 |
Klop. Klop. Súdnou sieňou sa rozhostilo neúprosné ticho. Pred sudcom a porotou stáli v magických pasciach dvaja, muž-mág a žena-víla. Muž bol skormútený, jeho pohľad bol zapichnutý niekde do diaľky za sudcom. Víla ronila slzy, ktoré ako perly stekali jej prekrásnou tvárou na žiarivo biele šaty.
„Magicus, boli ste obvinený zo zneužitia svojej moci. Svojimi čarami a činmi ste ovplyvnili život tejto krásnej víly vo svoj prospech. Okrem toho ste sa vtelením do troch ľudských životov zapojili nevhodným spôsobom aj do ľudských dejín.“
Sudca stíchol, aby dodal svojim slovám vážnosť. Víla sa dvakrát rozžiarila. Hlásila sa tak o slovo. Sudca jej ho neudelil.
„Víla, budete mať priestor na svoju obhajobu. Teraz si podrobne rozoberieme a ukážeme, ako vám mág učaroval.“
Kamenné tváre poroty už akoby vopred odsudzovali čin oboch týchto čarovných tvorov. Mračivé pohľady zleteli na mága ako ostré šípy.
„Ako si sa to opovážil?“ visela otázka nad mágom aj vílou.
„V prvom živote ste boli obaja vojakmi. Víla vás však stále odmietala. Nebolo už toto znakom toho, že vás nechce?“
Víla blikla sťa zornička na nebi. Mala čo teraz povedať. Aj mág otvoril ústa, no zostal ticho.
„Správajte sa primerane svojmu stavu. Každá mágia vám priťaží na treste, ktorý si zasluhujete. Tam, ako vojak, ste síce nepoužili čary, ale ľudským súcitom ste chceli zmäkčiť jej ľudské srdce.“
„To nie je pravda.“
„Tak prečo ste potom v druhom živote neustále pomáhali víle?“
„Bol som indiánsky šaman, robil som to, čo mi radil môj šamanský sprievodca.“
„Bol to len malý démon, ktorého ste si privolali, aby ste nemuseli použiť čary. Mimochodom, keby ste ich použili, boli by ste inhalovaný magickým anihilátorom!“
„Pomáhal som jej i snažil sa o jej dobro!“
„Áno, ďalší zo spôsobov, ako ovplyvniť srdce ženy!“
Víla sa opäť snažila niečo povedať. Nie, tak to nebolo.
„Prejdeme k tretiemu životu. Potom sa, víla, vyjadríte. V ňom ste boli obyčajní ľudia. Mág z vás, víla, urobil slabú a krehkú ženu. Využil vás ženský cit pre materstvo…“
„Prepáčte, že vám skáčem do reči, ale aj ona vo mne vzbudzovala otcovský cit pre ochranu a pomoc. Hoci som pri zrode dostal nižší vek ako ona.“
„Obaja ste podľahli svojim čarám. Pozrime si posledný príbeh!“
Porote sa zjavil nad hlavami poslednýkrát oblak, ktorý slúžil ako premietacie plátno. Pred očami sa odvíjal príbeh, kde sa mág ako mladý muž zaľúbil do o niečo staršej ženy, ktorá bola hluchonemá. Až pokým… Nie, to už nebola, čistá a nevinná láska, ospevovaná tak romantikmi.
„To stačí. Tu je vidieť všetko, o čo vám išlo,“ konštatoval sudca. Nazrel každému porotcovi do hlavy. Prečítal si v ňom verdikt, v ktorom každý odsúdil mága za jeho opovážlivosť použiť čary na sebecké účely. „Porota sa vyriekla vo váš neprospech. Odsudzujem vás na tri ľudské životy plné utrpenia z nenávisti a z opustenosti.“
„Láska moja, neopúšťaj ma!“ z víly vyletela myšlienka.
„Víla, vy ste obvinená z toho, že ste sa nechali zviesť. Takisto ste v zdanlivo nenápadných životoch menili ľudské dejiny, už len tým, že ste v nich existovali. Najprv z vás, víla, odstránim mágové kúzla, potom sa budete môcť vyjadriť na svoju obhajobu.“
Sudca natiahol ruku. Pasca zmizla. Modrý blesk vyšľahol ako plameň z pece. Pomaly pohltil vílu, ktorou zatriasol sťa otec prebúdzajúci hlboko spiacu dcéru. Keď bolo vidieť, že víla pozvoľna prichádza k sebe, opatrne ju postavil na nohy.
„Čo ste jej spravili?“ vykríkol prestrašene mág.
„Odstránil som z nej vašu mágiu! Víla, teraz môžete prehovoriť!“ sudca čakal, že víla bude trpko ľutovať svoje činy. Istotne prezradí z hnevu detaily. Teraz už v nej nebude mágom vyčarovaná láska.
„Ľúbim ho, a žiadam pre mága milosť!“ víla tajomne blikotala ani sviečka horiaca na dušičky. Konečne mohla povedať pravdu. Sudca si myslel, že jej láska závisela od mágovho pôsobenia.
Všetky zraky sa upreli na sudcu. Ten na chvíľu zneistel. Vari boli jeho čary prislabé? To nie je možné! Sudca natiahol opäť ruku, aby zopakoval svoju moc. Znovu spoločne čakali, než sa víla preberie a prehovorí. Žeby mágové pôsobenie bolo oveľa silnejšie, ako sudca očakával?
„Žiadam pre mága milosť!“ rozhodný hlas dával najavo, že ani teraz sa nič nezmenilo. „Mág ma neovplyvnil svojimi čarami, použil svoje kúzla len na to, aby sme vzájomnú lásku prežívali ako ľudia, nielen svojimi citmi, ale aj svojimi dotykmi. A ak ho chcete potrestať, potrestajte nás oboch, za našu obojstrannú lásku, za to, že sme mohli prejsť horúcou zaľúbenosťou, či nežnými dotykmi! Len nám, prosím, dovoľte neustále žiť v tomto láskyplnom spojení!“