Kde sa vzal, tu sa vzal, vprostred poľa ráno stál. V zhúžvanom klobúku, ošúchanom kabáte a roztrhaných gatiach. Klasický strašiak do maku, či v tomto prípade skôr do kukurice. Drobný rozdiel bol len v tom, že hlavu nemal ušitú zo starých trenírok a vypchatú slamou. To veru nie. Jeho kotrba bola potiahnutá šupinatou kožou a vyzbrojená silnými, nepríjemne ostrými tesákmi. A tie dostali chuť na šťavnaté ľudské mäsko.
Nevideli ste prvý diel? Vitajte v klube. Nemusíte sa kvôli tomu cítiť menejcenne. Všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste si túto béčkovú hororovú jazdu užili, si ľahko domyslíte v priebehu prvých piatich minút. Len pre istotu stručné zhrnutie: Tá potvora je zvoľakade z vesmíru a tu na Zemi prežíva tak, že väčšinou chrní. Aby sa jej ale snívali sladké sníčky, raz za 23 rokov musí vyliezť a poriadne sa nažrať. Na jej jedálničku je len jedna položka: homo sapiens sapiens (omáčka zo strachom vypustených sračiek a šťaniek je v cene hlavného jedla!). Túto pochúťku si loví pomocou srandovných vrhacích (a „skurvene ostrých“) predmetov, vlastnoručne ozdobených kúskami mŕtvol. Netvor v prípade potreby rozprestrie netopierie krídla a už si to fičí nad americkým zapadákovom ako šialený rogalista krížený s Batmanom. A, aby som nezabudol, je v podstate nezničiteľný. Pokojne mu aj odfaklite hlavu, jemu to nevadí – odtrhne vám tú vašu a použije ju ako náhradnú súčiastku.
Tak, základné informácie máte a teraz už potrebujeme len autobus plný blbých futbalistov a vrieskajúcich roztlieskávačiek (z ktorých jedna je médium, takže „všetko vie“ a vedie hysterické reči o tom, že nikto z nich nemá šancu uniknúť). Uprostred pustatiny dostanú „defekt“ („Jejda, čo je to zapichnuté v pneumatike?“) a razom je z autobusu konzerva plná výdatných porcií človečiny, naložených vo vlastnom pote.
Ja viem, je to nehorázna kravina a navyše hlavné monštrum nie je v dnešných časoch vraždiacich duchov na videokazetách ktovieako strašidelné či aspoň charizmatické, ale… ALE! Režisér Victor Silva počas tej obligátnej hororovej poldruha hodinky predvádza, že je celkom zručný remeselník a že má dosť jasnú predstavu o tom, ako udržať divákovu pozornosť. S nadhľadom sa pohráva s klasickými klišé béčkového hororu (hrdinovia trasú krpcami v rozpore s vašimi očakávaniami: postava, ktorá sa v úvode rysuje ako vodca, zmizne zo scény ako prvá) a hlavne sa zhruba v polovici vykašle na nejaké tie pokusy o ľakačky a napumpuje do filmu nečakaný akčný adrenalín. Napätie potom nepramení z toho, že sa hrdinovia vydávajú na vlastnú päsť do temných kútov a vy čakáte, odkiaľ na nich kreatúra vybafne (a nezľaknete sa, lebo ste ostrieľaní diváci), ale jednoducho z toho, že tie hlodavce s ľudskou podobou s šialeným vreskotom pobehujú po poli a čertovsky rýchlo lietajúci dravec ich nemilosrdne loví. Neviem, ako to prebieha vo vašich nočných morách, ale v mojich presne takto. Navyše na scénu dofrčí farmár-drsňák so svojou podomácky vyrobenou harpúnou, primontovanou na korbe džípu, začne streľba cez autobus, kotúľanie áut po poli a k tomu sem-tam nejaký ten výbuch či čliapanec červenej, no zabite ma, ja som sa bavil a v noci potom som sa ustavične budil spotený, čo som tak fujazdil pred tým nenažratým emzákom u nás po štiavnických lúkach.