Od chvíle uvedenia produkčnej zostavy na zfilmovanie adaptácie úspešnej novely J.K.Rowlingovej Harry Potter a Kameň Mudrcov, sa všeobecný var rozniesol (pokiaľ tam ešte nebol) aj do kuloárov filmovej hudby. Spolupráca skladateľa Johna Williamsa a režiséra Chrisa Columbusa už priniesla filmom Sám Doma pozitívny ohlas, preto sa netreba čudovať ako svet očakával čo z toho bude tentokrát – magický príbeh dával obsahovo priestor na veľkolepé orchestrálne vybláznenie a kto už zažil Williamsove bláznenie (Hook, Indiana Jones, Star Wars ) vie, čo tým myslím. Po prvom traileri a niekoľkých maestrových koncertoch uvedením Hedwiginej témy sa začalo šepkať o kandidátovi na najlepší soundtrack roku, čo sa žiaľ po vydaní albumu zmenilo na reči o Williamsovom sebavykrádaní a dokonca dôchodku. Prečo teda hudobník (a ani režisér) neuspokojil masu?
Harry Potter a kameň mudrcov patrí medzi veľké orchestrálne divadlá plné života, výriacich slákov, rýchlych dychových častí, zborov, staccát, fláut a pikôl, čelesty a kopec zvončekov s rytmom ktorý rozihrá a popreťahuje všetky zložky sluchových chutí. Témy, ktoré sú kostrou celého albumu, sú skutočne veľmi silné – žiaľ na nich aj album svojim častým opakovaním padá a takmer všetky akoby sme už niekedy počuli. Kameň mudrcov je akoby brat o 10 rokov staršieho Hooka ktorý patrí medzi perly novodobej filmovej hudby a porovnaniu so súrodencom sa proste nevyhne.
Album sa dá rozdeliť na dve časti.
Prvé dve skladby – „Prológ“ uvádza Hedwiginu tému (ktorá doprovodom
ku všetkému kúzelnému odznieva najčastejšie) hranú na čeleste
s neskoršiou dychovou variáciou, okolo ktorej sa obmotávajú neposedné
sláky. Úvodnú tému dopĺňajú ďalšie v nasledujúcej skladbe „Harryho
zázračný svet“. Vo filme je táto skladba použitá až v záverečných
titulkoch a je to jedna z najlepších stôp na albume. Orchestrálne verzie
tém a ich variácii (motív začínajúci druhou minútou je doslova nehorázny
(v dobrom) aj keď jemne pripomínajúci istú pasáž z E.T. Mimozemšťana,
navodia dokonalú rozprávkovú ilúziu a očakávanie a je viac než
potešitelné že Harryho zázračný svet nie je až na konci – kde nám
pán Williams pripravil ďalšiu lahôdku ale o tom až neskôr.
Treťou stopou sa už začína hudobné pokrytie filmu. Profesor Dumbledore
necháva Harryho pred domom jeho uja a tety kde pri prechode cez ešte čerstvú
jazvu k úvodnému titulku zaznie Harryho téma aj so zbormi v plnej kráse.
Nasledujúci a skutočne hybný moment je, keď desiatky sôv donesú Harrymu
jeho listy cez komín – skutočne nádherne vygradovaná sovia téma krásne
idúca k deju.
Williams zhudobňuje kúzelný svet klasicky stredoveko bubienkami a inými
perkusiami, zobcovými flautami a zväčša komickými roztržitými sólo
husľami (čarodejky, čarodejovia) či chechtajúcim sa fagotom a hobojom
(goblini a iné nemotorné bytosti (ľudia)) v „Diagonálnej uličke,
„Platforma 9 ľ „. Avšak prvý silný temný moment zaznie už
v goblinskej banke pri preberaní balíčka, okolo ktorého sa príbeh celý
točí.
Slávnostný nočný príchod do Hogwartskej školy (veľmi pekný je temný
moment prvého stretu prvákov s profesorkou McGonagallovou), veľká sieň a
banket sa všetky nesú v slávnostnom duchu z ktorého cítiť anglický
akcent.
Veci (a hlavne tempo) sa začnú hýbať pri skladbe „Let pána
Longbottoma“- prvé dve lietajúce akcie vyplnené opäť jednou z hlavných
tém, pomaly sa začínajucich priveľakrát opakovať.
„Hogwarts Forever!“ je jedna z odlišných skladieb – hraná sólo na
lesných rohoch. Jej vážny oslavný, ba hymnycký charakter je ľahko
zosmiešnený nemotorným spôsobom hrania a prispieva tak k zobrazeniu
uvoľneného školského magického sveta, kde sú aj dospelí (vo väčšine)
deťmi, resp. sa nesprávajú pokrytecky vážne (pokiaľ samozrejme nie sú
skutočne zlí..).
Keď v Hogwartskej škole začína pomaly zima, je to miesto pre krásne
Williamsovské epické prevedenie druhej témy vo vyvrcholení
desiatej stopy.
Prvá časť je od druhej oddelená výrazným „metlobalovým zápasom“. Osem a pol minútová skladba žial až moc pripomínajúca Star Wars Episode 1 nielen úvodom („Flag Parade“) ale aj akčným obsahom (namiesto rýchlych dychov používa rýchle sláky) vyslúžila už aj Williamsovy ohodnotenie auto-pilotná nahrávka, ale s maestrom to naozaj ešte nie je až také zlé. V kine som hudbu cez zápas kôli zvukovým efektom takmer ani nepočul, ale k akcii sa hodí dokonale – vzrušujúca, rýchla, plná dychových staccát, perkusií, občas opakujúca v neistej a vypätej forme už známe motívy, zakončená po probléme so začarovanou metlou veľkolepou výťaznou fanfárou a Harryho radostnou témou.
Druhú časť začínajú Vianoce (prečo sú Vianoce stále také
rovnaké?), po nich vianočná koleda spievaná školskými duchmi v dlhšiej
verzii než vo filme. Celkom ma pri prvom posluchu tieto kolísavé duchárske
hlasy postrašili. Druhá časť je celkovo temnejšia a minimálnejšia,
začína sa tu totiž riešiť záhada kameňa mudrcov. Pri nosení
„Neviditeľného plášťu“ Williams použil syntetizér v jednoduchých
veľkých plochách. Harryho príbeh začína byť vážnejší a hĺbavejší.
Prispieva k tomu aj hra flauty a fagotu vo „Flutty´s Harp“ kde harfa je
použitá aj ako hudba predstavená filmom uspávajúca trojhlavého psa
Chlpáčika. Pätnástou stopou album naberie hororovitejší nádych,
nasledovaná je dynamickou lietajúcou sekvenciou, kde sa po ulovení koristi
(kľúča) stáva z prenasledovateľa prenasledovaný. Nasleduje militantná
stopa „Šachová partia“ (v jej úvode mám pocit, že počúvam Patriota)
ktorá príjemne osvieži hrou perkusií, rytmického bubnu s timpánmi a
xylofónom. Spomeňte si v Return of the Jedi na „bitku ewokov“.
Finále zaznie vo „Voldemortova Tvár“ s jeho motívom a temnotou, ktoré
sa až doteraz často v albume nevyskytovali a príbeh sa uzavrie Harryho
odchodom na prázdniny -paradoxne- odtiaľ, kde sa cíti doma v „Leaving
Hogwards“.
Na záver si John Williams nechal prekrásnu orchestrálnu Hedwiginu tému,
ktorá pasuje na album skutočne ako vkusná čerešnička na klasicky krásnu a
chutnú tortu.
Aký teda Harry Potter a kameň mudrcov je?
Kto sa trochu pohybuje vo svete filmovej hudby, je to ako keď šéfkuchár
(John Williams) dá do hrnca tieto zložky: Hook (rozprávkovosť, pohyb) + Star
Wars (akčnosť) + Home Alone (vianočnosť a detskosť) + kniha J. K.
Rowlingovej, riadne to premieša, pridá korenie podľa momentálnej životnej
chuti, potom zatvorí dvere, aby sme nevideli a nakoniec s úsmevom na tvári
servíruje už klasicky nadštandardný prínos ľudskej kultúry.
A pre tých ďalších je tu konštatovanie, že Williamsove skóre je
magickejšie než film a kniha je magickejšia než hudba – ale skúste si
počas jej čítania pustiť do pozadia hudbu, a budete rozmýšľať či to
Williams nerobil skôr, než na základe filmu, na základe knihy.
Ešte by som sa chcel zmieniť o fyzickom balení. Európska verzia má názov
Harry Potter and the Philosopher’s Stone a je dvojcédečková – na druhom
je multimediálna stopa s trailermi na film v šiestich jazykoch,
videoupútavkami na počítačovú a lego hru, jedným wallpaperom a odkazom na
webstránku. Ešte, že ho predávajú v cene jedného cd.
Osobne posudzujem hudbu tromi stupňami. Čo sa mi nepáči, to si ani druhý
raz nevypočujem, resp. si to nevypočujem vôbec, pri niečom si zasa dám
námahu zadovážiť si to – hovorým tomu, že si ma to nájde, a nakoniec,
ak niečo počúvam dva týždne a viac, je to super.
Williamsov Kameň mudrcov patrí do tej poslednej skupiny. Objektívne však
musím brať na zreteľ množstvo ďaľších aspektov, čiže 4 z 5.