Ohnivé pero Q2 2016: Turecká svadba

Ohnivé pero

Tento ľúbostný príbeh sa odohráva v časoch, keď sa Turecko snažilo dostať do Európy. A úspešne. Turci vtedy pobláznili hlavu nejednej Slovenke. Viaceré najprv pobláznili a potom aj uniesli. Voľajaké prv uniesli a nato pobláznili. A mnohé iba uniesli. A niektoré Turci neuniesli, lebo ani Turek neunesie všetko, aj keby sa zbláznil.

Krásavica Janka stretla Omara šťastnou náhodou, keď kráčal hore jej rodnou dedinou, ktorú práve plienil. Mocný janičiar vždy raboval veľmi dôkladne. Práca ho bavila a často si ju bral domov. Rúčej a usilovnej Slovenke sa páčilo jeho pracovné nasadenie. Mnohí jej rodáci – nevoľníci vykonávali robotu na panskom s nevôľou. Naproti tomu švárny vodca tureckej družiny drancoval s radosťou a úprimne sa tešil z výsledkov svojej snahy. Jeho nadšenie pre prácu zapálilo nielen celú družinu, ale aj celú dedinu.

Očarujúcu Janku opantala slepá láska k podmanivému junákovi. Dňom i nocou snívala o jeho orientálnych schopnostiach a predstavovali si jeho pery sladké ako turecký med. Keď Turci prepadli susednú osadu, hneď tam utekala pokochať sa pohľadom na pracovný výkon statného šuhaja.

Bola ním unesená.

Spočiatku museli mladí zaľúbenci nájsť niečo spoločné. Rozdeľovala ich odlišná kultúra, odlišná reč a odlišné náboženstvo. Spájalo ich iba odlišné pohlavie. Každý večer.

Prešlo len pár divokých nájazdov a ich vzťah sa stal idylický. Dvaja krásni mladí ľudia na spoločnej ceste za šťastím putovali spolu s drancujúcou tureckou armádou a nič sa im nemohlo postaviť do cesty. Omar zavčas rána vyrážal v čele vojska plniť si pracovné povinnosti. Jeho milá do obeda prala krvavé košele a po obede zašívala prehorené nohavice. Večer obaja spoločne prekonávali jazýčkovú bariéru. Úprimná láska v nich cez deň tlela a v noci spaľovala ich vášnivé telá v podmanivej túžbe.

Švárny Turek chcel v ich nádhernom vzťahu urobiť ďalší vážny krok. Lenže nevedel po slovensky požiadať o ruku. Radu si pýtal od domorodcov, ktorých počas plienenia stretával. Učil sa naspamäť frázy zúfalých Slovákov a dúfal, že mu poradili správne. Jedného dňa bola jeho vyvolená nepríjemne zaskočená, keď ju po slovensky požiadal, aby si zobrala všetok jeho majetok a ušetrila jeho život. Po nevydarenej žiadosti o ruku ju musel nežne upokojiť.

Trikrát.

Bezhraničná láska naliala do zamilovaného Turka hektolitre sily potrebnej na zvládnutie cudzieho jazyka. Napokon sa na jednej výprave naučil navrhnúť sobáš v reči miestnych obyvateľov. Preklad si dôkladne overil, vyskúšal a cvičnou svadbou nanečisto otestoval v praxi. Bohužiaľ, Turci sa málo starali o národnostné otázky. Nerozlišovali medzi vyplienením slovenskej alebo maďarskej dediny. Omar preto požiadal svoju vyvolenú o ruku v maďarčine.

Jankina znalosť maďarčiny bola úbohá. Zo života v rodnej dedine poznala iba pár slovíčok týkajúcich sa nevoľníctva a sexu. Návrh na uzatvorenie manželstva si práve vďaka nim dokázala správne preložiť.

Žiadosť o ruku Janku potešila, nahnevala a vystrašila. Potešila, lebo na to už dlho čakala. Nahnevala, lebo jej milý sa cvične oženil. A vystrašila, lebo nepoznala žiadnu vhodnú obradnú sieň. So svadbou nadšene súhlasila, čo Omara len rozradostnilo, lebo chlapovi jeden pocit stačí. Nastávajúca nevesta sa vypytovala aj na prvú manželku, Omar si ju však do tábora nepriviedol. On sám prvé manželstvo s Maďarkou vnímal len ako prototyp.

Nevesta si z celého srdca želala, aby sa obradu zúčastnila aj milovaná zákerná teta Ildikó. Ženích potreboval u nastávajúcej druhej manželky vyžehliť prvú manželku a tak zorganizoval únos. Janičiari prepadli Ildikó uprostred noci počas kultúrnej akcie, keď sa nahá zmietala v divokom tanci so svojimi kolegyňami pri ohni. Vojnou zocelení vojaci cítili nevysvetliteľný strach z polonahých upratovačiek vyzbrojených iba prútenými metlami. V povetrí bolo cítiť napätie a ďalšie upratovačky. Našťastie sa teta nechala uniesť dobrovoľne a ani najbližšie kamarátky nevzniesli žiadne námietky.

Teta bola stelesnením jednoty a boja protikladov. Všetci nepriatelia ju milovali a všetci blízki nenávideli. Sama o sebe vyhlásila, že je hrdá uhorská vlastenka a preto Jankina svadba s Turkom neprichádza do úvahy. Aby svojim slovám dodala vážnosť, založila Maticu Uhorskú a pustila sa do tvorby vlasteneckej poézie. Janka si vôbec nemohla spomenúť, odkiaľ vlastne tetu Ildikó pozná. Vrúcna láska oboch zaľúbencov musela náhle čeliť nenávistnej ohováračskej kampani. Našťastie, maďarským pamfletom neznámej autorky aj tak v tureckom tábore nikto nerozumel.

Prípravy na veľkolepú svadbu pre zamilovaný pár sa rozbehli. Počet pozvaných príbuzných a známych dosiahol magickú tureckú konštantu tisíc a jedna. Snúbenica namietala proti obrovskému počtu hostí, ale Omar ju napokon upokojil.

Trikrát.

Ďalšie polená pod nohy nežnému a romantickému vzťahu hodili uhorské úrady. Požoň zamietla žiadosť o vykonanie obradu v meste Győr na hrade Yanikkale. Oficiálne išlo o strategický podnik pre Uhorsko a Turkom ho odmietli vydať na účel vydaja.

Svadobčanom teda pripadla úloha dobyť obradnú sieň. Márne sa milovaná zákerná teta Ildikó pokúšala obliehanie uhorského mesta prekaziť recitovaním vlastných protitureckých básní. Turci po maďarsky nevedeli a delostrelecká posádka hradu si z nej z diaľky hlasito strieľala. Začínajúca uhorská poetka kritiku nezniesla. Rozhnevaná poštvala tureckých vojakov do útoku, aby potrestala nevychovaných obrancov uhorskej pevnosti. Po boji zarecitovala najvydarenejšiu báseň z hradieb dobytého Győru „Prac sa, Turek, prac sa preč, kým nezvládneš našu reč!“ v maďarčine.

Janka si svadobný obrad v Győri vybrala pre turecký názov hradu Yanikkale. Tešila sa, že sa Janka vydá na Janíkovi. Keď pevnosť zbadala na vlastné oči, pochopila preklad tureckého pomenovania „yanik kale“ – vyhorený hrad. Rozhodla sa, že zaľúbení snúbenci nechcú začať spoločnú cestu životom na hrade so syndrómom vyhorenia.

Ako náhradnú svadobnú sieň si vybrali sálu vo Viedni. Úrady v Požoni opäť nesúhlasili, ale veď na to úrady sú, aby s niečim nesúhlasili. Viedeň teda museli Turci opäť dobyť.

Milovaná zákerná teta Ildikó opäť vystúpila pred zoradené turecké vojská s protitureckým prejavom. Čím viac však Turkov nenávidela, tým viac ju milovali. Turci nerozumeli maďarčine a to sa stalo základom ich porozumenia. Prvá polovica vojakov ju považovala za maskota a druhá polovica za roztlieskavačku. Tretia polovica vojakov síce chápala, že Ildikó je striga, ale polovice sú vždy iba dve.

Svadobčania, povzbudení búrlivou gestikuláciou maskota a roztlieskavačky, vyrazili dobyť novú obradnú sieň. Ildikó rozhnevalo, že jej tvorba opäť nikoho neoslovila. Prešla od slov k činom a zorganizovala vo Viedni účinnú pozemnú obranu voči nepriateľom uhorskej vlasteneckej poézie. Vzdušný priestor ovládla čata upratovačiek, takže sa na hlavy vydesených útočníkov zosypala spŕška horiacich a vybuchujúcich gebuzín typu vzduch-zem. Viedenská posádka napokon rozohnala svadobčanov a prekazila svadbu. Odhodlaná a nadšená Uhorka zachránila teda Viedeň pred Turkami a Omara pred druhou svadbou. Hneď po boji musela z Viedne ujsť, lebo ju odhalili. Jej život sa ocitol na hranici a začalo jej prihárať.

Neúspešné pokusy o sobáš premenili romantický vzťah oboch snúbencov na turecké hospodárstvo. Janka začala Omara volať „somár“ a prepadávala záchvatom plaču, žiarlivosti, beznádeje a vlastenectva. Omara úplne odfajčila a poslala k vode. On sám prepadol kúzlu vodnej fajky.

Nakoniec sa zo svadby tešila iba milovaná zákerná teta Ildikó. Omarova prvá manželka.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

26. septembra 2016
Zdeno Jašek