Electronic Voice Phenomenon (Elektronický hlasový fenomén) je vskutku zaujímavá záležitosť. S pokusmi záhrobia o komunikáciu so živým svetom sa stretávame od čias Edisona, ktorý tvrdil, že vynašiel záhrobný telefón a dokáže komunikovať s mŕtymi. Odvtedy sa o to pokúšalo nemálo ľudí, o komunikáciu a rovnako aj o záznam, aby potvrdili svoj objav. Do roka sa spraví 1000 záznamov, ktoré sú označované ako E.P.V., ale štatisitka tvrdí, že len pár ich je pravdivých. Takže na tom predsa len niečo bude…
A peáve E.P.V. sa stal námetom filmu White Noise. V hlavnej úlohe sa predviedol ex-Batman Michael Keaton, ktorý sa snaží dokázať, že ešte nepatrí do starého železa. V postave Johnatana Riversa žijúceho idylický život so svojou krásnou a populárnou ženou a zdravým synom až do chvíle, keď sa jeho žena záhadne stratí. Odvtedy sa jeho život rúti dole vodou. Aj napriek tomu neprestáva dúfať, veď predsa nádej zomiera posledná. A jeho posledná nádej zomiera v okamihu, keď mu úplne neznámy muž povie, že jeho žena je mŕtva a komunikuje s ním zo záhrobia. Vzápätí nájde polícia telo Anny Riversovej (Chandra West) aj s jej osobnými vecami. Poskytnú Jonovi racionálne vysvetlenie jej úmrtia, ale Jonovi to nestačí. Jeho pochybnosti sa potvrdia, keď mu jeho zosnulá žena začne telefonovať z jej vypnutého mobilu, ktorý polícia zhabala a vrátila Jonovi a ktorý nikto nepoužíval. To už Jonovi racionálne nepripadá. A tak navštívi podivného chlapíka. V jeho dome narazí na kopec starej techniky na nahrávanie audio záznamu a staré televízory s VCR-kami na video záznam a medzi tým všetkým jako päsť na oko nový notebook a tisícky záznamov.
Jonathan posadnutý svojou zosnulou ženou začína robiť celkom zaujímavé kúsky, ako napríklad nahrávať celú noc šum z rádia a potom si ho prehrávať a hladať v ňom svoju ženu a poprípade jej odkaz. Nachádza tam rôzne odkazy, len nie od svojej ženy…
Michael Keaton sa vžil do úlohy posadnutého milujúceho manžela, ktorý sa snaží za každú cenu zistiť, čo sa stalo, aby sa jeho žene dostalo odpočinku a popri tom pomáha aj cudzím ľuďom – svoje batmanovské inštinkty nezaprie. Keaton už nie je najmladší a jeho zvráskavená tvár dodáva autenticitu, hlavne v scénach, kde civí na kazeťák nahrávajúci šum v totálnej depresii, ktorá začne mávať s jeho životom, či keď zhromaždí hi-tech vecicčky na akýkoľvek druh nahrávania ako vystrihnuté z netopierej jaskyne. Prestáva chodiť do práce, neje, nespí, nesexuje, len čaká a nahráva.
Film bol označený ako horor, ale horor to nie je. Nie je to ten typ filmu pri ktorom sa budete krčiť za skriňou a báť sa ísť v noci vymočiť, aby na vás zo záchodovej keramiky nevyskočil násilnicky maník, či nejaký zombie zabijak. Film by mal byť klasifikovaný ako soft thriller, nič husté a už určite nie strašidelné. Teda ak za strašidelné nepovažujete, že sa raz za dvadsať minút cez plátno preženie trio duchov popri známej duchárskej hudbe… White Noise je skôr zaujímavý svojou detektívnou časťou. Od začiatku sa scenárista snaží naznačiť, že nič nie je také, aké sa zdá byť na prvý pohľad. A s pomocou indícií dôjsť k šokujúcemu finále.
Pri sledovaní sa mi z pamäte vynorila spomienka na film FEARdotCOM americký plagiát japonského Kruhu. Okrem toho, že okopírovali Kruh, len namiesto vraždiacej pásky hrala hlavnú úlohu vraždiaca webová stránka, sa vo filme držala atmosféra ázijských filmov ako aj Yu-On, či The Eye. Rovnako aj pri White Noise je cítiť podtón ázijských filmov, kde nejde o sadistické vyvraždovanie teenagerov, ale o akési mystérium – mrazivé nadprirodzeno.
Hlas smrti naberá na obrátkach asi tak do trištvrte filmu, kedy sa začnú objavovať všetky skutočnosti a skladať sa do jednej velkej logickej skladačky. A práve vo chvíli, keď Keaton rozlúšti poslednú indíciu a chystá sa na miesto finálneho stretu a dotiahnuť film do happyendu mi napadla myšlienka: „Len, aby to nemalo záver podobný ako v Gotike!“ Dobrá správa je, že Keaton to dotiahol do happyendu, ale z druhej strany, to bol dobrý ťah zo strany scénaristu, nie ten happyend, ale jeho forma. Zlá správa je, že to malo záver ako v Gotike, bohužiaľ, jediný rozdiel je ten, že tu to bolo viacej okorenené nadprirodzenými silami, ktoré však neboli dotiahnuté do absolútneho konca, a to je tá posledná časť skladačky, ktorú si divák musí domyslieť.
Ak patríte k slabším náturám, tak vás tento film zaujme, hardcorovejších divákov nanajvýš zaujmú detektívne prvky vo filme a Keatonove pátranie stretajúce sa s nadprirodzenými elementami.
Réžia: Geoffrey Sax Scénar:Niall Johnson Hrajú: Michael Keaton, Deborah Unger, Ian McNeice, Chandra West, Colin Chapin and Anastasia Corbett