VIKINGOVIA (The 13th Warrior), r. John McTiernan, USA, 1999
Bol raz jeden Ahmed Ibn Fadlán (ANTONIO BANDERAS), básnik a vzdelanec, ktorý
tak dlho hobľoval mladučkú ženu istého bagdadského šľachtica, až ho ten
obstarožný humusák s pórovitým nosom nabonzoval kalifovi. Ten Ahmeda
okamžite vymenoval za vyslanca v krajinách na severe, čo v praxi znamenalo,
že ho poslal do vyhnanstva. Ahmed sa trmácal krajinami Chazarov, Oguzov a
Bulharov, až jedného dňa dorazil do tábora Vikingov na brehu rieky Volgy.
Zúčastnil sa pohrebu ich náčelníka Wyglifa, bol svedkom voľby nového
šéfa – ktorá prebehla tak, že jeden z kandidátov menom Buliwyf
(VLADIMIR KULICH) počas pohrebnej hostiny rozsekol svojho soka mečom – a
potom sa s nimi ožral. Ráno, keď si Vikingovia odbavili rannú hygienu (t.j.
všetci sa umyli v jednej a tej istej miske s vodou, pričom nezabudli ani na
kloktanie a dôkladné vysmrkanie), dorazila do tábora loď z ďalekého
severu. Z nej vystúpil Wulfgar, syn kráľa Rothgara, a v mene svojho otca
požiadal Buliwyfa, aby šiel a bránil ich kráľovstvo pred útočníkmi,
ktorí „prichádzajú z hmly a nesmú byť pomenovaní“.
Buliwyf bol kus chlapa, ale do boja s tajomným nebezpečenstvom sa nechcel
pustiť len tak. Poprosil o radu starú plesnivú čarodejnicu, ktorá
rozhodila veštecké haraburdie a vyhlásila, že zvíťaziť nad tou hrôzou
môže iba trinásť vyvolených bojovníkov. Vikingovia sa hlásia ako poslanci
do rozpravy, ale je tu jeden problém – trinásty makač nesmie byť Severan.
Aj keď – ono to vlastne problém nie je. Je tu predsa učenec Ahmed. Ten
síce aj najmenšiemu z Buliwyfových chlapov siaha zhruba po plece, jazdí na
štíhlom arabskom plnokrvníkovi, ktorého Vikingovia dobrosrdečne nazývajú
„pes“, a ťažký meč zo škandinávskej ocele nevládze ani len
zdvihnúť, ale veštba je veštba. Hurá na sever!
Na premiéru VIKINGOV sa čakalo dlho, predlho (film bol hotový už v dobe,
keď o ňom informovala Fantázia č.4 z mája 1998). Neustále posúvaný
dátum uvedenia do kín dával tušiť, že s týmto dielkom nebude všetko
celkom v poriadku. A skutočne. Počas nakrúcania došlo k vážnym
nezhodám medzi režisérom JOHNOM McTIERNANOM a autorom predlohy MICHAELOM
CRICHTONOM. Kvôli tomuto konfliktu McTiernan odišiel z pľacu ešte pred
dokončením prác. Crichton potom musel dokrútiť zopár scén (napr.
záverečnú bitku) a urobiť konečný zostrih. A na filme to sakramentsky
vidno. Niektoré scény sú okýptené ako Rothgarovi poddaní po útoku
ľudožrútskych Wendelov, chýba im atmosféra a gradácia, zjavne boli vo
filme ponechané len v záujme zachovania elementárnej logiky. Napriek snahe
udržať príbeh pokope sú však viaceré motívy iba výkrikmi do tmy a
niektoré dôležité postavy (trebárs intrigánsky Rothgarov syn) sa odrazu
kamsi stratia a už sa neobjavia. Vďaka Crichtonovmu krutému (a amatérskemu)
strihu sa ani nedozvieme nič bližšie o žiadnom z hlavných hrdinov, takže
všetci protagonisti sú psychologicky plytkí a bezvýrazní.
Napriek uvedeným výhradám sú Vikingovia obstojný film, ktorý stojí za
pozretie. Najmä milovníci drsných historických dobrodružstiev typu
Excalibur či Statočné srdce si vychutnajú presvedčivo navodenú dobovú
atmosféru. Bitky sú brutálne a odohrávajú sa väčšinou v hmle, daždi a
fakľami presvetlenej tme. McTiernan dbal na prirodzené osvetlenie a zámerne
zvolil divoko rozpohybovanú kameru a rýchly, zdanlivo chaotický strih. Boje
sa tak menia na neprehľadnú zmes krvi, kriku, cvendžania ocele a strachu, čo
im výrazne dodáva na autenticite. Ak zvolíte kino s dostatočne veľkým
plátnom a dobrým zvukom, budete sa naozaj cítiť ako uprostred nejakej
šialenej rúbanice. Výrazné hudobné motívy tieto pocity iba umocňujú.
Ak ste podobne ako ja zaťažení na mýtické príbehy z barbarského ranného
stredoveku (tu sa jedná o zaujímavú variáciu eposu o Beowulfovi), Vikingov
budete možno chcieť vidieť aj viackrát. Mne je akurát do plaču, keď si
pomyslím, aký geniálny film to mohol byť, keby ho nepoškodili pravdepodobne
úplne zbytočné spory medzi dvomi tvrdohlavými baranmi.  Michal
Jedinák