Ohnivé pero Q2 2015: Šepkanie

Ohnivé pero

Tíško sa zakrádajú. Šepkajú. Mrmlú. Rozprávajú. Umierajú. Burácajú!

Chytím sa za hlavu, zatlačím ju hlbšie ku kolenám. Prosím, odíďte. Ruky pôsobia ako štít. Chcem odísť z tejto príšernej miestnosti. Nič nie je tak ako vravia. Viem to. Aj oni to vedia. Isto to vedia… Som im dobrá len na pokusy. Len zásterka pre horšie činy. Vždy prídu.

„Mia, tvoje lieky. Vezmi si ich,“ započujem od dverí.

„Nechcem ich. Vy viete, že ich nechcem,“ odporujem. Odhodlám sa pozrieť sa cez štrbinku v mojom provizórnom úkryte. Vo dverách stojí vedkyňa s táckou liekov v rukách. Vyzerá tak starostlivo…

„Zjedz ich. Pomôžu ti odohnať zlé hlasy,“ prihovorí sa mi milo.

„Nepočujem zlé hlasy. Sú to hlasy mŕtvych ľudí, ktorých ste použili na tie vaše zvrátené experimenty,“ čosi sa vo mne vzbúri, zdvihnem sa. Slabé nohy ma temer neunesú, zakolíšem sa, no naberiem odvahu: „ Skúšali ste nahradiť ľudské údy kybernetickými zariadeniami. Voperovať nám do mozgov čipy. Spraviť z nás robotov. Alebo opačne. Robotom sme pridávali ľudské vlastnosti, aby sa nám viac podobali. Vkladali ste im naše srdcia. Naše orgány. Všetko som to videla! Za to, že nám vládne partia plechových hláv môžete vy! Podobne ako ich zotročovanie a vyhladzovanie našej rasy!“

„Pokoj,“ napriami sa, „blúzniš. Vieš, že-“

„Neblúznim,“ nazlostím sa, rukou sa zaženiem po tácke s liekmi. Pustí ju, pevne ma chytí za ruku. Nadvihne obočie, z vrecka vyberie injekčnú striekačku. Nestihnem zareagovať. Priloží mi ju ku krku, zapraje: „Sladké sny.“

„Zapoj ju.“

„Vykonám.“

Odznie príkaz človeka pre stroj. Bojím sa otvoriť oči. Na zápästiach a členkoch cítim kov. Na hrudi pracujú vylepšené verzie starých elektród. Hlavu mi zviera tesná čelenka, počujem pravidelné pípanie i opakujúce sa príkazy. Mechanická paža mi pod kožu vsunie ihlu. Nadvihne ma, na bok pripevní akýsi disk. Pocítim bodavú bolesť, syknutím prezradím svoju bdelosť. Robot cinkne – tak prejaví prekvapenie- ohlási ma.

„Viem, že je hore,“ zamrmle známy ženský hlas, „už dávno je. Zapojil si ju?“

„Pozitívne.“

„Dobre. Odstúp,“ prikáže odrovnane.

Odhodlám sa rozlepiť viečka. Hľadia na mňa krátke havranie vlasy, mladá tvár, oči skryté za okuliarmi. „Tak zase si v tom?“

„Nič som nespravila. A mám pravdu. Vy to viete. Videli ste to. Boli sme tam spolu.“

„Nikde sme neboli. Si len ďalšia, ktorej preskočilo, „ chytí ovládač, postláča niekoľko tlačidiel, „teraz ťa posadím. Potom to bude bolieť. Priprav sa-„

„Prečo mi to hovoríte?“ skočím jej do reči.

Stiahne pery do rovnej čiary. Zatiaľ čo sa lôžko zdvíha behá zrakom po miestnosti. Dlho zvažuje odpoveď. Tá ma zasiahne priamo do srdca ako ľadová dýka:

„Pretože sa ti snažíme pomôcť. Chceme aby si zabudla. Ale ani technológia na našej úrovni nie je schopná pomôcť. Tvoje pokusy boli horšie a horšie. Vymklo sa ti to z rúk. Pochopila si, čo si urobila. Svedomie ťa dostihlo. Zošalela si. Museli sme ťa sem zavrieť. Stala si sa jedným z nich -pokus, ktorý skúma vymoženosti tejto doby. Je mi to ľúto.“

Dostaví sa spomínaná bolesť. Žena sa sústredí na ovládač. Pohltí ma kŕč, hlava mi ide vybuchnúť. Zovriem látku na lôžku, zatnem zuby. Metám so sebou, s ťažkosťami sa na ňu otočím. S prosebným výrazom a slzami na krajíčku hypnotizujem ovládač. Odpoveďou mi je pípnutie tlačidla, bolesť nadobudne nový rozmer. Cítim sa, akoby som sa odpútavala od vlastného tela. Znovu prídu. Šepot. Plač. Bosé nohy utekajúce po dlažbe. Zvriesknem na celú miestnosť, stroje sa zbláznia. Líca mi horia, stekajú mi po nich slané prúdy hanby. Áno, hanbím sa. Nepríčetne vrieskam ako nejaké zviera odtrhnuté z reťazí. Musí byť na mňa príšerný pohľad. Prečo to robia? Prečo toto všetko robia? Smejú sa. Kričia. Prosia. Odporujú. „Prestaňte!“ zarevem, „odíďte! Prosím, och Bože, prosím!“ Zotrvám v bolesti, mierne nadvihnutá nad lôžkom. Chvíľu počuť len praskanie elektriny a moje ťažké vzlyky. Potom len ticho.

„Doktorka, chcete vidieť pacienta?“ Spýta sa ma Laura, držiac kopu papierov si upravuje krátke havranie vlasy. Celý postup, komentár i čas si zapisovala. Raz by chcela pracovať po mojom boku. Je to šikovné dievča.

„Samozrejme, zaveď ma za ním,“ prisvedčím, nechám sa viesť po chodbách obrovského komplexu. Po každej operácii dúfam, že to bude iné. V žilách mi pulzuje nový nával adrenalínu, cítim úspech. Tento raz sa to podarí, vtlčiem si do hlavy. Neberiem neúspech.

„Tak a sme tu,“ preruší ma z myšlienkových pochodov verná spoločníčka. Priloží kartu k dverám, tie sa poslušne otvoria. Izba sa rozsvieti prenikavým bielym svetlom, ožiari figuranta. Leží uprostred v prepotenom šatstve s tuho stisnutými očami. Dýcha pomaly, s otvorenými ústami. Rukou si zotrie dotieravý pot, zatrasie sa. Zadrkoce zubami, skrúti sa ako mača pod matkinou ochranou. Podídem k nemu, vyberiem z vačku skener. Po tele mu prebehnú lúče, ohlásia mi stav. Horúčka. Zimnica. Jasné, myknem plecom, pooperačný stav. Sadnem si k nemu, rukou ho pohladím po vlasoch, Šepnem pár chlácholivých slov. Pretočí sa, konečne mi ukáže to, kvôli čomu som sem vlastne prišla. Na ruke sa mu blyští nový kov. Okolitá koža je mierne rozstrapkaná, jazvy sú čerstvé. Pohýbe prstami. Fungovalo to. Naplní ma eufória, oznámim figurantovi:

„Pane, práve ste sa stal prvým vyšším človekom. Máte funkčnú elektronickú časť. Má rôzne funkc-„

„Vy…vy, vy, vy,“ zamrmle, posadí sa. V očiach mu horí nenávisť. Vycerí zuby. Po bokoch úst mu stečú sliny. Pripadám si ako zranená srna napospas vydaná vlkovi. Ruku zovrie do päste. Rýchlo sa postavím, vrazím pritom do Laury. Vo figurantovi sa nazbiera neočakávaná sila a vášeň. Vyskočí na nohy, zmaže vzdialenosť medzi nami. Hrkne do mňa, pocítim silu kovu tlačiacu na môj nechránený hrudník. V mihu sekundy sa ocitnem prilepená na stene. Laura na mňa vystrašene hľadí. Pozerá na šialenca držiaceho ma tesne nad zemou. Srdce počujem až v hlave. Búši ako o preteky. Figurant rozmýšľa, čo so mnou spraví. Spustí robotickú ruku, drží ma len tou ľudskou. Je veľmi silný. Laura využije príležitosť, tíško ako myška sa snaží dostať za neho. Započuje ju. Nakloní hlavu. Stočí sa. Namieri na ňu prst. Nadýchne sa, zatvorí oči. Dievča stŕpne. Muž sa zlostne zasmeje, vystrelí. Skvelý test nových skúseností. Odhodí ju sila výstrelu, vrazí do steny. Vďakabohu za jej múdru poznámku nevybaviť prvý model funkčnou smrtiacou zbraňou. Aj tak vykríknem od zúfalstva. Nezadržím slzy. Zasmeje sa. Spomeniem si ako sa vzpieral. Ako plakal a prosíkal. Metal sa na posteli ako keby doňho všetci diabli vleteli. Ach Bože, nechala som ho uspať a hľadela si svojho. Má plné právo to spraviť.

„Urob to,“ prikážem zúfalcovi.

„Čo? Vari… Počkať,“ zazubí sa, odhadne môj zámer, „tebe je tu ľúto, že? Vidíš, čo si stvorila. Koľkých si pozabíjala. Nebol to náhodou tvoj nápad dosadiť robotov do vlády? Vraj necítia ako my, bude to spravodlivejšie. Zničila si náš svet. Nezabijem ťa. Nechám ťa trpieť. Zabiješ sa aj sama.“

Preberiem sa. Myseľ sa mi rozjasní. Všetko je jasné, zrejmé: „Laura,“ zavzdychám pomedzi vzlyky. Bývalá kolegyňa ma postupne odpúta od stroja. Mám pocit, že mi mozog čoskoro vytečie cez uši. Hrozná procedúra na premazanie pamäti znovu nezabrala. Práve naopak. Toto bola jedna zo stoviek procedúr snažiacich sa zmazať moje spomienky. Nikdy to nezaberie. Hlasy v mojej hlave patria ľudom, ktorým som zničila život. Laura mi pomôže vstať, zavedie ma späť do tej príšernej miestnosti. Nič nezmaže moju vinu. Zavrie dvere. Zase prichádzajú. Usadím sa do rohu, chytím sa za hlavu. Som monštrum. Svedomie ma páli.

Šepkajú…

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

5. októbra 2015
Mária Juríková