 |
 |
 |
 |
 |
Prvý decembrový víkend sa po Brne opäť motalo viac fantastov ako v iné dni. Nemal to na svedomí ani mohutný vianočný stromček v strede námestia, ani množstvo drevených stánkov s domácimi pochutinami či ručne vyrobenými ozdobami. Lákadlom bolo niečo oveľa väčšie a pritom nehmatateľné. Išlo o dvadsiate tretie medzinárodné stretnutie priateľov, nepriateľov, bardov, elfov, dobových kurtizán, sparťanov, hradných dám, lomiželezov, čarodejníc, manga postavičiek, ľudí so zabudnutými kostýmami a ľudí, ktorí doposiaľ ostali „nekostýmovaných“, s pozitívnym vzťahom k fantastike, sci-fi, hororu, hrám, moderným technológiám, k podobnému spôsobu života a k mačkám. Oranžový Fénix, ktorý lietaval nad vstupnou halou v hoteli Avanti, síce nenašiel cestu do hotelu Slovan, ale jeho prívrženci áno.
Slovan je umiestnený takmer v centre mesta, zvonku pripomína vysvietenú výkladnú skriňu. Dalo sa k nemu dostať z autobusového nástupištia peši a aj po dvoch Kormách (pivo s medovinou) bez blúdenia. Hneď pri vstupe sme sa podaktoré vystískali s večne šarmantným a usmiatym organizátorom Zdeňkom Zachodilom, čo mi navodilo príjemný pocit vrúcneho prijatia. Odznaky, ako súčasť vstupného, boli poctivo ručne vyrobené a pritom štýlové. Obdobie tých veľkých a krikľavých je, zdá sa, na chvíľu zažehnané. Ubytovacie priestory sa strácali v dlžizných chodbách s vysokými stropmi a nepravidelnými uhlami. Pocitovo mi tam stále bola zima. Tri (dve veľké, jedna neobjavená) prednáškové sály vďaka svojej priestrannosti úspešne pohltili všetkých účastníkov conu. aj dostačujúci zvuk a obraz sa tentokrát šírili z pôvodných funkčných zariadení (pokiaľ sa včas našli a naštartovali). Uvažujem, že na budúci rok vypustím zo svojej povinnej conovej výbavy vlastné reproduktory.
Besedy a prednášky boli možno práve kvôli „časovej téme“ tohto ročníka natiahnuté o pol hodiny navyše, a preto sa začínali väčšinou bez omeškania. Program bol, ako vždy, skvostný, realizačný tím ústretový a nápomocný do poslednej chvíle.
Keď sa zotmelo, čo sa v tomto predvianočnom období deje po treťom zívnutí od prebudenia, hotelová reštaurácia spoľahlivo prichýlila všetkých smädných, hladných a inm spôsobom chtivých záujemcov. Už dlhšiu dobu si všímam, že medzi „fandomákmi“ sa v hojnom počte vyskytujú milovníci mačiek. Avšak, kým tí na Fénixcone o svojich miláčikoch iba rozprávali, najmenej traja psičkári si svoje chlpaté zmenšeniny zobrali rovno so sebou. Ďalší rozdiel medzi psičkármi a mačkármi je v tom, že mačkári zvyčajne svoj život neobohacujú len jedným „plyšákom“(1). Preto ich spokojne môžu nechať doma a nebáť sa, že sa budú cítiť osamelo, na rozdiel od psov.
Ďalej ma zaujalo, že Ďuro Červenák sa na besede priznal, že ani po desiatkach vierohodne opísaných bojoch vo svojich knihách nemá praktické skúsenosti s dobovými zbraňami. Uprednostňuje filmové zážitky a z pravej „červenej“ sa mu chveje žalúdok.
Leonard Medek sa objavil na Ďurovej besede práve vo chvíli, keď sme so zatajeným dychom počúvali o Bivojovi. Anonymná poznámka: „Bivoj práve prichádza,“ umocnili dve mladé otrokyne, ktoré sa Leonardovi ihneď pustili zapletať vrkôčiky z jeho bujného, striebrom poprepletaného vlasového porastu.
Ako sa roja chlapi, sme na vlastné oči videli počas neplánovaného vystúpenia talentovanej autorky Lívie Hlavačkovej ako brušnej tanečnice. O Piterovi sme sa dozvedeli, že jeho obľúbený šport je petang (hádže guľami) a popri tom chová dvoch skoro šesťkilových kocúrikov – teda športové skúsenosti sú celkom praktické, keď mačky neposlúchajú. Nedostatok tombolových lístkov priniesol pre Weberovcov oddych, pre svet hier nových víťazov. Tiež som sa na vlastné oči presvedčila, že chýry o Žambochovom pôvabe sa nešíria náhodne, keď sa pri našom stole pristavil, aby nás rozveselil, že ho v programe uviedli ako Jaroslava. Zusku Minichovú bolo vidieť s jej novou poviedkovou knižkou, Miloša Ferka s priateľkou a rovnako tak spokojných Králikovcov.
Dva dni na Fénixcone ubehli ešte rýchlejšie ako zvyčajný víkend a na jeho konci mi bolo jasné, prečo mali psy vstup povolený a mačky a Fénix absentovali. Čo je však sedem životov však oproti nekonečne opakujúcemu sa zrodu?
(1) Weberovský výraz