Ohnivé pero Q1 2014: Strach malého tučniačika

Ohnivé pero

Malý Riki sa zobudil ešte pred brieždením. Zacítil otcovu neprítomnosť. Z bezpečia hniezda ho vyzeral, no zrak mu zastreli tmavé chrbty vstávajúcich súkmeňovcov.

Slnko sa pomaly predieralo na skaly a vťahovalo ospalú kolóniu do nového dňa. Zopár starších jedincov sa tmolilo po okraji kamenného zrázu, zatiaľ čo prevažne mladšie ročníky sa ešte len nemotorne naťahovalo za teplými lúčmi.

Malý Riki vstal a s nepokojom sa vybral kolembavou chôdzou krížom cez kolóniu na jej okraj, k mláke, ktorá slúžila ako napájadlo. Nádejal sa, že cestou uvidí otca klábosiť s ostatnými staršími, no pridávali sa k nemu len jeho rovesníci vyliahnutý tejto jari.

Nik z mladých sa neozval, šli v rade ako pohrebná procesia. Neblahé tušenie sa potvrdilo. Na previse čnejúcom sa ponad mláku stál starší so sklonenou hlavou a nervózne čakal na ich príchod. Netrpezlivo prestupoval z nohy na nohu, ale nekarhal mláďatá za ich nemotornosť pri nástupe.

Skúseným pohľadom prebehol po ich čiernych hlavách s našuchoreným perím. Ešte pred ukončením nástupu vedel, kto chýba. Najhoršie obavy sa nepotvrdili, prišli iba o jedného člena. Toho ešte pred svitaním starší zhodili dole strmým zrázom do mora, aby ostatných ušetrili pohľadu na zdevastované telo.

Napätie zvieralo kolóniu niekoľko týždňov, odkedy sa matky pobrali na more. Ani falošný štebot snaživých otcov plný hranej radosti nedokázal oklamať srdcia skrehnuté strachom.

Starší nad previsom venoval zúčastneným mláďatám zle hranú prívetivú tvár, ktorá sa snažila skryť nervozitu. Až potom sa odhodlal zaveliť na rozchod.

Riki konečne uvidel otca, ako sa umýva v mláke neďaleko previsu. Nevedno prečo bol zafúľaný od bahna, ale neodvážil sa ho spýtať. Matka bola príliš dlho preč a na otcovi bolo badať, že sa nevie dočkať výmeny stráží, keď sa vráti a on sa bude môcť odbremeniť od starostlivosti o syna.

„Kde je Dodo?“ spýtal sa potajomky Keso.

Riki pomykal krídlom na znak, že netuší. Téma pritiahla pozornosť ďalších kamarátov. Hlúčik okolo Rikiho pútal pozornosť, ostatní rovesníci sa šmýkali k nim po bielych bruchách ako sánkari po bobovej dráhe.

„Dostali ho,“ nešetrne vykríkla Hena, „videla som starších, ako po tme vlečú nejaké telo k zrázu.“

Všetky zobáky sa ako na povel otočili smerom, kam ukazovala.

Naozaj Dodo chýbal. Jeho otec nehybne stál pri zráze a oči upieral do diaľky.

Starší si všimli podozrivý vzruch mladých zhrčených na jednej kope a rozohnali ich.

Čím bolo slnko nižšie k horizontu, tým väčšia nervozita kraľovala kolónii. Otec sa prestal ozývať, chodil ako mátoha utopená v nejakom bdelom sne. Zato ostatní starší sa snažili vyrovnať so strachom hlasným štebotaním, ktoré privádzalo Rikiho na pokraj zúfalstva. S ostatnými rovesníkmi sa pri letmých stretnutiach povzbudzovali pohľadmi.

Noc sa nezadržateľne blížila. Pohyb v kolónii ustával, rodiny sa rozdelili do svojich hniezd. Len Dodov otec sa stratil. Riki si všimol prázdne hniezdo a hneď ho ukazoval otcovi.

„Odišiel na more, za svojou ženou,“ odvetil otec smutne, „nemal tu už prečo ostávať.“

Rikiho zamrazilo. Vedel, ako jeho otec túži po mori a ako trpí, že sa musí starať o svojho syna. Čierne myšlienky mu ovládli dušu. Nenechá ma otec napospas votrelcom, ktorí prichádzajú noc čo noc len preto, aby sa mohol vydať za mamou?

Nemal však pri sebe okrem otca nikoho, kto by ho dokázal ochrániť. Prestrašený na smrť sa zaryl hlboko pod otcovo krídlo. Otec ho pár krát nešetrne ďobol do hlavy, ale Riki sa nenechal odplašiť. Kŕčovite sa zobákom zakvačil do otcovho peria rozhodnutý nepustiť ho, ani keby ho na kusy trhal.

V noci Rikimu strach nedovolil ani oka zažmúriť. Na chrbte cítil otca, ťažko odfukujúceho v hniezde skrytom vo výklenku skaly. Veľkými očami sa snažil presvietiť tmu. Hľadal svojich druhov, ale nedokázal ich telá rozpoznať od nehybných skál povaľujúcich sa všade naokolo.

Zdalo sa, že dnes bude pokojná noc. Mesiac sa prehupol o hodný kus ďalej a v úžľabine bolo počuť len mocné vlny odierajúce skalnaté pobrežie. Na malého Rikiho prišli driemoty. Najprv jedno viečko mu padlo, čo chvíľa malo nasledovať ďalšie.

No nenasledovalo. Jeho unavené oko zachytilo na pozadí tisícok hviezd čiernu šmuhu, ako rýchlo preletela ponad kolóniu. Potom prišla druhá. Takmer nečuteľný šelest krídel sa strácal v burácajúcom príboji. Razom sa prebral ako po štedrej dávke dopingu.

Skala pred ním sa pohla. Jemným šuchotom si to namierila k hniezdu napravo od Rikiho bydla. Nebola dostatočne tichá, starostlivý dospelák sa stihol zobudiť a poslať ostrým zobákom votrelca kade ľahšie.

Votrelec dlho neotáľal, citlivými zmyslami zvyknutými na noc si ihneď vyhliadol bezbrannejšiu obeť. Opatrne sa plížil v tieni smerom k Rikimu, ktorého k zemi prikvačil nekonečný strach. Chcel sa stať neviditeľným, svietiace biele bruško zatlačil do kamennej zeme a na obdiv hviezdam vytrčil čierny chrbát a chvost.

Slepý votrelec sa nenechal oklamať. Čuch a prenikavý sluch ho neomylne viedli k drobcovi. Riki zacítil pred sebou chladné telo krvopijca, ako očucháva svoju obeť.

V zúfalom pokuse o obranu ďobol zobákom vpred do tmy, no trafil len vzduch. Votrelec sa ani nenamáhal kryť svoje úmysly, zakvačil sa Rikiho peria ostrými čeľusťami.

Zapišťal, no nik mu nepribehol na pomoc.

Mykol sebou.

Votrelcovi ostalo zopár čiernych pierok v malej čeľusti a Riki sa stal na pár chvíľ voľným. Oslepený tmou a strachom sa preplazil po bruchu na druhú stranu hniezda. Ocitol sa v slepej uličke, ale inej možnosti, ako sa dostať z dosahu krvopijcu nebolo. Chrbtom sa oprel o studený kameň a zúfalo čakal na ďalší útok.

Votrelec sa po nemotorných nohách predieral hniezdom za svojou obeťou. Oranžový zobáčik v ňom nevzbudzoval rešpekt. Cítil jeho strach a opojnú vôňu teplej tekutiny prúdiacej v jeho žilách.

Preplašený Riki nezmätkoval, nechal ho prísť až úplne k sebe. V tme nevidel jeho rozďavenú papuľu a ostré tesáky pripravené preseknúť jeho kožu, ale tušil v tieni hlavu, ktorá bola jeho cieľom. Len pár milimetrov chýbalo, aby sa votrelec zahryzol do mäkkého peria.

Vtedy ďobol plnou silou.

Trafil tvrdú lebku. Čiernu postavu odsotilo dozadu.

No votrelec sa nedal na ústup. Útok obete ho ešte viac rozzúril a vrhol sa s vervou vpred. Riki ďobal bezhlavo pred seba, len sem tam trafil svoj cieľ. Telo mu pretínali ostré tesáky a po perí mu stekala životodarná tekutina.

Sily Rikimu dochádzali, keď útok razom prestal. Mohutná postava vyrástla nad zápasníkmi. Prudký výpad ochrancu zrazil votrelca k zemi a donútil ho ujsť z hniezda.

Skrvavený Riki ťažko odfukoval. Jeho otec ešte chvíľu prenasledoval útočníka, ale keď sa uistil, že je dostatočne ďaleko, vrátila k synovi. Privinul si ho pod krídlo a tíško ho chlácholil láskyplným hlasom. Trasúci sa Riki zaspal v bezpečí otcovej náruče.

Ráno prekvapilo Rikiho v hniezde samého. Celé telo ho bolelo od rán utŕžených počas nočného zápasu. Ťažko sa vytrmácal z hniezda a pobral sa k zrázu, kde zbadal otca, starších a niekoľko ďalších členov kolónie. Vyzerali na more a veselo štebotali.

Pretlačil sa k otcovi, ktorý si ho nevšímal, naďalej strnulo sledoval modrú hladinu.

„Mama,“ skríkol nadšením Riki, len čo sa zahľadel na more – čierne torpéda v húfoch preskakovali vlny.

Otec ho konečne zaregistroval a usmial sa. Do kolónie sa vrátili matky.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

24. marca 2014
Peter Kalva