Je zbytočné hovoriť, čo je to Stopárov sprievodca galaxiou…najznámejšia kniha v celej galaxii. Pomáha tvorom všetkých rás zo všetkých kútov galaxie orientovať sa v celom medzihviezdnom priestore. Rovnako je Stopárov sprievodca galaxiou aj najznámejšia kniha britského spisovateľa Douglasa Adamsa. V súčasnosti ide u nás o veľmi populárnu pentalógiu vydávanú Slovartom. Čo sa týka Stopárovho prípadu by nebolo na mieste tvrdiť, že filmový štáb nenechal fanúšikov dlho čakať. Nechal. S narastajúcim časom úmerne narastali aj obavy, či bude spĺnať kritéria na kvalitný humorný sci-fi výlet do galaxie.
Douglas Adams sa pokúšal napísať scénar vyše dvadsať rokov. Po Adamsovej smrti v roku 2001 si jeho scenár vzala do parády Karey Kirkpatrick. Snažila sa pokračovať v Adamsovskom štýle, no nie vždy sa jej to podarilo. Nie je to teda 100% Douglas Adams, ani by nemohol byť, ale princíp jeho svojského humoru bol zachovaný. A potom, že Briti sú suchári.
Z veľkej časti je scenár založený na prvej časti pentalógie, sem-tam sa objaví nejaký fór, alebo odkaz na inú časť, ale to je ozaj iba kvapka v mori. Zničenie Zeme, stopom naprieč galaxiou, nejaká záchrana, nejaké obchody a veľká otázka života, vesmíru a všetkého… Hlavní hrdinovia sú, samozrejme, ako v knihe: obyčajný Angličan-Arthur Dent, ktorý žije prostý život, nič zaujímavé až do chvíle, keď mu ho nenabúra osoba z inej planéty-votrelec Ford Prefect. Práve ten zachráni Arthurovi kožu tým, že krátko pred vymazaním Zeme z mapy galaxie stopne vesmírnu loď. Nanešťastie je to Vogónska loď.Vogóni sú najmenej príjemné a príťažlivé formy života v galaxii, ktoré používajú ako najúčinejšiu zbraň tortúry recitáciu zo zbierky básni a nedaj Boh, aby to bola vlastná tvorba! Z toho by sa aj najväčšiemu psychopatovi rozprskol mozog po celej miestnosti v horizontálnom i vertikálnom smere v nulovej gravitácii.
A práve tu začína Dentovo a Prefectovo filmové putovanie spolu so Stopárovým sprievodcom galaxiou.
Okruh postáv sa rozširuje o nemenej známe osobnosti, ako Prezident galaxie – Zafod Bíblbrox a jediná preživšia osoba zo Zeme ženského pohlavia -Trillian. Samozrejme nesmiem zabudnúť na svojho favorita, maniakálne depresívneho robota s brutálnou inteligenciou – Marvina. Eštš je tu chlapík, pracujúci vo firme vyrábajúcej planéty na objednávku so slabosťou pre fjordy a s veľmi sympatickým menom – Slartibartfast a jedna výrazná osoba v deji, ktorá bola Adamsom špeciálne vytvorená pre filmové spracovanie – Humma Kavula, kňaz spoločnosti vyznávajúcej náboženstvo, ktoré považuje za počiatok sveta Veľký zelený chrchliak a apokalypsu v podobe Veľkej bielej vreckovky.
Martin Freeman bol veľmi dobrý výber pre obyčajného Brita brázdiaceho galaxiou v jednom a tom istom zodratom župane, ktorý v niektorých pasážach vie nahodiť taký vybúraný ksichtík, že som mu skoro uveril, že scenár vidí prvýkrát v živote. Pri pohľade na Freemana sa mi ihneď vybavila postava Garyho Bakewella ako Richarda Mayhewa z Gaimanovho seriálu Neverwhere, typický prostý Brit. Zooey Deschanel, urobila vo filme kus práce, ale možno by sa tam hodila aj nejaká iná kočka, ktorá by lepšie vystihla charakter Trillian. Sam Rockwell ako egoistický mamonár Zafod – trefa do čierneho. O túto rolu sa uchádzali aj Bill Murray a Will Ferrel, ale vďaka režisérovi Garthovi Jenningsovi, že dal túto rolu práve Rockwellovi (sám tvrdil, že pre túto rolu si naštudoval správanie amerických prezidentov a rockerov). Osobne som bol zvedavý na vzhľad Zafoda, všetko sedelo až na druhú hlavu. Čakal som, že ju bude mať situovanú tak, aby si ju na maškarnom plese mohol dať do klietky a tvrdiť, že tam má papagája. Nestalo sa tak, druhá hlava bola umiestnená pod hlavu číslo jedna. Pripadalo mi to dosť divné, samozrejme odhliadnuc od toho, že bol mimozemšťan, ale aj napriek tomu, keď chcela niečo druhá hlava zahlásiť sa prvá zaklonila a druhá vykukla na mieste, kde by normálne bola štítna žlaza. Zaujímavá anatómia. Mos Def sa pre rolu Forda Prefecta narodil… Humma Kavula v podaní hornej polovičky Johna Malkovicha, taktiež zaujímavá anatómia. A skvelý výkon, aj keď len audio-, podali Stephen Fry (hlas Stopárovho sprievodcu a zároveň aj rozprávač), Bill Bailey (veľryba) a Thomas Lennom (Eddie, lodný počítač).
So špeciálnymi efektami nebol problém, vizuálne spracovanie na jednotku, hlavne manufaktúra na planéty, futuristické koráby a emzáci. Osobne som nečakal, že Vogóni budú vyzerať ako niečo, čo kvaplo obrovi z nosa a zabudol to utrieť, ale svoju úlohu splnili, boli hnusní. Čo som bol prekvapený, že na každej planéte mali všetci emzáci humanoidný tvar tela, nie, oni boli ľudia vydávajúci sa za votrelcov, skrátka a proste lacný komparz. Skôr by som čakal vesmír na Lucasovský spôsob, komparz v podobe rôzne tvarovaných a farebne odlíšených mimozemských ksichtov a anatómie tela. Aspoň na Vogónskej domovskej planéte bola nejaká zmena. Celkovo sa snažili Vogónov vizuálne odlíšiť, čo sa týka umiestnenia rypáka, ale aj celkovou mimikou. Bola tam scéna z jedného vogónskeho úradu, kde v rade stáli bytosti ne-Vogónskej rasy, boli to rôzne pitoreskné stvorenia, zopár ich vyzeralo ako vystrihnuté z filmu Monsters, Inc.
Po vzhliadnutí filmu v kine som riešil dilemu, či je nutné na pochopenie príbehu čítať knižnú predlohu alebo nie. Očividne osoby, ktoré som mnou zdielali priestor v kine o knihe ani nepočuli. Dokonca som mal pochybnosti, že vedia, čo vlastne budú premietať. Aj keď som bol zaujatý filmom, nemohli môjmu pohľadu uniknúť prekvapené grimasy návštevníkov, keď sa na plátne zjavili spievajúce delfíny, ktoré zrejme sponzoroval National Geographic s dookola sa opakujúcim refrénom „Zbohom a ďakujeme za ryby,“ nemali ani šajn, ktorá tlčie. Dajme tomu, že toto by sa dalo prehliadnuť, ale keď sa nezasmiali ani na tak do očí bijúcich vtipoch a gagoch, ako sú vzdychajúce dvere, depresívny robot, švitorivo optimistcký palubný počítač, rozprávajúca veľryba a kvetináč petúniek, podivné stvorenie v tvare prerastených lapaniek, ktoré vám vrazia jednu medzi oči vždy, keď na niečo pomyslíte, Prefectove hlášky a uterákové fóry, či dokonca samotná odpoveď na Veľkú otázku života, vesmíru a všetkého, si človek o nich pomyslí svoje. Jednoznačne je jasné, že ak nemáte aspoň minimálny zmysel pre britský humor, alebo ste nečítali knihu(aspoň prvý diel), vezmite si do kina aj vankúš a protizvukovú násadu do uší.
Asi jediná výhrada, ktorú som mal voči scenáru je double happy-ending. Celkové vystihnutie Admasovho veľkolepého literárneho diela, alebo aspoň jeho väčšej časti sa nedá natlačiť do jedného 109-minútového filmu, je prakticky nemožné a to aj napriek tomu, že takmer celý scenár si písal sám Adams počas 20 rokov.
Ortodoxní fanúšikovia nebudú prilíš unesení, ale fani-laici a ľudia s chuťou zasmiať sa na originálnom humore, kde nebudú žiadne trápne americké vtipy, ktoré sa opakujú stále v každom druhom rýdzo amíkovskom filme a žiadne trapné pubertálne fóry, ktoré sa točia stále len okolo sexu, si určite prídu na svoje. Konieckoncov Stopárov sprievodca je predsa len Stopárov sprievodca, nech akokoľvek dlhý, či spracovaný, Adamsov duch v ňom bude stále prežívať.
Ak ste nečítali knihu a v živote o Douglasovi Adamsovi nepočuli, ale ste videli seriál z dielne Roba Granta a Douga Naylora Červený trpaslík (poprípade videli všetky časti) a bavilo vás to, tak vás bude určite baviť aj Adamsov Stopár a prinúti vás si prečítať celú pentalógiu.
Tak teda napodliehajte panike!