Pečeti Černé pevniny

Rečková Jana

Knihu opäť predal obal. Zdeňka Boušková je mojou jednotkou medzi (nielen) fantasy ilustrátormi – a táto kniha je toho ďalším dôkazom. Obálka a ilustrácie v zbierke Pečeti Černé pevniny sa vyrovnajú najlepším prácam pani Bouškovej (myslím tým obálky na Holdstockovych knihách – cyklus o mytágach). Sú to také milé obrázky plné fantázie. Skoro by to chcelo povedať „rovnako ako kniha“. No nebola by to pravda. Jana Rečková ma ďalším pokračovaním Chastovych príbehov sklamala…

Prvá zbierka poviedok o rytierovi Chastovi, hrdinovi „bez bázně a hany“, vyšla pred viac ako rokom. Volala sa Mezi slovem a mečem a bola práve o tom. Sympatický hrdina – ktorý nemôže byť iným ako kladným – sa predieral svetom, ktorý ho akosi nechcel mať rád. Chvíľu bojoval, chvíľu sa rozprával. A víťazil. Snáď jediným záporom prvej zbierky bola priveľká Chastova prevaha nad súpermi, vďaka ktorej sa občas stával supermanom – o ktorého sa netreba báť. No bolo to milé, príjemne sa to čítalo a… Zrejme preto Jana Rečková napísala pokračovanie. I keď vlastne pokračovaním nie je – v tejto knihe totiž Chast takmer nevystupuje. Napriek upútavke, ktorá sa musí cítiť pekne trápne. A možno nie, zaujala predsa čitateľa a donútila ho kúpiť si knihu. Šikulka!

Takže, opätovné stretnutie s Chastom nečakajte. V knihe sú štyri dlhšie poviedky a a vlastne len v jednej z nich je Chast hlavným hrdinom. Teda má k dispozícii asi 80 strán zo 430 – trošku málo. Na druhej strane, všetky poviedky sa odohrávajú v jeho svete, v svete Bielej a Čiernej pevniny. A hrdinami sú… hmm, v žilách im prúdi Chastova krv, i keď s jeho manželkou majú pramálo spoločného. Nuž, taký je osud hrdinov; víťazia aj bez meča.

V knihe je kopa postáv. Kladných aj záporných, sympatických aj odporných. Ľudí aj démonov. Pani Rečková má úžasnú fantáziu a tvoriť nové svety je baví. Postavy sú živé, majú vlastnú vôľu a konajú logicky (pomerne). A to je dobre, o takých hrdinoch každý číta rád. Chyba je však niekde inde, a je to veru poriadne chybisko. Knihe totiž chýba príbeh! Nie dej, aby sme si rozumeli – deja je tam dosť, stále sa ktosi s kýmsi bije, prípadne rozpráva alebo miluje. No príbeh nikde nezačína a nikam nesmeruje. Nemá žiadne tajomstvo, žiadnu motiváciu, nič, čo by ho hnalo dopredu. Aj hrdinovia sa bránia zloduchom len tak, aby reč nestála, akoby sa nudili – rovnako ako sa nudí čitateľ. Občas niekto umrie a občas sa niekto narodí, no je to také… Snáď príliš obyčajné, akoby pani Rečková popisovala bežný život rasy, ktorá používa mágiu. Je to nudné ako život šediváka. V knihe sú štyri poviedky, ktoré na seba chronologicky nadväzujú, no aj keď sú to poviedky – teda literárne útvary, ktoré sa vyznačujú pointou – tu na pointu nenaďabíte ani omylom. Gradácia deja? Neznámy pojem. Žiaden vodopád, žiadne pereje, len mohutná a pomalá rieka príbehu. Občasná tíšina, zvírenie, slepé rameno, no inak len voľný prúd odkiaľsi kamsi, bez začiatku a bez konca. Škoda.

Možno je háčik práve v postavách a ich sile oproti nepriateľom. Kým v prvej knihe bol Chast rytierom a k mágii sa dostal až v závere, tu je čarodejom bez konkurencie a jeho potomkovia sú rovnakí. Sú takí silní, že všetko zvládajú ľavou zadnou. Vlastne nie… oni na to ani nepotrebujú nohy – čarodejníkovi predsa stačí chcieť. A oni chcú vyhrať a tak vyhrajú. A vy viete dopredu, že vyhrajú, pretože sú popisovaní ako nepremožiteľní… Chcete si čítať o hrdinoch, ktorým nikto nedokáže ublížiť? Dokonca ani psychicky, pretože sú všetci polygamní až hrôza – ale to bude tatkom, rozsievačom semena :) Supermani!

Takže, je to napísané hladko, príbeh nikde nezadrháva, pani Rečková je profesionál. Obálka a ilustrácie sú úžasné, redakčná práca výborná, je to kus poctivého remesla. No inak… Nuda, škoda vyplytvaného potenciálu skvelého sveta a sympatických postáv. Nabudúce trochu menej supermanov, prosím…

Pečeti Černé pevniny, Rečková Jana, fantasy (Straky na vrbě, obálka Zdeňka Boušková, brož., 430 strán, 185 Kč, ISBN 80–86428–09–5)


20. marca 2001
Rastislav Weber