Napriek celej rade mrzutostí spätých s dlhotýždňovými prípravami sme sa napokon dočkali a Oslava mohla konečne prepuknúť! Tí, ktorí prekonali problémy spojené s osobnými záležitosťami, krížením termínov a študentskými povinnosťami, sa v posledný aprílový – alebo ak chcete – prvý májový víkend hromadne hrnuli do malebnej lokality Panovej lúky pri Bratislave stráviť voľné chvíle v spoločnosti podobne, fantasticky, zameraných indivíduí.
Všetko sa začalo v piatkových poobedňajších hodinách, keď sa na cestu vydala prvá kompánia, a to statoční dobrovoľníci, ktorí sa rozhodli obetovať sa a pripraviť miesto na príchod väčšiny účastníkov. Po pár hodinách príprav a práce sme všetko dokončili presne podľa našich predstáv, takže nastal čas na zaslúženú odmenu. Posedenie pri ohníčku s pesničkou na perách, rozpravy do dlhých nočných hodín a iná podobná záujmová činnosť. Znenazdajky hodiny ukazovali tri nad ránom, takže aj poslední vytrvalci (okrem jedného neskutočného duracela) odišli smerom k stanom a naordinovali si spánok. Čakal na nás rušný deň.
Ráno sme vstali. To by nebolo nič čudné, lenže my sme sa dokonca dali opäť do práce. Kuchársky zdatnejší jedinci sa dali variť guláš so všetkým, čo k tomu patrí, a my ostatní sme sa vrhli do príprav mini-LARPu. Napoludnie sa z lesa vynorila početná kompánia čerstvých prišelcov. S bojovým pokrikom a s mečmi v rukách vyleteli na nás z lesa – samozrejme, chceli ukoristiť guláš. Našťastie ešte nebol hotový a tak sa výstavba stanov, ľahké šermovačky a pravdaže, veselé vítanie.
S poobednajšími hodinami (práve vtedy, keď slnko pražilo najviac) sa začal hrať LARP. Na to, že išlo o tvorivú prvotinu sa, myslím, zabavil každý. Po hraní sme boli všetci neuveriteľne vybehaní a napokon sme sa ešte dorazili šermom v okolí tábora. Bohužiaľ, víkend sa ukázal krátky! Večer sa blížil, takže pár menej šťastných ľudkov sa muselo opäť vybrať na cestu, tentokrát opačným smerom. Na jednej strane mali za sebou pekný deň, ktorý mohli zakončiť teplou sprchou a posteľou, avšak prišli o neopakovateľnú nočnú atmosféru. Posledné lúče slnka boli sprevádzané hraním Magicu a konzumovaním druhej várky gulášu. V neskorých hodinách prišli ešte poslední oneskorenci a fanatickí stúpenci stanovania. Aj keď sme sa pôvodne snažili jedným uchom počúvať hokej, napokon sme to vzdali a venovali sme sa vysoko umeleckej činnosti – spevu. Trampské a iné pesničky časom nahradili debaty na rôzne témy, spomínanie na uplynulý rok a lesom sa častokrát niesla ozvena mohutného veselia.
V nedeľu nastal čas lúčenia. Poslední ľudkovia však opustili dejisko fantastickej akcie až podvečer. Snáď mi teraz bude dovolené hovoriť za všetkých, keď poviem, že Oslava Spoločenstva Tolkiena sa vydarila nadmieru. Nebolo človeka, čo by sa nebavil, spoločnosť bola úžasná a počasie, ojoj, počasie sa ukázalo najlepšie! Vďaka Sauronovi za taký pekný víkend!
Fingolfin