 |
V poslednej časti seriálu sa budeme v krátkosti venovať aj iným meňavcom.
Ďalší dlaci v literatúre i filme
Použité podobenstvo zoologickej záhrady mi pripomína, že v mytológií rôznych národov sa vyskytujú aj iní „dlaci“ či „kožomeniči“ (dosť krkolomný novotvar odvodený z anglického „shapeshifter“). Neprekvapí, že pre svoju podstatu lovca a požierajúceho dravca, čo sa dá zas do ľudskej psyché premietnuť ako mocný archetyp, hrajú prím práve šelmy. Ak opomeniem vlky, tak okrem medveďov sú to najmä veľké mačky. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa viera v premenu človeka na tieto predátory odzrkadlila v populárnej kultúre.
Prosper Mérimée, známy exponent francúzskeho romantizmu, napísal v šesťdesiatych rokoch 19. storočia novelu Lokis s podtitulom Le Manuscrit du professeur Wittembach (vyšlo v češtine ako Lokis: Rukopis profesora Wittembacha). V nej sa čitateľ zoznamuje s postavou grófa, ktorý sa správa veľmi podivne, jeho výzor i prejav má v sebe niečo zvieracie a podľa rôznych historiek ho jeho matka počala s medveďom. Rozprávanie postupne speje k zlovestnému vyvrcholeniu. Táto interesantná próza bola o vyše sto rokov od publikovania sfilmovaná v Poľsku pod identickým názvom, čiže Lokis. Rękopis profesora Wittembacha (1970). Film je charakteristický ako svojím umeleckým poňatím, tak i podmaňujúcim vyobrazením doby, ktorá dávno a nenávratne pominula, a nejednoznačnosťou, keď divák môže, ale aj nemusí prijať nadprirodzené elementy rozprávania.
Majster pulpových príbehov R. E. Howard, ktorý rád prepájal dobrodružnú literatúru s hororovou, vniesol exotický nádych do podžánru v poviedke The Hyena (česky ako Hyena). Jej názov je veľavravný, takže nemá zmysel sa bližšie o nej rozpisovať.
Mačkovité šelmy taktiež dráždili fantáziu spisovateľov i filmárov. Už legenda strašidelnej literatúry a tzv. weird fiction Ambrose Bierce napísal na sklonku 19. st. poviedku The Eyes of the Panther (slovenský názov Oči pumy, v češtine vyšla ako Oči pantera). Predstavuje tu ženu, ktorá sa dokáže premeniť na obávaného severoamerického dravca. Ďalšia legenda nadprirodzenej a hororovej literatúry Algernon Blackwood vytvoril prózu s názvom Ancient Sorceries (v slovenčine ako Prastaré kúzla), v ktorej sa rozprávač ocitá v zapadnutej francúzskej dedine a tá má nie celkom ľudských obyvateľov… Ďalej scenárista Val Levton vo svojej poviedke The Bagheeta stvárňuje práve ženskú sexualitu ako deštruktívnu prostredníctvom vražedného leoparda. Tieto tri príbehy dali vzniknúť gracióznemu filmovému thrilleru/hororu, ktorý si svoj pôvab prepožičal snáď priamo u čierneho pantera. Mačací ľudia (Cat People, 1942) rozprávajú o tajomnej európskej emigrantke, ktorá verí, že je postihnutá pradávnou kliatbou. Ak sa bude milovať s mužom, premení sa, aby zabíjala… Erotické napätie tu priam kulminuje, vášeň tela zápasí s odhodlaním mysle a láska sa snúbi s nenávisťou. Vďaka šikovnej réžii, provokatívnemu scenáru a pôsobivej obrazovej stránke, ktorá ťaží z prelínania svetla a tieňa, je film dnes považovaný za klasiku. V roku 1982 sa dočkal vydareného, žiaľ nie celkom doceneného remaku.
Skutočne rozporuplne a skôr kontraproduktívne dopadol pokus bestsellerového Stephena Kinga získať si priazeň divákov svojím projektom Sleepwalkers (1992), ktorý si obľúbia snáď len skalní milovníci mačiek. Dvojica antagonistov je poslednými preživšími starobylej upírsko-mačkodlačej rasy obdarenej magickými schopnosťami, pre ktorú sú smrteľnou hrozbou… práve obyčajní mačací maznáčikovia.
Na záver treba ešte spomenúť nezostrihanú verziu videoklipu k piesni Michaela Jacksona Thriller (1983). Nesmejte sa, veď toto snáď najznámejšie hudobné video na svete funguje aj ako brilantný krátkometrážny film a zahŕňa v sebe všetky aspekty, pre ktoré máme horor tak radi. Prečo to ale prízvukujem? Jasné, v klipe sa popová hviezda zmení na strašného mačkodlaka. Autorom perfektnej masky nie je nik iný ako náš starý známy, všadeprítomný Rick Baker…
Rozvidnieva sa. Mesačný svit pohasol. Kohút zakikiríkal. Noc stratila svoju moc a v diaľke doznelo i posledné vlčie zavytie. Rozhostilo sa ticho. Rosa ti uľpieva na topánkach, oneskorený pútnik, cez hmlu vidíš prvé strechy domov v dedine. Vedz teda, že pre tentokrát si vyviazol živý. Ja však viem, že nabudúce si dobre rozmyslíš, či vážiť cestu nočným lesom, najmä ak tam podľa historiek miestnych obchádza… radšej ani nemenovať!
A ty, milý čitateľ, pokiaľ máš doma psa či mačku, zadívaj sa im uprene a s láskou do očí. Možno z nevysvetliteľných príčin uhneš pohľadom ako prvý, akoby si mal snáď výčitky svedomia. Lebo človek dokáže byť krutý, skutočne zlý, ale divoký, primálny, prirodzený a bezprostredný nebude už nikdy. Navždy sa nám zavreli dvere od našej dávnej a spoločnej vlasti, čo sme obývali spolu so zvieratami, navždy sme k nej stratili cestu, keď sme pod vlajkou civilizácie vypovedali vojnu Prírode.
Počuješ to volanie vlka, ktoré sa rozlieha tvojím vnútrom? To je túžba po návrate domov, čo by si tak rád vyslyšal…
Súvisiace linky
Všetky dosiaľ publikované časti seriálu Pod krvavou lunou
Goran Lenčo je milovník a obdivovateľ Krásna a poézie, ktorá podľa neho najväčšmi vystihuje podstatu krásy. Fantastika ho očarovala už v detskom veku a čitateľsky i recenzentsky dáva prednosť takej, ktorá predstavuje modernú mýtopoetiku. Vydal i zopár zbierok básní a lyrických próz. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Gorana Lenča na Fandom.sk.