V posledných mesiacoch mali slovenskí priaznivci fantastiky možnosť navštíviť dva významné sviatky tejto oblasti umenia. 25. ročník najstaršieho a hlavného československého conu Parcon. A deviaty (nie dvadsiaty, ako písali organizátori – to, že prvý ročník bol pred dvadsiatimi rokmi, neznamená, že tento je dvadsiaty) ročník bratislavského a pred pár rokmi slovenského národného conu Istrocon. Moje porovnanie týchto akcií vychádza z pohľadu polodinosauara – číže dnešnej už pomaly strednej generácie scifistov, ktorá začala na cony chodiť v druhej polovici 90. rokov.
Po prvý vstup do sály
„Logistické“ zabezpečenie conov vychádzalo z miesta ich konania – kým Istrocon sa už z názvu odohráva v hlavnom meste Slovenska, Parcon tento rok hostila metropola západnej časti slovenského juhu, v dávnych dobách významné centrum života Slovanov. Aj preto ste sa mohli na Istrocon dostať zo stanice autobusom (ktorý síce chodí dvakrát za hodinu, ale na to sme si už zvykli) či s troškou chôdze trolejbusom, kým na Parcon išla väčšina návštevníkov asi 15 minút peši. Odohrával sa v budove, ktorá je umiestnená v okolí viacerých podobných budov – a tak sa nie je čo diviť, že viacerí nedomáci scifisti zablúdili. O to viac však potešila organizácia na mieste, kde človek dlho nečakal a všetko klapalo. Potešil aj obsah igelitky – placka, nezničené časopisy, plagát a minerálka. To všetko Istroconu chýbalo. Tu aj veľmi sklamali problémy s akreditáciou hostí, ktorí mohli dopadnúť rôzne – od jednodňového vstupného až po tri dni zadarmo. Ubytovanie nebudem porovnávať – to súzácke nepoznám. V Nitre bolo OK.
Prestávky a posilnenie
Pokiaľ ide o bar a reštauráciu, ani jeden z týchto conov nebol bohviečo. V Nitre veľmi skoro skončilo pivo, jedlá v reštaurácii boli drahé. To však boli aj na Istrocone, tam to dopĺňal aj minimálny výber a čašníčky, na ktorých sa mohol tolerantný fan baviť, menej tolerantný vyzúriť. Pri treťom jedle si už u nás čašníčka neodkladala cudzie bločky, no aj tak sa nazabudla prísť spýtať na nahlásenú prílohu. Príbory prišli pekne po jedle, v nedeľu sme od jej šéfky dostali taniere na stôl takým spôsobom, že nebyť hladní, tak tam asi nie sme.
Program
Pristúpim teraz k tomu, na čo sme my, polodinosauri, ešte stále dosť zvedaví – najmä keď na con dovlečieme človeka, pre ktorého sú to prvé dve podobne akcie. V Nitre sa fan a najmä prednášajúci mohli stretnúť s klasickými chybičkami, pár prednášok odpadlo, občas technika nefungovala dlhšie, ako bolo nutné. Trošku chýbala aj prítomnosť významného zahraničného hosťa, v tomto, minimálne z hľadiska komerčnosti, Istrocon jednoznačne vedie. Tak isto reklamou, marketingom – a aj vďaka tomu aj celkovou návštevnosťou, oproti Parconu zhruba 12-násobnou.
No kvantita dnes často neznamená aj výraznejší posun v kvalite. Z pohľadu polodinosauara to, bohužiaľ, bolo skôr naopak. Kým na Parcone som sa rozhodoval medzi troma programami a sedel do jednej na prednáške, na Istrocone si bolo horko ťažko niečo možné nájsť. Človek, ktorý nepozerá anime a nečíta mangu, Japonsko ho zaujíma ako hocijaká iná exotika, X-box, Playstation a World of Warcraft už vôbec, si skrátka prišiel na pár prednášok. My s málo kričiacimi akciami aj v rámci klasických conov môžme byť spokojní, však aj vďaka tomu na nás prišlo celkom dosť ľudí. No bežný scifista, ktorému tam chýbali celebrity, s ktorými by mohol kecať, prednášky, ktoré by ho o niečom poučili a besedy, kde by si mohol obhajovať svoj názor, musel byt určite sklamaný. Toto už nebol ten Istrocon, ako sme ho poznali. Ale zase – časy sa menia a organizátori musia vyjsť v ústrety masovému publiku. My sa buď prispôsobíme, alebo si budeme chodiť len po tradičných conoch. Istrocon, Slavcon a asi aj Festival fantázie patria medzi moderné mediálne cony, kde je písmenkovo orientovaný fan skôr raritou. Naopak, Comics salon zrejme obsahoval všetko, co od neho tradiční účastníci očakávali.
Vrchol všetkého však bolo nedeľné vyhlasovanie výsledkov. Keď človek nejak prehrýzol fakt, že na inom cone by bol už dávno doma, takmer to vďaka moderátorom vyvracal. Páni na pódiu predvádzali koncentrovaný primitrivizmus, prikorenený totálnou neschopnosťou. Keby sme nemali pocit, že tam máme sedieť a ako porotcovia súťaže o rytieroch vyhlásiť jej výsledky, dávno by sme odišli – asi tak po piatich minútach. A pritom to karaoke, ktorého finále tiež chlapci moderovali, nebolo vôbec zlé (v porovnaní s najnovšími castingami Superstar). Bohužiaľ, to dobré, čo Istrocon do srdca fana priniesol, dokázali títo chlapci dokonale otráviť. Teda pokiaľ nemal 15 rokov a nepovažuje slovo „hajzel“ za príjemné pomenovanie pre kamaráta. Možno aj preto som bol na pódiu k autorom tvrdší, ako som pôvodne chcel byť.
Celkový dojem
Ako vidíte, u mňa jednoznačne aj napriek nedostatkom vyhral Parcon. Vychádza to z mojej povahy, skúseností, očakávaní. Ako človek, ktorý uvádzal úplne prvý program a prvého hosťa na znovuobnovenom Istrocone v roku 1999, som sa na ten tohtoročný fakt tesil (aj vďaka tomu som mu odpustil drobnosti ako kovová rolovacia stena na Fantázia salóne, cez ktorú prenikali všetky kriky rozburácaných deciek, či maličkú čajovňu). Nemôžem povedať, že by som bol úplné sklamaný. No čakal som jednoznačne viac – aj pre nás, polodinosaurov.