologické postupy a hodnoverne priblížil vzťah zamestnancov a klientov psychiatrickej väznice. Aj keď nie je pravidlom, že všetci strážcovia znásilňujú pacientky a skutoční blázni behajú na slobode.
Prečo sa však film volá Gothika, mi uniklo. Žeby sa lekári cítili ako stredovekí bohovia, ktorí v zajatí scholastickej a mystickej filozofie rozhodujú o osudoch svojich pacientov?