Stáť na útese je ošemetné. Je to hranica, ktorá vás láka spraviť ešte jeden krok. Jedno zadrobčenie a zmeníte svoj svet – tak alebo onak, záleží na hĺbke mora pod vami. Ale čo ak tam, pod hladinou, tiež niekto stojí a pozerá sa nahor? Nezídete radšej opatrne, so zeleným vedierkom a nepozriete sa, či dotyčný netrčí v sklenenej fľaši a nevie sa dostať von?
Ponjo na útese je sám o sebe zvláštny film. V kontexte tvorby Hajaa Mijazakiho však nie. Starý pán sa totiž nikdy nerozpakoval predstaviť zdanlivo bezdejový „príbeh“, ktorý napriek neexistencii konfliktu prikuje diváka na dve hodiny do kresla a okolo celej hlavy mu obtočí úsmev. Pamätáte sa na Totora a jeho dáždnik (Tonari no Totoro, 1988)?
Presne tak. Po silných príbehoch princeznej Mononoke, malej Čihiro a čarodejného Howla tu máme znova láskyplný film, ktorý nepotrebuje akciu ani drámu. Veď päťročný chlapček, ktorý nájde zlatú rybku, sa ukrýva v každom z nás. A oteckov, čo slúžia na mori a dá sa s nimi rozprávať iba v morzeovke, je tiež plno, rovnako ako mamičiek, ktoré sa ženú v miniautíčku päť metrov pred čelom tsunami.
Kto je Ponjo vám neprezradím. Ani vám k filmu viac nepoviem. Len vám odporúčam zohnať si ho, pretože pochybujem, že by sa objavil v našich kinách a na DVD. Na to je až príliš vzdialený mentalite našich distribučných spoločností. Zožeňte si ho a odložte. A keď raz prídete z práce, unavení zo šéfa a zákaznikov, vystresovaní a prázdni, spomeňte si na Ponja a pozrite si ho.
Antidepresívny účinok je zaručený.
Gake no ue no Ponyo
Ponyo on the Cliff
Animovaný / Dobrodružný / Rodinný
Japonsko, 2008, 100 min
Réžia: Hayao Miyazaki
Titulky k filmu nájdete tu (© Alexandra Pavelková)