Posledný príbeh z Enderversa?

Orson Scott Card – Shadow of the Giant, Tor, 2005

Tipovacia otázka… Chceli by ste radšej, aby svetu vládol mierumilovný kalif, alebo bohyňa exhibicionistka? Horúca Polievka, či Hegemon Slobodných Ľudí Zeme? Chcete vedieť, ako to skonči? Prečitajte si Enderovu Hru! Chcete vedieť, prečo to tak skonči a ako sa to udeje? Prečitajte si Shadow of the Giant! Óda nasleduje…

Orson Scott Card nám ponúka presný návod na zjednotenie sveta. A robí to navlas tak precízne, ako to pred ním dokázal iba Robert A. Heinlein pri opise dokonalej revolúcie vo svojom vrcholnom diele Mesiac je drsná milenka. Je pri tom nanajvýš potešiteľné, že OSC nespadol do najnebezpečnejšej pasce na prequely – nudy. Shadow of the Giant je skutočným vyvrcholením tieňovej tetralógie. A typicky cardovským!

Znova sa stretávame s neregulovateľne rastúcim géniom Beanom, (alebo ak chcete Fazolkom) a jeho manželkou Petrou, pokračujúcimi v pátraní po svojich ukradnutých deťoch. Na scéne sa naďalej drží aj Enderov starší brat Peter, ktorého Hegemónia je ešte stále viac výsmechom na papieri, ako čímkoľvek iným. Zvýrazňujú sa aj ostatní mladí hrdinovia tretej invázie, z ktorých každý má vlastné ciele a sny. Na sieťach vyčíňa nová dvojica esejistov. A Medzinárodná Flotila, ako je jej zvykom, kafre do všetkého.

Bean je Hegemonov hlavný stratég, veliteľ vojsk a vďaka všeobecne požívanej úcte aj jedna z najrešpekto­vanejších autorít na zemi. Jeho čas sa však kráti. Okamih kedy mu srdce prestane zvládať pumpovať krv do obrovského tela sa citeľne blíži. A čitateľovi nie je dovolené na to ani na chvíľu zabudnúť. (Pamätám si balkónový rozhovor Petry s jej mamou, keď zvnútra počuť detský krik a Petra presviedča matku, že Bean sa o dieťa postará. A tak pekne trkocú a dieťa plače a plače… Naozaj k nemu niekto príde? Až ma mrazilo…)

Hra o nadvládu sa pritvrdzuje. Absolventi bojovej školy si postupne začínajú uvedomovať, že sú pričasto figúrkami v plánoch niekoho iného a berú veci do vlastných rúk. Starostlivo rozohrané šachové partie sa komplikujú a stávky sa dramaticky zvyšujú. Vojna je na spadnutie a môže vypuknúť prakticky v ktorejkoľvek kombinácii súperov a spojencov, otázkou je iba kedy a kde. V tejto situácii kontaktuje minister kolonizácie Graff so sekundantom Mazerom Rackhamom jedného absolventa po druhom a ponúka im odchod do vesmíru a vedenie nových kolónií. Zdá sa však, že nikomu sa zo zeme príliš nechce…

V Shadow of the Giant sa objaví iba zopár nových postáv, žiadna kľúčového významu. Zato nie je núdza o nové pohľady na postavy staré. Najväčšou zmenou prechádza sebeklamom zaslepená Virlomi, ktorá v snahe zlepšiť postavenie svojej stýranej krajiny zájde skutočne ďaleko. Peter nám zase ukazuje svoju doteraz iba ostýchavo vykukujúcu ľudskejšiu tvár. (V tomto smere je zlomom majstrovsky napísaná dvadsiata kapitola. Postava tu skutočne dostáva nový (koľký už?) rozmer, ktorý však je, ako u Carda koniec koncov všetko, dokonale logicky včlenený do širšíeho kontextu.)

Je to proste úplná bomba. Každé slovo má svoj význam, každá veta posúva veci do pohybu. Politika, intrigy, stratégia, sociológia, psychológia, filozofia, história, nájdete tu všeličo. Aj emočné vypätie a nemilosrdné rácio. Ale v kompaktnom svete do seba všetko bezchybne zapadá. Môžem nesúhlasiť s niektorými autorovými závermi, ale nemôžem ho bezmedzne neobdivovať. (Mimochodom, kto je to vlastne ten Potter???)

A viac vám už neprezradím. Snáď len to, že je to najlepšia kniha od Ender’s Shadow, a tá bola podľa mňa lepšia ako jednotka! OSC vás proste dokáže presvedčiť, že „prečo“ a „ako“ je rovnako dôležité, ako „čo“.

Českú verziu tohto unikátu má vydavateľstvo Laser v edičnom pláne na štvrtý štvrťrok 2005. A snáď sa časom dočkáme aj slovenského hybridu, kurník šopa!

Či bude deviata knižka z Enderovho vesmíru (vrátane jednej poviedkovej obsahujúcej pôvodnú Enderovku a tri nové nové príbehy o jeho najbližších) skutočne poslednou, nevedno. Poniektorí z nás stále tajme dúfajú, že nie… Veď to mala byť už Children of the Mind… A napriek tomu, že príbeh Tieňovej série sa ako celok uzavrel a všetky podstatné otázky boli zodpovedané, odvažujem sa tvrdiť, že priestoru si na to autor nechal viac než dosť. Tak držte palce!


25. augusta 2005
Táňa Briatková