 |
Jedného pekného dňa prebehla konjunkcia sfér. Samozrejme o tom nikto netušil, možno pár spirituálnych maniakov a tí nám to z obavy výsmechu radšej nepovedali. Spočiatku sa všetko zdalo normálne ako vždy. Stratil som peňaženku, následne zameškal autobus a dostal výpoveď v práci. Vykračoval som si rezkým krokom na úrad práce. Moja maličkosť si myslela, že ma už nič nemôže v ten deň prekvapiť. Mýlila sa.
Všade vytrubovali autá, tvorili sa kolóny. To bude asi preto, že dnes má naše mesto navštíviť sám predseda vlády a odkláňajú dopravu, pomyslel som si zamračene.
Chodník ma viedol ďalej do centra mesta. Čoskoro, smerom z centra, začali v panike vybiehať ľudia. Najprv len pár jedincov, potom aj celé davy. Keďže som bol zadumaný sám do seba a skormútene premýšľal, čo v živote ďalej, nič som si nevšímal. No až keď do mňa vrazil vyplašený urastený spoluobčan, povalil ma na zem a hneď sa zase hrabal ďalej vyprevádzaný mojimi vyberanými nadávkami, som precitol.
Keby som nebol fanúšikom fantazijnej literatúry, asi by som bral nohy na plecia tiež. Namiesto toho som ostal stáť na mieste ako prikovaný. Môj výraz tváre by sa dal pomenovať ako „stretol som Hagrida a opili sme sa spolu na Bilbovej oslave sto jedenástich narodenín“. To čo sa dialo na ulici prekonalo aj moje najbizarnejšie poviedky.
Dvaja bieli ľadoví trollovia veľkosti výšky autobusu ohýbali semafor a nespojne revali, keď stále blikala červená. Ďalší vyberal z prevráteného kamióna mŕtve prasce a trhal ich na kúsky ostrými zubami, pričom hlasno mľaskal. Všetkého, čoho sa dotkli alebo kam stupili, tam zanechali námrazu.
Všade sa tam hemžilo kopec svalnatých orkov s veľkými sekerami, kladivami a mečmi, skrývajúcimi sa za prevrátenými autami, pred šípmi elfských bytostí v ľahkých strieborných brneniach.
Zašiel som za roh, nech neobchytím do držky a vybral z rozbitého automatu na nápoje plechovku piva. Potom som musel počkať kým partia, po pás malých goblinov s veľkými šikmými ušami, prestane močiť o stánok s občerstvením a porovnávať veľkosť zeleného prirodzenia. Keď odišli, ponúkol som sa kuracou bagetou.
Za normálnych okolností by som sa bál o život, ale pochytila ma akási ľahkomyseľná trúfalosť pri pomyslení na dnešné zlé ráno. Zvedavo, s plnými rukami a ústami som dostal chuť prejsť sa cez park.
Cestou ma zaujal súboj dvoch čarodejníkov na parkovisku pred Kauflandom.
Naozaj mali špicaté klobúky, tak ako napísal pán Tolkien. V rozsiahlom
prstenci okolo nich rýchlo cirkulovali nákupné košíky. Asfalt pod ranami
ich palíc praskal, navzájom sa obhadzovali autami alebo metali ohnivé gule a
tlakové vlny. Výsledok bol taký, že hypermarket a autá zachvátili plamene,
potrubie na križovatke sa roztrhlo a voda začala zaplavovať ulicu.
Pred parkom sa nachádzalo malé námestie so starou studňou. Byť svedkom, ako
do nej vodník s cylindrom, zelenými vlasmi a rybím ksichtom stiahol
tučného chlapa, by znervóznilo každého, preto som sa pratal odtiaľ preč.
Na odchode som počul ako sa tučko v studni zasekol. Vodník nadával.
Park som vždy považoval za pokojné miesto. Dnes to však neplatilo. Po trávniku pomedzi stromy pobehovali pavúky veľké ako medvede. Naháňali oneskorených návštevníkov, ktorí ešte nestihli ujsť. Vidieť človeka bez hlavy, trupu alebo končatiny nie je príjemné, dal som sa teda, s ťažkým žalúdkom, na ústup. Nanešťastie si ma pár pavúkov všimlo, rozbehli sa ku mne, pričom prepletali tými svojimi hnusnými šiestimi nožiskami. Nezachránila by ma ani odhodená bageta na odpútanie pozornosti, keby stromy zrazu neožili a nenapichli pavúky na konáre. Nikdy som nič „milšie“ nevidel.
Nečakal som, kým sa so mnou stromy dajú do reči a vybehol som strmým kopcom nad mesto. Nachádzal sa tam kostol a miestny cintorín. Ten pocit, keď stretnete svojho prastarkého päťdesiat rokov po smrti zo zástupom podobne vyzerajúcich kostlivých priateľov ako vám bežia v ústrety. Preskočil som plot s nemŕtvymi za pätami, pijúc posledné dúšky piva, bežal som na hlavné námestie.
Tam kde mal byť úrad práce, som našiel len monumentálny hlboký kráter siahajúci niekam do tmavých hlbín. Okresná budova, dominanta námestia, bola z časti zrútená a na tom kúsku múrov a strechy, čo ešte stála, sedel drak. Obrovský červený šupinatý jašter s krídlami ako netopier. Zadrapený pazúrmi do okraja strechy, ručal a chrlil oheň na všetky strany.
Ešte že som sa hodil do strany, inak by ma spálil prúd ohňa. Aspoň rozložil na prach kostlivcov za mnou, len ma ovanul žeravý vzduch a chytil sa rukáv mojej obľúbenej košeli. Rýchlo som si ho uhasil zvyškom piva a plechovku zahodil.
Ušiel som do bočnej uličky, kde sa nachádzal malý pajzlík. V ňom práve skupinka podnapitých trpaslíkov v ťažkých brneniach, so sekerami a štítmi na chrbtoch, topila hostinského dole hlavou v sude piva. Nemal som záujem sa toho zúčastňovať, vrátil som sa radšej k drakovi.
Dračí plameň uškvaril všetkých štátnych tajomníkov a ministra vnútra. Predseda vlády, krčiac sa za troskami fontány, mal ešte aký –taký bezpečný úkryt.
Medzitým sa boje elfov a orkov presunuli na námestie. Zdalo sa nemajú konca kraja. Ešte aj vodník, pár tackajúcich sa kostlivcov, trollovia ťahajúci za sebou prasce poviazané elektrickým vedením, pavúky a všetka tá háveď z mojej budúcej poviedky, sa tu začala zhromažďovať. Dusná atmosféra hustla, pár krát som sa už takmer cítil so šípom v zadku, prípadne ako tie nebohé prasiatka.
Vtom sa z tmavého krátera ozval hukot a vytrysklo odtiaľ akési jasné nadpozemské svetlo. Všetky tvory a bytosti to automaticky vťahovalo do diery. Nikdy som nechcel skončil na úrade práce naveky, preto som odtiaľ bežal čo mi nohy stačili.
Do cesty sa mi postavil vodník. Vyceril zúbky, napravil si klobúk a načiahol sa po mne. Ja som odskočil, držiac sa kúska fontány, nech ma nevtiahne obrovský sférický kanál. Mužíček v klobúku sa svojimi blanitými prstami silno zakvačil do mojej nohy. Prvý krát za dnešný deň, ma obliala panika.
Prosebne som ukázal vodníkovi na predsedu vlády, toho tučného vypaseného jedinca s červenou kravatou. Zľakol som sa, keď mi začal po nohe šplhať, brániac sa neviditeľnej sile z hlbín. Na sekundu sme si pozreli do očí, tie jeho zelené odrazu pozreli do boku, kam aj siahol rukou.
Úbohý predseda vlády nič nečakal. Vodník sa na mňa usmial a ťahajúc pána predsedu sa poddal sile. O chvíľu bolo po všetkom.
Mesto zničené, ľudoprázdne a štát bez predsedu. Taká bola bilancia celej konjunkcie. Pre mňa určite najzaujímavejší deň v živote. V duchu som sa cítil ako hrdina. Zachrániť krajinu pred najväčším zločincom krajiny: za nápad ponúknuť ho vodníkovi by mi mali gratulovať. Aj keď som to nikomu nikdy nepovedal.
Postaviť úrad práce trvalo stavebnej firme veľmi krátko. Kráter, z ktorého prišli a kam odišli tvory, je dodnes opáskovaný. Ja som si našiel novú prácu a presťahoval sa do iného mesta, dúfajúc, že už nikdy nezmeškám autobus. Moje kroky odteraz viedli na míle ďaleko od každej studne. Prestal som na dušičky chodiť na cintorín- nie že by som nechcel, ale polovicu kostí mojej rodiny spálil drak. A už nikdy ma ani len nenapadlo močiť o strom.
Čo mi dnešný deň dal? V prvom rade som zistil, že nech je už vaša fantázia akákoľvek bujná, vždy môže ožiť v tých najneuveriteľnejších chvíľach. A v druhom rade som získal nápad na zaujímavú poviedku.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.