Každá včasná informácia dokáže v medicíne zachrániť ľudské životy a naopak, bez nej môžu byť stratené. Stačí uviesť napríklad obyčajnú dopravnú nehodu. Na ceste leží zranený človek v bezvedomí, krváca a má kolísavý pulz. Zrejme bude potrebovať transfúziu krvi. A tu začína byť každá včasná informácia cenná a život zachraňujúca:
- akú má krvnú skupinu?
- nie je HIV pozitívny?
- v prípade srdcovej arytmie ide o prekonanie infarktu či si len zabudol vziať svoje lieky?
Toto sú len základné informácie, ktoré lekár musí dostať
včas. Avšak súčasné metódy na určenie krvného Rh faktoru, HIV testy
či ďalšie krvné testy trvajú príliš dlho čo môže niekedy aj
ohroziť život. Výskumné pracoviská preto neustále pracujú na ich
zlepšovaní.
V budúcnosti to už však možno bude celkom ináč.
Výskumníci z amerického laboratória Oak Ridge vyvinuli senzor
pozostávajúci z miniatúrneho počítačového čipu – citlivého na
svetlo – obaleného fluorescenčnou baktériou. Tá v prípade, že príde
do styku z určitými chemikáliami začne svietiť, čím vytvorí elektrický
signál, ktorý čip spracuje či zosilní. Na tento účel vedci použili
geneticky modifikovanú baktériu Pseudomonas fluorescens HK44.
Obmedzenia tohto riešenia však súvisia jednoducho s tým, že ide o
„živý“ čip, takže baktéria potrebuje z niečoho žiť, môže
odumrieť či zmutovať. Z najväčšou pravdepodobnosťou bude mať zrejme
tento biočip svoju exspiračnú dobu. Takisto je nepravdepodobné, že by sa
našlo všestranné medicínske využitie jeho fosforeskujúceho efektu.
Desať rokov výskumu stál austrálskych vedcov vývoj bioelektrického
spínača, ktorý dokáže identifikovať v organizme aj stopové množstvá
protilátok, vírusov, hormónov, liekov či dokonca aj DNA – sekvencií.
Tím vedcov, ktorý viedol Bruce A. Cornell vo Výskumnom centre pre
molekulárne inžinierstvo a technológiu v Chatswoode v Austrálii publikoval
tento svoj úspech v známom časopise Nature.
Toto zariadenie dostalo meno ICS biosenzor, ale samo o sebe nie je živé.
Pozostáva zo zlatej elektródy, ktorú chráni umelá bunková membrána. Táto
funguje ako stena s mnohými dverami, pričom každé z nich kontroluje jedna
molekula, ktorá má presné určenie. Molekula sa správa približne ako
„nevraživý vrátnik“, ktorý uzavrie priechod, keď sa stretne z určitou
molekulou.
Takto môžeme identifikovať v organizme napríklad dioxín – liek
používaný pri ochoreniach srdca. Ak je prítomný v organizme, „dvere“
ostávajú uzavreté. Elektrický prúd z jednej strany membrány na druhú
zoslabne a elektróda zaznamenáva zmenu elektrickej impedancie. Veľmi
dôležitá charakteristika tohto zariadenia je aj to, že zmena elektrického
toku je proporcionálna k množstvu lieku vo vzorke.
Jediným závažným nedostatkom tohto zariadenia je zatiaľ jeho vysoká cena.
Náklady na výrobu jediného takéhoto senzora v súčasnosti prevyšujú
100 000 dolárov. Predpokladá sa však, že pri sériovej výrobe by sa mohli
tieto náklady znížiť až 10 000-násobne.
Možno už nie je ďaleko doba, keď bude lekárovi stačiť kvapka pacientovej
krvi a biosenzor mu okamžite odpovie na základné otázky.
A snáď bude zachraňovať životy…
  Calibre