Podozrenie

Osoby: Harry, Sheila, Jack, Alica, Detektív, Vodič.

Manželia sedia na pohovke. Sheila štrikuje, Harry slastne odfukuje po obede s rukami položenými na bruchu. V izbe je vešiak, kvetina s veľkými listami, televízor, na stene obraz s morským pobrežím a pri pohovke stojí malý stolík s telefónom. Telefón zvoní.

Harry: (zodvihne telefón) Haló. Kto je tam? Ešte raz, opakujte to. Ste si istý, že to nie je omyl? Dobre, poviem jej to.
Sheila: Kto volal?
Harry: Nepredstavil sa.
Sheila: Bol to omyl?
Harry: Nemyslím.
Sheila: Prečo?
Harry: Hovoril o tvojom bratovi.
Sheila: Kto?
Harry: Ten, čo sa nepredstavil. Hovoril o Jackovi. Vraj má pomer so sliepkou?
Sheila: (prestane štrikovať) Jack?
Harry: Hej, o ňom hovoril. A potom zložil.
Sheila: Ale to je nezmysel. Ako by mohol? Veď Jack… to je smiešne.
Harry: Si si istá?
Sheila: Ako sa môžeš tak pýtať? Isteže som si istá. Čo je to vôbec za nezmysel? Kto niečo také vôbec mohol vymyslieť?
Harry: Ja neviem. Meno mi ten človek nepovedal. Ale nie je ti divné, že niekto len tak uprostred dňa zavolá, aby ti povedal, že tvoj brat má pomer so sliepkou?
Sheila: Čo tým naznačuješ?
Harry: Nenaznačujem nič, len hovorím, že je to divné. Tebe sa to nezdá divné?
Sheila: Snáď si nemyslíš, že som tomu čo i len na chvíľu uverila? Jack by to nikdy neurobil.
Harry: S tým by som si nebol zas tak istý. Pamätáš si na tú aféru s veveričkou? Tvrdil, že sú len priatelia, ale našli ich spolu v jednej izbe.
Sheila: Ale ona bola v klietke…
Harry: A on v posteli. Pokiaľ viem, mal na sebe župan a tie smiešne podkolienky so strakatým vzorom, čo dávaš aj mne. Zvláštne okolnosti.
Sheila: Tie podkolienky dostal odo mňa.
Harry: Od koho iného? To aj tak nevysvetľuje, čo tam robil.
Sheila: Čo by tam robil? Oddychoval.
Harry: Na jednej izbe s veveričkou? Dosť čudné oddychovanie. Ale nechajme to tak, nechcel som nič naznačovať. Jack je fajn chlap. Len by som rád vedel, prečo volal ten chlap.
Sheila: Aby mu ublížil.
Harry: Asi máš pravdu. Mimochodom, máme medzi sliepkami jednu, ktorá má čiernu hlavičku a nakláňa ju do strany?
Sheila: To by mohla byť Ginger. Keď bola malá, ďobla ju stará sliepka a ona sa, chudiatko, z toho doteraz úplne nepozviechala.
Harry: Takže by to aj mohla byť pravda.
Sheila: Čo?
Harry: To s tou sliepkou. Ten chlap mi povedal, že je to sliepka s čiernou hlavičkou.
Sheila: Je veľa sliepok s čiernou hlavičkou.
Harry: A Ginger je jedna z nich. Kedy si ju naposledy videla?
Sheila: Čože? Dnes ráno.
Harry: A ako sa tvárila?
Sheila: Ako by sa mohla tváriť? Ako každá sliepka, ktorej dáš žrať. Hlasno kotkodákala a utekala ku mne.
Harry: A nebolo ti na nej nič čudné?
Sheila: Čo by na nej mohlo byť čudné? Je to len sliepka Harry. Všetky vyzerajú rovnako, keď sú hladné.
Harry: Zaujímalo by ma, komu ešte mohol volať.
Sheila: (so zlým tušením) Preboha.
Harry: (víťazne) Ahá, takže to došlo aj tebe? Čo keď ten chlap teraz telefonuje každému susedovi? Čo keď sa zajtra stretneme s Johnosonovcami a tí sa ťa opýtajú na Ginger? Čo im odpovieš?
Sheila: Ale veď to je nezmysel. Ako by mohol mať so sliepkou… hnusí sa mi to vysloviť.
Harry: Musíme s ňou niečo urobiť. Nemôžeme riskovať, že ju nájdu na našom dvore. Toto je malé mesto.
Sheila: Ale Jack to nemôže byť. Veď ho poznáš.
Harry: Poznám, ale my máme na dvore Ginger a ktovie kto všetko to ešte vie. Vieš si predstaviť Alicu, ako ukazuje tou svojou paličkou na Ginger a pýta sa na Jacka?
Sheila: Čo budeme robiť?
Harry: Musíme sa jej zbaviť.
Sheila: Ako?
Harry: Upečieš ju?
Sheila: (šokovane) Čo, chuderku Ginger?
Harry: Chuderka, nechuderka, teraz ide o nás. Nemôžeme riskovať, aj keď ide o Ginger.
Sheila: Ja to nedokážem. Nemala by som to srdce, porciovať ju na pekáči.
Harry: Ja to urobím.
Sheila: Ale ja ju jesť nebudem.
Harry: Tak urob polievku. (vstáva)
Sheila: (chytí ho za ruku) Počkať.
Harry: Čo je?
Sheila: Nemôžeme ju len tak zabiť. Čo keby to bola náhodou pravda? Čo keby môj brat mal naozaj pomer s Ginger? Neublížilo by mu, keby ju nenašiel na dvore?
Harry: Pozri, mal si rozmyslieť, keď si začínal so sliepkou. Musel rátať s tým, že jedného dňa skončí na pekáči. Prestane znášať a šmik, je koniec. Taký je osud sliepok.
Sheila: Čo keby sme ju schovali? Len na pár dní, kým sa to nevysvetlí.
Harry: A kde by si ju schovala?
Sheila. Vzadu v stodole. Aj tak tam nič nie je.
Harry: Je tam naše auto.
Sheila: Už desať rokov nejazdí. Ginger sa tam môže schovať.
Harry: Vieš si predstaviť, čo narobí s poťahmi?
Sheila: Tak ju do auta nepustíš.
Harry: To je kabriolet.
Sheila: A Ginger ide o život.
Harry: (znechutene) Prosím ťa, vyvádzaš, akoby išlo o človeka. Čo jej tam budeme nosiť tajne balíčky a noviny, aby sa zo samoty nezbláznila? Ide len o sliepku. Uznávam, je to Ginger, ale aj Ginger si musí uvedomiť, do čoho nás zatiahla. Nemôže čakať, že sa z toho vyšmykne. Upečme ju a je po probléme.
Sheila: Najprv musíme zistiť, či je to vôbec pravda. Porozprávam sa s Jackom. Ale Ginger musí byť dovtedy v bezpečí. Kým sa to nedokáže, nedopustím, aby sa jej skrivilo čo i len jedno pierko na chvoste.
Harry: Pozri, postav sa k tomu rozumne…
Sheila: (zvyšuje hlas) Ja sa k tomu staviam rozumne a mal by si sa aj ty…
(Niekto klope na dvere. Sheila hľadí cez kukátko.)
Sheila: (šepká) Je to Alica.
Harry: Tá vie, kedy má prísť.
Sheila: Choď dozadu a postaraj sa o Ginger. Odveď ju do stodoly.
Harry: Nemyslím…
Sheila: Hovorím ti, odveď ju. Potom sa porozprávame.
(Harry odchádza, dovnútra vojde Alica.)
Sheila: Miláčik, dlho som ťa nevidela.
Alica: (obzerá sa po miestnosti) Ahoj. Nevidela si Jacka?
Sheila: Nie, dnes sa tu ešte nezastavil. Mali ste sa stretnúť?
Alica: Nie. Ale potrebujem sa s ním rozprávať.
Sheila: Stále ste spolu?
Alica: O tom sa s ním chcem rozprávať. V poslednej dobe je nejaký zvláštny.
Sheila: Aký zvláštny?
Alica: Bočí odo mňa.
Sheila: Pohádali ste sa?
Alica: Nie, iba sa mi vyhýba. Je to lepšie, ako pohádať sa? Asi nie. Keby sme sa pohádali, vedela by som, na čom som. Takto sa môžem len domnievať, že ma už nechce. Nevidela si v poslednom období pri ňom nejakú inú ženu?
Sheila: (opatrne) Myslím že nie. Myslela som si, že vy dvaja… veď vieš, je to už pár mesiacov. Bola som si istá, že vy dvaja…
Alica: Aj ja som si bola istá. A odrazu toto. Myslíš, že by sa mohol ukázať?
Sheila: Neviem, nič mi nevravel. Ale keď sa ukáže, poviem mu, že si tu bola.
Alica: Neviem, či by si mu to mala hovoriť. Ak si našiel inú, iba si bude myslieť, že ho prenasledujem. Radšej mi zavolaj.
Sheila: Ako chceš.
Alica: (odchádza) Maj sa pekne.
Sheila: Aj ty, srdiečko.
(Alica odíde a vráti sa Harry, ktorý posledných pár viet striehol za dverami.)
Sheila: Počul si ju?
Harry: Počul a nepáči sa mi to. Najprv ten telefonát a teraz ona, prestávam tomu rozumieť.
Sheila: Ale ona o ničom nevie. Asi je to tak lepšie. Keď si predstavím, že je jej súperkou sliepka, nie je mi najlepšie.
Harry: Počkaj, veď si vravela, že Jack by nemohol so sliepkou.
Sheila: Viem, vravela som to, ale ak majú problémy s Alicou, z niečoho museli vzniknúť.
Harry: Tak je. Ale čo budeme robiť? Ginger je v stodole, trochu sa bránila, ale odvliekol som ju tam a zamkol. Musíme hovoriť s Jackom. Ten to bude musieť vysvetliť. Ale ak je to pravda, nečakaj, že s ním budem ešte niekedy obedovať. Takýchto úchylákov mám plné zuby. Nestojím o to, aby ma s takýmto človekom spájali.
Sheila: Jack nie je úchylák. Ak by aj mal problém so sliepkou, určite sa to vyjasní. Veď je to rozumný človek.
Harry: Najmä je to idiot. Nechápem, ako sa môže zapletať do takýchto pochybných vecí. To nemôže ísť do lesa, alebo na pole? To musí vystrájať uprostred našej ulice?
Sheila: Harry, prosím ťa. Najprv sa opýtajme jeho. Nemôžeme ho súdiť, pokiaľ nepoznáme podrobnosti. Možno je to celé jeden veľký omyl. Veď si zober nášho pána farára. Pamätáš si, čo sa stalo pred tromi rokmi? Ako sme sa na neho pozerali? A ako to nakoniec celé skončilo?
Harry: Musím povedať, že ten chlípnik si vedel vyberať. Pri pohľade na Barboru sa aj mne pos… teda, chcem povedať, mne konkrétne nie, ale všetci muži tak vraveli. Barbora bola fakt pekná žena. Aj napriek tomu, že svojho muža poslala na onen svet. Farár asi naozaj nemohol vedieť, že za ním príde do kostola a že sa z nevinnej spovede vykľuje producírovanie v nohavičkách. Poviem ti, celkom som mu doprial, že ho priviazala k spovednici, aj keď uznávam, že v jeho veku to bolo už trošku náročné predstavenie. Čudujem sa, že tam vydržal až do rána. Síce… však musel, keď ho priviazala. Kňazská česť mu nedovolila kričať o pomoc, a tak sme ho oslobodili až ráno. Barbara tam sedela pri ňom, šibnuto sa chichotala. Smiala sa aj, keď ju odviedli policajti.
Sheila: Nechápem, ako mohla taká špata zviesť kňaza. Alebo sa o to len pokúsila?
Harry: To je práve to nejasné na celom prípade. On tvrdil, že k ničomu nedošlo, ale kňazi nosia tie čierne odevy, čo vyzerajú, akoby to bola sukňa uviazaná na krku. Ak mu ju vyhrnula, jemu potom stačilo len sa trochu zatriasť a celé to padlo dole. Miesto hriechu ostalo ukryté, a pretože Barbara sedí zatvorená v blázinci, nikdy sa nedozvieme pravdu. Keď nad tým tak rozmýšľam, mám vážne pochybnosti, že v tom bol nevinne.
Sheila: (dôrazne) PÁN FARÁR BOL NEVINNÝ. Ako by jeho mohla zviesť taká cundra? Videl si, aké mala ovisnuté prsia? Týmto chcela poškvrniť svätého muža?
Harry: No, až také ovisnuté neboli. Skôr by som povedal, že boli… ako to povedať… ale nechajme to tak. Aj tak do kostola odvtedy nechodím. Idem vyniesť smeti.
Sheila: Dobre. (vráti sa k štrikovaniu)
(Harry zoberie kôš a vyjde cez dvere ku kontajneru. Otvorí ho, chce vysypať donútra obsah koša, lenže z kontajnera vyskočí muž. Má tvídovú čiapku a veľkú lupu, ktorú drží pred okom.)
Harry: Jaj dopekla, či som sa len zľakol. Čo robíte v našom kontajneri?
Detektív: Nič.
Harry: Nič?
Detektív: Nič.
Harry: Na tom sa mi niečo nezdá?
Detektív: A čo?
Harry: To, že tvrdíte, že nerobíte nič v našom kontajneri. Podľa mňa tam NIEČO robíte.
Detektív: A máte dôkazy? Alebo len obviňujete nevinných ľudí? Viete, koľko za to môžete vyfasovať? Ohováranie, pošpinenie cti, hnusné klamstvá, falošní svedkovia. Na všetko sú paragrafy, vážený!
Harry: Koľko je za hrabanie sa v cudzích smetiach?
Detektív: Ha, ha, na to paragraf nie je. Musel by som mať pri sebe zbraň (významne si klepká po vrecku), čo ja nemám. (niečo bleskovo odhodí) Som čistý ako ľalia. Zato vami by som si nebol istý. Máte zapnutý poklopec? Odhaľovanie sa na verejnom mieste, sexuálni devianti, ani by som sa nečudoval, keby ste v suteréne skladoval URČITÝ typ materiálov. (významne ho poklepe po pleci) Čo? Nemám sa za vás prihovoriť na mravnostnom?
Harry: O čom to trepete? (skontroluje si rázporok) Hrabete sa v mojich smetiach! Čo ste tam hľadali?
Detektív: Ahá! Takže panáčik sa hrá na hrdinu? Už ste sedel pod policajnou lampou? Viete, aké to je, keď vám pot strachu steká po čele? A v susednej miestnosti nervózne poklepkáva tucet policajtov obuškami? Ale ja som na vašej strane. Chápem vašu pozíciu. Nemáme záujem strašiť poctivých občanov. Teda… ak dodržiavajú zákony. Ale my len robíme svoju nevďačnú prácu. Nečakáme, že nás za to budete milovať. Veru nie. Policajná práca, to je aj odriekanie. Stojíme na mraze a v daždi, aby ste si mohli pokojne hovieť pred televízorom. Sme v prvej línii. Pred nami sú už len zločinci. Keď padneme my, vy pôjdete s nami. Temné podhubie zločinu sa po tejto štvrti rozlezie rýchlejšie ako rakovina. Gangsteri vám vybijú okná, podpália auto a ak máte ženu… nečakajte, že by sa z toho len tak vylízala. Vážený pane, toto už nie je problém len nás a zločincov. Toto je celosvetový problém. Dobre si vyberte, na koho strane stojíte. (vytiahne z obleku obušok) Kto vlastne ste? Môžete sa identifikovať? A v žiadnom prípade nedávajte ruky za chrbát. Musím ich stále vidieť. Ináč to budem považovať za nepriateľský akt a potom…
Sheila: (stojí vo dverách s valčekom na cesto) S kým sa to tam bavíš?
Harry: Neviem.
Detektív: To je valček?
Sheila: Kto ste?
Detektív: (ukazuje obuškom na valček) Na čo vám to je?
Harry: (priskočí k nemu a vykrúti mu obušok z ruky) Tak a teraz konečne zistíme, kto ste vy. Donútra!
(všetci vojdú, detektívovi treba trochu pomôcť)
Sheila: Je tento muž nebezpečný?
Harry: Hrabal sa nám v smetiach. (obráti sa k nemu) A teraz mi ukážte svoje doklady.
Detektív: Ste opatrní, to je dobre. Ale moje poverenie mi neumožňuje odhaliť totožnosť pred civilmi. V tom prípade sa budem musieť držať núdzovej smernice. V zube mám kapsulu s cyankáli. Škoda, stavil som si v derby.
Sheila: Ty mu rozumieš?
Harry: Nie, takto hovorí už od začiatku. Ale podľa mňa blufuje.
Detektív: Neblufujem. (naznačuje hryzenie, potom sa skláti k zemi)
Sheila: (zhrozene) Harry!
Harry: Nie je to moja chyba. Nemohol som vedieť, že to myslí vážne. Koľkí ľudia nosia v zube cyankáli?
Sheila: Čo s ním budeme robiť?
Harry: (skláňa sa k nebožtíkovi) Najprv sa pozrieme, kto to bol. (vytiahne mu z vnútorného vrecka doklady)
Sheila: (nakukuje mu cez plece) Tak čo si sa dozvedel?
Harry: Neviem to rozlúštiť. Je to kódované, alebo niekto nevie písať. Strašné škrabanice… Pozri sa sama. (Otrčí jej veľký papier, na ktorom je napísané „Preukaz totožnosti“. Pod tým sú klikiháky a fotografia muža. Namiesto hlavy má otáznik.)
Sheila: Ani ja to neviem prečítať. Myslíš, že to bol policajt?
Harry: Skôr tajný, tí sú v konšpirácii. Musíme ho niekam odpratať. Nemôžeme ho nechať uprostred izby.
Sheila: (chytí ho za plece) Pozri. (ukazuje na mŕtvolu)
Harry: Na čo?
Sheila: Niečo zviera v dlani. (ukazuje bližšie) Aha tu.
Harry: Skutočne. (Pristúpi k mŕtvole a páči jej to z ruky. Ide to ťažko, ale nakoniec so zovretej ruky vytiahne pierko.)
Sheila: Ja som to vedela, dozvedeli sa o Ginger.
Harry: Nezmysel, prečo by sa potom hrabal v koši.
Sheila: Aby našli dôkazy.
Harry: O čom?
Sheila: Že sme ju zabili a upiekli. Ja som to vedela, že to nemáme robiť.
Harry: Čo je to za nezmysel, prosím ťa? Ten chlap sa nám hrabal v koši. Tam je riešenie. Majú dojem, že vykonávame protištátnu činnosť. Preto tá narážka na vyšetrovanie pod lampou. Alebo nie my, ale ten tvoj vypečený brat. Určite sú tie jeho sliepky len maskovanie. Ako vtedy tá veverička. Mal som to vedieť. Zamaskoval, že v tej chvíli nakupoval tajné dokumenty. To bolo od neho šikovné. (chytí sa za čelo) Na to si musím naliať.
Sheila: V poslednej dobe si takto nalievaš často.
Harry: Pretože som nervózny. (naleje si) Celé sa nám to rúca na hlavu. (zoberie zo stola pierko) Najprv tvoj brat, teraz mŕtvola v izbe. (odpije si) Čo ho mám teraz zahrabať na hnojisku?
Sheila: (nervózne vrtí valčekom) A dokázal by si to?
(obaja sa presunú nad mŕtvolu a sklonia k nej)
Harry: Nie sám. Už niesom mladík. Obávam sa, že…
(rozletia sa dvere a v nich stojí Jack)
Jack: Ahojte rodina! (zasekne sa a pozerá striedavo na nich a na mŕtvolu) To pierko… a ten mŕtvy… to je…
Harry: Neunáhli sa Jack. Nie je to tak, ako to možno vyzerá.
Sheila: (odhodí valček) Veru nie.
Jack: Do čoho ste sa vy dvaja zaplietli? A to pierko, to neveští nič dobrého. (začuchá vo vzduchu) Čo ste mali dnes na obed?
Sheila: Hovädzinu.
Harry: Tak sa ukľudni. Všetko bude fajn.
Jack: Čo bude fajn? Mám neblahú predtuchu.
Harry: Pozri, Jack. Vieme všetko. O tebe, Ginger a tak.
Jack: Ginger, ja som to vedel! To pierko. Čo predo mnou tajíte?
Sheila: (zúfalo) Tak predsa je to pravda. Nechcela som tomu uveriť. Prečo, povedz mi prečo?
Jack: Nerozumiem ti…
Harry: Ale Jack, načo zapierať? Je to s ňou ako s tou veveričkou?
Jack: O čom to hovoríte?
Harry: Nehraj na nás divadlo. Vbehol si sem a vrieskal ako zmyslov zbavený: „To pierko, to pierko!“ Vieme všetko, Jack.
Sheila: Ach Jack, úbohý Jack.
Jack: Ja stále nerozumiem…
Harry: Alebo nechceš rozumieť. Ale odtiaľto neodídeš, pokiaľ sa nedozvieme pravdu.
Sheila: Je to pravda?
Jack: Sheila, miláčik, snáď si nemyslíš, že ja a…
Harry: Myslí si to a myslím si to aj ja. A ak mám byť úprimný, pravdepodobne si to myslel aj tento tu.
Jack: To je choré. Vy ste tu s mŕtvolou a keď sem vojdem, som to ja, koho obviňujete?
Harry: A ako vysvetlíš toto? (Zodvihne zo stola knihu, ktorú Jack priniesol. Má názov „Majú sliepky dušu?“)
Jack: Tak dobre, vysvetlím to.
Harry: To by bolo dobré. Ale ešte predtým mi pomôž s ním. (ukáže na mŕtveho) Nechcem, aby nás tu takto našli.
Jack: Kto je to?
Harry: Nemám potuchy, ale aj tak ho odpraceme. Odvlečieme ho na hnoj. (chytí ho za ruky) Zober ho za nohy.
(obaja ho nadvihnú a vtedy do vnútra nakukne Alica)
Alica: Preboha, čo to tu stvárate?
(Mŕtvola žuchne na zem. Všetci sa tvária veľmi previnilo.)
Harry: Nie je to tak, ako to vyzerá. (Sheila sa nervózne zachichoce) Čo je?
Sheila: Ale nič, len som si spomenula… (zadúša sa od smiechu, ale je vidieť, že je viac nervózna, než veselá)
Alica: Vysvetlí mi niekto, prečo toho muža prenášate?
Jack: Harry ma požiadal o pomoc.
Harry: Vieš, tento muž je mŕtvy a nechceme, aby ho tu našli.
Alica: Mŕtvy! Ako sa sem dostal? A čo s tým máš ty? (obráti sa k Jackovi)
Jack: Ja nič, už bol mŕtvy, keď som prišiel.
Harry: Pozri Alica, pobavíme sa o tom, ale najprv ho odpraceme. (ku svojej žene) Ponúkni jej niečo.
(obaja muži chytia mŕtvolu)
Sheila: Sherry, drahá?
Alica: (postaví sa ku dverám do dvora) Ani náhodou! Najprv vysvetlenie, potom mŕtvola. (k Sheile) Ale sherry si dám.
Harry: (pustí mŕtvolu) Pozri, sme v háklivej situácii. A mohla si aspoň zatvoriť dvere, aby sem nik nevidel z ulice.
Alica: Mňa nedobehneš. Dvere si zatvor sám. (k Jackovi) A ty by si mal začať vysvetľovať.
Jack: Ja nemám čo.
Harry: Ale no tak, nebudeme tu stáť celý deň. Máme na krku mŕtvolu. Pekne nám povedz, čo je medzi tebou a Ginger. Nech ho môžeme odpratať.
Alica: Iná žena, ja som to tušila. Ty netvor!
Sheila: Ale nie, Ginger je naša sliepka.
(Alica sa rozplače a hodí na pohovku)
Harry: Takže, Jack.
Jack: Neviem, kde mám začať.
Harry: Pekne od začiatku.
Jack: Keď to vlastne ani začiatok nemá. Ja neviem, ako sa to celé zbehlo. Iba som jedného zistil, že mi stojí ako model a ja ju maľujem.
Sheila: MAĽUJEŠ?
Harry: Kvôli tomuto som ju schovával v stodole?
Detektív: (domnelá mŕtvola vyskočí a mieri na všetkých revolverom) Toto mi stačí. Prokurátorovi to bude stačiť tiež. (postupuje k dverám do dvora) Nesnažte sa ma zadržať, musel by som vás zastreliť. (vybehne von)
Sheila: Chuderka Ginger!
Jack: (šepká) Ginger.
Harry: Ten podvodník, Sheila, podaj mi valček.
Sheila: Harry nie, on ťa zastrelí.
(Z dvora je počuť buchot rozbíjaného dreva. K tomu sa pripojí kotkodákanie. Dvere sa rozrazia a popod nohy vyrazí sliepka, prenasledovaná detektívom.)
Detektív: V mene zákona…
(Zarazí sa a pozerá na Harryho, ktorý berie do ruky valček. Sliepka využije nepozornosť a vybehne dverami na ulicu. Zaškrípanie bŕzd, kotkodákanie a tupý náraz. Ticho. Všetci na seba zarazene pozerajú. Vchádza vodič, sliepku drží v ruke.)
Vodič: Dúfam, že vám nebude chýbať. Na polievku by ešte mohla byť dobrá… (sleduje zbrane v rukách a nevraživé pohľady) Aha, vy si tu niečo riešite. Tak… zbohom. (odíde)
Sheila: Chúďa malé. Toto si nezaslúžila. (skloní sa k nej)
Harry: (k detektívovi) Vy vrah!
Detektív: Pozor na slová. Vláda vás sleduje. Aj odvážnejší si odsedeli rôčky za omnoho nevinnejšie výroky.
Harry: Vy ste mali byť mŕtvy. Rozhryzli ste cyankáli.
Detektív: Preoblečenie na odlákanie pozornosti. Pravidelne trénujeme, aby nás takéto situácie neprekvapili. Aj vy by ste mal trénovať. Jedného dňa nájdete svoju ženu vedľa seba mŕtvu v posteli a potom už bude neskoro. Zožeňte si psa a zbraň.
Harry: Zbraň, vy ste ju odhodil.
Detektív: To bola plechovka. Neznášam sardinky. Dúfam, že ste mi nenaleteli. To by som príliš spyšnel. Ale môj prípad je uzatvorený. Hlavný svedok je mŕtvy, kráľovstvo je v bezpečí.
Harry: Aký svedok?
Detektív: To sa vás netýka. Pozor na Goldsteina. A upratujte si dvor. Skoro som sa tam strepal na slepačincoch. (odíde)
Harry: Mne sa snáď sníva. Jack, čo k tomu vieš povedať?
Jack: Daj mi pokoj Harry, všetci mi dajte pokoj. (odíde)
Alica: Jack, Jack! (vybehne za ním)
Harry: To sú blázni. (otočí sa k Sheile) Bude dobrá do polievky?
(Sheila sa rozplače a hodí na pohovku)

Opona.