Ohnivé pero Q2 2015: Jááánošííík!

Ohnivé pero

„Dobre, Ludevít. To ako ste zatočili s tým Svätoplukom bolo naozaj cool, rešpekt. Ale náš premiér, že je Juraj Jánošík? Zlodej a výpalník? To už je naozaj veľa,“ pokrútil Hugo neveriacky hlavou.

„Veľmi nebezpečný zlodej a výpalník. Snažím sa ho polapiť už celé veky. Je to prefíkaný hajzeľ. Vždy vedel koho a ako si kúpiť, chudobných i bohatých,“ odvetil Ludevít zachmúrene.

„Toto musím rozdýchať,“ potiahol sa Hugo za hustú bradu. „Dobre, povedzme, že som ochotný pripustiť, že máte pravdu. Ale ako ho chcete poraziť? Recitovaním veršov?“

„Jánošík je oveľa mocnejší ako Svätopluk a poézia naňho, žiaľ, neúčinkuje. Ak ho chceme premôcť, musíme pre našu vec získať ešte jedného človeka.“

„Chucka Norrisa?“

„Niekoho oveľa nebezpečnejšieho,“ precedil Ludevít cez zuby.


„Haló! Ste doma?“ zakričal Hugo cez otvorené okno. Ludevít naňho chladne zagánil a vstúpil dnu. Okamžite im udrel do nosa štipľavý zápach mačacích exkrementov a o niečo menej výrazný pach prihoreného jedla. Spoza rohu vyšla vychrtlá žena neurčitého veku. Chvíľu si príchodzích neveriacky premeriavala očami. Zrazu sa vrhla na Ludevíta a hystericky vreštiac ho začala mlátiť päsťami. Ten ju jemne objal a čosi jej šepkal do ucha. Jej rev sa zlomil v plač: „Bé… superstar… bé… zem a vek… bé… diktatúra… bé…“

„No tak, spamätaj sa!“ zahrmel Ludevít a vylepil jej facku. Žena náhle zmĺkla a vystrašene naňho hľadela.

„Uvädnul si prenáhlo, kvet, ty pekný kvet Hrona, v duši tej svet opúšťala v láske, viere k svojím stála, zbožná Antigona,“ zarecitoval. Adela omdlela.


„Vy ste naozaj tá Adela?“ spýtal sa mladší z bradáčov neveriacky. Žena prikývla.

„A pomôžeš nám v boji s Jánošíkom, Etelka?“

„Pre teba pôjdem i nakraj sveta, Ludevít môj,“ odvetila zaľúbene.

„Fajn, a ako to urobíme?“

„Hugo, ty odlákaš pozornosť ochranky a o zvyšok sa postaráme my s Adelou.“

„Fajn,“ zareagoval rezignovane.


„Zmizni, hipster, tu nemáš čo hľadať!“ oboril sa na Huga ochrankár stojaci pred vilou. Hipster sa tváril, že ho nepočul a z obrovského košíka svojho rustikálneho bicykla začal voľačo vyťahovať.

„Nepočul si?!“

„Ponúkam ovocné a zeleninové šťavy, džemy a kompóty, všetko v bio kvalite, od lokálnych farmárov,“ usmial sa odzbrojujúco.

„Hmm, a máš aj jahodový džem?“

„Samozrejme, sladený stéviovým extraktom.“

„Daj ochutnať.“

„Nech sa páči.“

„Ummm, to je dobrota,“ rozplývala sa gorila a zahlásila do vysielačky: „Jano, Mišo, poďte k hlavnej bráne. Chalanisko tu má džemy ako od babičky.“

„A mám aj dumbiráčky.“

„Čože? Ja neverím. Daj ich sem!“


Premiér sedel za stolom a voľačo si čarbal na ruku.

„Konečne sa opäť stretávame,“ zahrmel bradáč.

„Ludevít, aké milé prekvapenie,“ nedal na sebe oslovený poznať údiv. „A ako vidím ešte stále sa vláčiš s Adelou,“ zachechtal sa škodoradostne. Žena ho prebodla nenávistným pohľadom.

„Ako vám môžem pomôcť?“ spýtal sa Jánošík hlasom sladkým ako med. „Nie, nič nevrav. Zvýšim dotácie pre JÚĽŠ o povedzme… dvesto, nie, tristo percent. Čo ty na to?“ žmurkol na Adelu.

„Nás si nekúpiš!“ zareagovala na žmurknutie ľadovým hlasom.

„Takže ste prišli na čaj?“

„Je koniec, Juraj, odstúp z funkcie a vydaj sa do rúk spravodlivosti,“ precedil Ludevít cez zuby.

„Neber si moje meno do huby!“ vybuchol Jánošík.

„Do huby berie každý, ale na viac má guráž málokto,“ zašomrala Adela jedovato. Obaja na ňu prekvapene pozreli.

„To vravievala moja babička,“ dodala odzbrojujúco.

„Tak vieš čo, Ľudo? Dáme si takú malú súťaž,“ povedal zbojník s úsmevom a vyhŕňajúc si rukávy vstal spoza stola. „Kto spraví viac kľukov. Ak vyhrám ja, zmizneš a viac ma nebudeš otravovať. A ak vyhráš ty, odstúpim z postu premiéra a postavím sa pred súd. Čo povieš, dohoda?“

„Nikdy, videl som ťa na youtube. Pri kľukoch podvádzaš.“

„Ako chceš, Štúr. Trhaj, Lery, trhaj!“ skríkol premiér. Na jeho povel spod stola vyskočil pes neurčitého plemena a ceriac zuby sa vrhol na Ludevíta. Skôr ako naňho stihol skočiť a zahryznúť sa, vrazila do psa mraučiaca guľa a vzápätí druhá, tretia a štvrtá. Adela vrhala micky rýchlosťou blesku. V priebehu pár sekúnd sa na zemi zmietal mňaučiaci a skučiaci chumeľ tvorený Lerym a strakatými mačkami. Ani Jánošík však nelenil. Prv než sa stihol zmätený Štúr spamätať, vytiahol odkiaľsi valašku a oboril sa na súpera. Ten iba ustupoval a uhýbal sa smrtiacim ranám. Zbojník ho však zahnal k stene a napriahol sa ku konečnému úderu.

„Nejaké posledné slová?“ spýtal sa škodoradostne.

„Ochutnaj toto, ohavec!“ zvolala Adela, dychčiac od námahy. V pracovni sa náhle zotmelo. Vlasy žene démonicky viali okolo tváre, hoci v miestnosti panovalo bezvetrie. Od končekov Adeliných prstov sa oddelili drobné iskry a zamierili ku klavíru, stojacemu na opačnom konci miestnosti. Zasiahli hudobný nástroj a zmizli.

„To je všetko?“ zasmial sa zbojník. Klavír sa však odrazu vzniesol do vzduchu a zasiahol premiéra ako baranidlo. Jánošík odletel do kúta sťa handrová bábika. Koncertné krídlo ho pomaly nasledovalo.

„To máš za všetko zlo, čo si spôsobil. Toľké roky si nás vyciciaval ako kliešť, ale teraz nadišiel tvoj koniec!“ kričala Adela zúrivo. Na čele sa jej perlili kvapky potu.

„Etelka, už stačilo,“ ozval sa Štúr nesmelo.

„Nie!“ zahriakla ho. „Za to, čo spáchal, musí zaplatiť.“ Klavír vyletel až k stropu. „Ak vyhráš voľby, neznamená to, že môžeš všetko, podlina,“ zaškrečala. Krídlo sa s treskotom zrútilo na zbojníka. Adela vysilene klesla na kolená.

„Teba pokoj tam ovieva, anjelský tam slýchaš spev a nám v duši sa prelieva hlboký žiaľ, ľúty hnev,“ vyslovil Ludevít trpko.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

23. novembra 2015
Erik Milec