„Poviem ti hádanku. Lieta to okolo stropu a nemôže si to sadnúť.“
„Krokodíl?“
„Nie. Máš ešte jednu možnosť.“
„Vrtuľník na šnúrku.“
„Nie. Lampolet nesedavý.“
„Ach! Ale bol som blízko! Lampolety sa dosť podobajú na krokodíly, takže…“
„Nie, nie, nie! To by si mohol vedieť, že medzi lampoletmi a krokodílmi je veľký rozdiel, lebo krokodíly majú chvost dlhý presne stopäťdesiat centimetrov a lampolety ich majú dlhé presne stopäťdesiat a pol centimetra a krokodíly majú presne šesťdesiatosem zubov a lampolety ich majú šesťdesiatosem. A to sú dva zásadné rozdiely!“
„Nie, lebo ja náhodou študujem lampolety už niekoľko rokov a viem, že krokodíly majú chvost dlhý presne stopäťdesiat centimetrov, ale lampolety ich majú dlhé presne stopäťdesiattri centimetrov a krokodíly majú šesťdesiatosem zubov, ale lampolety ich majú… šesťdesiat osem! A to sú dva zásadné rozdiely!“
A lampolet to všetko počul, lebo bol tam a to, čo počul, ho trochu vyviedlo z miery, lebo od narodenia mal chvost dlhý len stopäťdesiatjeden centimetrov a hanbil sa za to, že má sedemdesiatštyri zubov.
„Ale lampolety si ľudia často mýlia s krokodílmi, lebo sú to veľmi ohrozené druhy, takže si možno celý čas študoval krokodíly.“
„Nie! Musím povedať, že moja štúdia o lampoletoch, ktorú som vydal v Číne, zvýšila počet lampoletov v Číne na šesťdesiat lampoletov na obyvateľa! Sú to všetko absolútne ideálne a dokonalé lampolety!“
…so šesťdesiatimi ôsmimi zubami a s chvostom dlhým stopäťdesiattri centimetrov, pomyslel si nešťastný lampolet a rozhodol sa.
Prestal poletovať okolo lampy a – sadol si.
A tak lampolet zgegol. Napriek tomu, ž v Číne žije šesťdesiat lampoletov na obyvateľa, po čase si domáci všimli mŕtveho lampoleta na lustri a nášho dlhoročného bádateľa zažalovali.
„Slávny súd, dovoľte, aby som pripomenul svoje zásluhy, na základe ktorých sa zvýšil počet lampoletov na šesťdesiat na obyvateľa, a to v Číne, prosím pekne! Preto si myslím, že ak aj som zodpovedný za smrť jedného lampoleta, je to irelevantné, keďže som ho už dávno nahradil a spomínaný mŕtvy lampolet je zbytočný.“
Lenže nikdy neviete či vám práve okolo lustra nelieta lampolet a tak sa stalo aj v tomto prípade, že to pár lampoletov počulo. Od tej chvíle všetky lampolety sveta použili známu fintu Oscara Matzeratha, zastavili rast svojich chvostov na sto päťdesiatich centimetroch a zmenili si počet zubov zo šesťdesiatosem na šesťdesiatosem. Potom vyzabíjali všetky krokodíly prevzali ich identitu a podviedli celý svet. Lampolety ovládli svet!
Áno, lampolety vládnu svetu či sa vám to páči, alebo nie, na ich veľkú spokojnosť.
Všimli ste si to? Ani ja, tak z toho nerobte veľké haló a hlavne o tom lampoletom nehovorte. Urazili by sa a ktohovie, možno by ste ich potom našli pri jarnom upratovaní skapatých pod lampou trochu viac, sú to predsa len jemné nátury, aj keď ovládli svet. Ale však len posúďte – náš svet…!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.