Ohnivé pero Q2 2017: Hodiny

ohnive pero

Ľadový vietor za oknom lomcoval holými vetvami stromov. Už pred pár dňami zhodili svoj farebný šat a pripravili sa na nastávajúcu zimu. Tento rok udreli mrazy zas o čosi skôr. V izbe aj napriek tomu panovalo teplo. Horúca voda prúdila starým potrubím a kŕmila ošarpaný liatinový radiátor. Kúril na plný výkon. Tlmený sykot jeho práce sa Danovi zarýval do sluchu.

Jeho nepokojný spánok sa nadobro skončil. Nevyspaté oči neprítomne zízali do stropu. Kde-tu po ňom pretancovali tiene z ulice, živené svetlom prechádzajúcich áut. Z bezduchého bdenia ho vytrhával iba nepravidelný tikot hodín v kuchyni.

„Už zase!“ zašomral do ticha. Hodiny párkrát hlasno zatikali. Potom opäť stíchli. Tak, ako už mnohokrát predtým. Jeho slová sa stratili v tme. Aj keby náhodou vnímala, odignorovala by ho rovnako ako teraz, keď spala vedľa. Lucia. Jej bledé telo ležalo schúlené na druhom konci postele. Spod páperového paplóna trčali iba plavé vlasy. Ruka, nevládne padnutá k zemi, nemo smerovala na kožený remienok na podlahe. Ticho a plytko dýchala. Tak ticho, že sa pre istotu naklonil nad jej tvár, aby si bol istý. Počas takýchto nocí mal o ňu vždy strach. Nikdy nevedela kedy má dosť. Alkoholu. Sexu. Drog.

Teplo v miestnosti bolo čoraz neznesiteľnejšie. Jeho paplón bol už dávno zhodený na podlahe. Spotené tielko sa mu nepríjemne lepilo na kožu. Do toho všetkého nepohodlia sa znovu hlasnejšie roztikali hodiny. Ich zvuk bol čoraz hlučnejší. Nepravidelnejší. Už dávno neukazovali správny čas. Len tak si viseli na zožltnutej popraskanej maľovke ako gýčová dekorácia rozpadnutej kuchyne, ktorá už nejaký čas neplnila svoj účel. Dávno ich chcel zobrať do záložne. Tých pár drobných za ne by im isto pomohlo. Keď už nič iné, aspoň by mali na nové. Ani sám nevedel, prečo to ešte neurobil. Tak, ako každú noc, aj teraz to ľutoval.

„Konečne!“ zašepkal cez pootvorené pery, keď tikot ustal. V miestnosti zavládlo ticho prerušované sykotom radiátora. Pokúsil sa zažať nočnú lampu. Namiesto toho ju s rachotom povalil na zem. Pri dopade sa žiarivka s chvením rozsvietila. Tlmené svetlo zalialo miestnosť a odhalilo jej bezútešnosť. Vystrašene pozrel do rohu izby. Z detskej postieľky na neho pozeralo batoľa. Ležalo na brušku a zvedavo dvíhalo hlavičku. Svetlo lampy sa mihotavo odrážalo v jasne modrých očiach. Prisahal by, že to na okamih vyzeralo, akoby svietili.

Čo najtichšie zdvihol lampu na jej pôvodné miesto. Po vŕzgajúcich parketách sa po špičkách presunul k dieťaťu. Nevyzeralo vystrašene. Prevalilo sa na chrbát a na perách vystrúhalo úsmev. Do načahujúcich sa drobných rúk vložil plyšového medveďa, ktorý jediný zdobil vnútro malého kráľovstva. Dano presunul svoj pohľad zo zaspávajúceho syna na Luciu. Nedávny humbug ňou ani nepohol. Na tvári mala rozmazaný mejkap, pery sa jej mimovoľne chveli. Vyzerala hrozne. Na nočnom stolíku ohorená hliníková lyžička a prázdna injekčná striekačka. Už toľkokrát mu sľúbila, že s tým skončí. Počas tehotenstva sa dala dokopy. Ale keď sa malý narodil, všetko sa vrátilo do starých koľají. Nemohol sa na ňu takto pozerať. Keby nebolo dieťaťa, už dávno by bol preč. Aj keď mnohí tvrdili, že nie je jeho.

Spomenul si na tú noc pred rokom a pol. Tajomný chlap, ktorého stretli na diskotéke. Na tú kopu chlastu a fetu, ktoré vtedy pretiekli ich hrdlami a žilami. Ako sa v mlhavom opojení rútili zákrutami v jeho čiernom aute. Tri šestky na ešpézetke sa hnali vozovkou v sprievode kvílenia pneumatík. Pohľad jeho modrých očí, ktorý desil a priťahoval zároveň. Znova videl Luciine bledé nahé telo, ktoré sa hmýrilo v šialenom rytme medzi ním a cudzincom. Videl, ako ich kvapky potu stekali po jej krivkách. Ako v kŕči a v kriku vyvrcholila v ich zovretí. Ako sa ráno zobudili sami v chate na neznámom mieste, uprostred hôr nad mestom. Ako sa v tom strašnom daždi plahočili naspäť domov.

Z myšlienok ho vytrhol hlasný tikot. Opäť sa stupňoval. Silnel a neustával. Rýchlym krokom prebehol okolo postele. Cez obývačku rozhnevane vošiel do kuchyne. Hodiny medzitým ustali a potichu si ďalej žili svojim životom.

„Do čerta aj s prekliatymi hodinami!“ rezignovane nimi zalomcoval. No ony aj naďalej tikali svojim nepravidelným rytmom. So zúrivosťou v očiach ich zvesil. Roztrasene z nich vytiahol pár tužkových batérii, ktoré hodil do vreca na odpadky. Potom ich víťazoslávne zavesil naspäť. „Tak! Konečne tu bude kľud!“ s hlbokým výdychom si mädlil dlane. Z kvapkajúceho kohútika si načapoval pohár čírej tekutiny. V tom teple, ktoré vládlo v byte, mu hlt vody prišiel nanajvýš vhod. Cez zahmlené okno sa zadíval na oblohu. Vychutnával si pokoj a ticho, ktoré nastalo. Na tmavom nebi posiatom hviezdami sa vznášal mesiac v splne.

Ako zamyslene hľadel von, všimol si tmavú siluetu pri pouličnej lampe. Stála nehybne v svetelnom kuželi. Ruku s pohárom nervózne natiahol k vyprahnutým ús­tam.

V tej chvíli sa spomalil čas. Z kútov okna začala vyrastať pavučina striebornej inovate a neúprosne ukrývala scenériu vonku. V celej miestnosti sa citeľne ochladilo. Strachom sa mu zježili chlpy na predlaktiach. V dlani pocítil bolestivé hryzenie mrznúceho pohára. Inštinktívne ho pustil.

Srdce mu bilo zrýchlene a v krku cítil zvierajúcu hrču úzkosti. Z úst mu v zbesilom tempe vychádzali oblaky chladného vzduchu. A pohár sa stále pomalšie rútil k podlahe. Do celého tohoto chaosu sa rozozvučal tikot hodín. V panike na ne pozrel. Tikali stále hlučnejšie. Ručičky sa stále zbesilejším tempom pohybovali po ciferníku. Až do momentu kedy zastali. A s nimi nadobro zastal aj čas okolo. Šesť hodín, šesť minút, šesť sekúnd. Ostal sám, uväznený v tom momente. Svet za oknom nehybne stál, ako zaseknutý obraz v televízore.

Všade nastalo zlovestné prázdno. Zmätene chytil prvú vec čo mal poruke. Ako zmyslov zbavený začal rozbíjať hodiny rýchlovarnou kanvicou. Keď sa zosypali na zem dorazil ich zúrivými kopancami.

V tom okamihu sa padajúci pohár s hrkotom roztrieštil na podlahe. Voda z neho sa rozliala a on sa ocitol uprostred kaluže a črepov. Trasúcou sa rukou si pretrel spotené čelo. Panika a strach mu opantali vnútro. Vybehol z kuchyne a s krikom na perách vbehol do spálne.

„Preboha! Lucia!!!“ bezvýsledne lomcoval jej nehybným telom. Nechápavo odstúpil od postele. Zrýchlený dych nespomaľoval a slzy mu rozostreli pohľad. Nahrnuli sa mu do čí a stekali po chvejúcej sa tvári.

Do prázdnoty sa ozval tlmený rapkavý zvuk naťahujúcej sa pružiny. Zvonkohra nad jasne ožiarenou kolískou sa pozvoľna roztočila a začala hrať melódiu. Stále hlasnejšie. A stále rýchlejšie. Dieťa svoj svietiaci pohľad smerovalo kdesi za vydeseného Dana.

Do mučivého ticha sa ozval hlboký hlas: „Môj syn prichádza!“ Srdce mu zovrelo. S roztraseným dychom sa obzrel. Z tlmeného svetla ulice vystupovala tmavá postava. Cudzincova tvár s prenikavými modrými očami sa na neho vyrútila z temnoty.

„Nieee!!!“ zvrieskol z vyschnutého hrdla. Krv hustnúca hrôzou v jeho žilách pulzovala čoraz rýchlejšie. Chrbtom narazil do steny. Zosunul sa po nej bezvládne k zemi. Strach a des ostal otlačený v jeho roztvorených očiach.


„Tak, čo tu máme, doktor?“

„Dve telá, pane. Žena, 21 rokov. Pravdepodobne predávkovanie. Muž, 23 rokov. Vyzerá to na infarkt. Viac vám poviem až po pitve.“

„23 rokov? Vyzerá tak na 50…kto ich našiel?“

„Suseda počula ráno hlasný detský plač. Dvere boli otvorené dokorán. Chcela skontrolovať či je všetko v poriadku a takto ich našla.“

„A čo to dieťa?“

„Už ho zobrali ľudia zo sociálky.“

„No, keď bude mať šťastie, dostane sa do lepšej rodiny…“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

18. decembra 2017
Milan Tichý