 |
Komplex Orbitu, sekcia 9, sterilná zdravotnícka sála Genu. Na dvoch oddelených lôžkach veľkej miestnosti ležia vedľa seba dve ľudské telá, muža a ženy. V namodralom osvetlení ostro kontrastujú s kovovou farbou robotov, kontrolujúcich transfúziu krvi u oboch tiel.
„Vnímate, priateľu?“ – ozve sa žena.
„Už áno, narkóza pri totálnej transfúzii je prekvapujúco krátka. Nakoniec, nie je to po prvý krát.“ – znela odpoveď muža.
„Áno, tento objav môžeme zaradiť do kľúčových. Koľko je to už rokov? „ – pokračovala žena a pohľad uprela na digitálny kalendár umiestnený na strope oproti lôžkam.
„Čas sa stal pre nás len číslo, frau Herchelová. Čomu vďačím za túto úžasnú možnosť byť tu s vami?“ – rozpačito reagoval muž, pozerajúc na nahé telo, zodpovedajúce veku tridsiatničky.
„Sme predsa už dávno politickí spojenci, priateľ Sandogan. „
„Áno, ale predsa…“ Sandogan chcel pokračovať, ale frau bola rýchlejšia.
„Vydržte, priateľu. Vedci mi hlásili, že na Zemi sa už rozptýlil prach zo sopečnej činnosti a klíma začína byť znesiteľná. Po krátkej teraformácii môžeme znovu osídľovať našu domovinu.“ Frau Herchelová sa obratila k Sandoganovi a zadívala sa na neho.
Muž prekvapený oplatil jej pohyb. Na jeho tvári bolo vidno, že sa zamyslel. Pred očami sa mu mihali veľké erupčné výbuchy lávy, ktoré zničili ich civilizáciu. O tom, že sa takýto exodus prírody udeje, vedel len obmedzený počet vyvolených.Vedci ho vyrátali pomerne presne, na rok a mesiac, a tak mali dosť času na vybudovanie orbitového komplexu výlučne pre nich.
„Zamysleli ste sa priateľu?Haló.“
„Prepáčte, frau Herchelová, ale keď sa spomenie Zem, vybavuje sa mi len obraz jej katastrofy.
„Chápem, ale prežili sme a to aj vďaka vám, priateľ Sandogan. Ten váš nápad s masovým presunom pristahovalcov nás zbavil starostí s výrobou umelých ingrediencií, na ktoré sme nemali čas.“ zdôraznila Herchelová.
„Pretože , jedine vy ste mali technológiu, ktorou ste dokázali rozobrať ludského jedinca na súčiastky – srdce, plúca, pečeň a ostatné a konzervovať v dokonalých kontajneroch.“ oplatil jej uznanie muž.
„Zabudli ste na krv, všetko to boli mladé jedince, vedelo sa, že krv
mladého človeka omladzuje.
A, paradoxne, hroziacej apokalypse ľudstva nebola lepšia možnosť zabrániť,
než narobiť si zásoby z evidencie „neregistrovaných!. Nikomu nemohli
chýbať.“ rozohnila sa frau Herchelová.
„Dnes máme výročie a ja žasnem, k akej dokonalosti ste sa dopracovali vo vašom sektore pomocou týchto zásob.“ dodal muž, okato si prezerajúc nahé telo frau Herchelovej.
„Som rada, že sa vám moje telo páči. Ale nič netrvá vdečne, priateľu. Táto transfúzia je u mňa dvadsiata prvá, a tým aj konečná. Telo už odmieta reagovať na transfúziu obnovou, začnem naozaj starnúť. Už som vedecké poznatky predniesla rade nášho sektoru, do zajtra to bude zverejnené vo všetkých tridsiatichšiestich sektoroch Orbitu. Chcem rezignovať a odísť na Zem, prežiť posledný ľudský život starým spôsobom, priateľu. Môžete ísť so mnou, keď sa rozhodnete.“ a po týchto slovách si žena ľahla a zadívala sa na strop.
„Je to lákavá ponuka, frau Herchelová, ale dole môže byť plno nástrah, sami tam nemôžeme. „ argumentoval muž, ale v jeho hlase bolo cítiťľútosť.
„S tým sme rátali, priateľu. Počítač, zobraz kontajnery!“ vyslovila žena príkaz. V miestnosti sa zobrazil holografický obraz veľkej haly, zaplnenej kontajnermi. Boli ich tisíce.
„Všetkých sme nerozobrali, práve pre túto možnosť. Počítač, ukáž obsah troch náhodne zvolených kontajnerov.“ pokračovala frau Herchelová v prehliedke.
V každom kontajneri boli traja ľudia: dvaja dospelí a dieťa. Ležali tam v hibernačnom spánku.
„Potrebovali sme rodiny s deťmi, na osídľovanie. Tí pôjdu s nami.“ vysvetľovala frau Herchelová.
„Úžasné, ako sa vám to podarilo utajiť. .“ žasol muž.
„Oni nepredstavujú problém. Vládou dohodnutý počet prebudíme a dopravíme na Zem, kde budú žiť.“
„Máme žiť s nimi a farmárčiť? Vzdať sa technológií?“
„To nie, priateľu. My budeme mať plné právo odchádzať sem a späť . Ovládame technológie, ktoré oni nepoznajú, ale sú to ľudia. Stroje ich sociálnu funkciu nenahradia.“ pokračovala frau Herchelová.
„Začnú sa množiť, mať požiadavky.“ namietal Sandogan.
„Zem je prázdna, priateľu, majú sa kde rozpínať. A my potrebujeme novú krv.“ oponovala žena. Muž sa zamyslel. „Pouvažujem o tom.“ dodal.
„Inú odpoveď som ani nečakala.“ zakončila rozhovor frau Herchelová, a len čo transfúzia skončila, vstala a podišla k lôžku muža. „Načo čakať.“ povedala a ľahla si k nemu na posteľ.
Muž sa neveriacky dotkol perfektného tela a potom hodil pohľad na digitálny kalendár. Ukazoval dátum rok 2116, sto rokov od apokalypsy Zeme.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.