 |
„Rýchlo, zaberte!“ zreval plešatý tučniak piskľavým hlasom na mohutných mladíkov v čiernych košeliach. Tí napli svaly a kamenné veko sarkofágu sa so škripotom pohlo. Ukrývalo zošúverenú mŕtvolu, ktorá v zmŕštených rukách zvierala zhrdzavený meč.
„Našli sme ho! S jeho pomocou konečne zničíme parazitov, západný liberalizmus, sexuálne úchylky a nadnárodné korporácie!“ fanaticky jačal vypasenec. „Výborne, bratia,“ pokračoval falzetom. „Na jeho oživenie potrebujeme krv troch panien. Priveďte učiteľky matematiky!“
„A teraz mimoriadna správa,“ zajachtala moderátorka vystrašene. „V centre Bratislavy vyčíňa neznáme indivíduum. Na koni a s mečom v ruke útočí na Hviezdoslavovom námestí na stánky so zmrzlinou, reštaurácie a zahraničných turistov. Vyhlasuje o sebe, že je Rex Sclavorum.“
„Rex Sclavorum! Rex Sclavorum!“ škrečal kostlivec na koni a mával nad hlavou hrdzavým mečom. Pred chvíľou ním na márne kúsky rozsekal zmrzlináreň.
„Rex Sclavorum!“ odpovedali mu desiatky hrdiel trčiacich z čiernych golierov.
„Výborne, Svätopluk. A teraz znič tamten hnusný západný úpadkový mekáč,“ ukázal plešatý tučniak pravicou.
„Znič mekáč! Znič mekáč!“ začali skandovať čiernokošeliari. Kostlivec popchol koňa smerom k fast foodu. Odrazu sa mu do cesty postavil akýsi bradatý štyridsiatnik v predpotopnom obleku. Svätopluk zaváhal.
„Na čo čakáš? Zabi toho hipstera!“ zavrčal vodca čiernych košieľ.
„Hej Svätopluk, tvoja paripa má riadne gule. Máš ich aj ty také?“ zvolal bradáč. Oslovený čosi rozzúrene zaškriekal a vyrazil proti nepriateľovi. Ten ani brvou nemihol a začal oduševnene odriekať: „Od uhla k uhlu šprihá čo plamenný bič, zápraž plaší svetov, na kolách povozu zvŕta jak decko lietačky.“ Útočník vypustil z ruky meč a bolestne zvrešťal.
„Jeho pokynom hrnie čas: i čo príval strmín Karmelských s sebou zachytáva kvet brežiny tvorstva, Libánu cedry, závitky i trosky hviezd. Krásy maľovidlá, skvosty bohatství i podstavce slávy, veniec veličenstva, dôstoja červec i berlu dŕžavnú.“ Rex Sclavorum sa dal na útek nasledovaný zmätenými prívržencami.
„Nedovolím ti zničiť moje dielo! Zdochni, hipster!“ vrhol sa vodca s revom na neznámeho. Ten ustúpil do strany a zrazil plešivca na zem pravým hákom.
„Hipster? Tak sme kedysi volali najlepšieho športovca pestujúceho pästiarstvo,“ zachmúril sa bradáč.
„To bolo hyperkreatívne. Naozaj cool,“ zvolal ďalší bradáč vo flanelovej košeli, zliezajúc zo stromu, o ktorý sa delil so zašpineným robotníkom a slečnou v kostýmčeku. „Ak dovolíte, volám sa Hugo a som Sí Í Ou lokálnej urbánnej komunity.“
„Ludevít,“ zachmúril sa prvý bradáč ešte viac.
„Ako ste to dokázali?“
„Svätopluk je nebezpečné monštrum, no zničiť jeho fyzické telo a chorú dušu poslať naspäť do návy dokážu Hviezdoslavove verše.“
„Aha… ale ja som myslel tú hustotu a objem brady.“ Ludevít vrhol na mladíka nechápavý pohľad.
„Svätopluk, vravíte?“ zajachtal Hugo a napravil si okuliare s hrubým čiernym rámom.
„Svätopluk. Tušil som, že raz nastane chvíľa, keď ho nejaký šialený fanatik prebudí k životu. Musíme vypátrať kam zmizol a zneškodniť ho skôr, než stihne napáchať ďalšie škody. Myslím, že tento ohavník nám pomôže,“ zagánil na ležiaceho.
„Tak ešte raz. Kde je Svätopluk?“ spýtal sa Hugo zviazaného plešivca a vylial mu na hlavu ďalší pohár bio cviklovej šťavy. Väzeň sa zazmietal a pokúsil sa žmurkaním dostať šťavu z očí, no neodpovedal.
„Tak ja už naozaj neviem,“ vzdychol si Sí Í Ou rezignovane.
„Teraz to urobíme po mojom,“ vyslovil Ludevít ľadovým hlasom a položil na zem pred spútaného tanier s akousi zapáchajúcou, mazľavou hmotou. Ten vrhol na svojich mučiteľov vystrašený pohľad. Starší z bradáčov si rozopol nohavice a skropil tanier mocným prúdom.
„Nieeeee! Bryndzovie haluške nieeeeee!“ vyrazil zo seba plešivec uši trhajúci rev, ktorý sa vzápätí zlomil do bolestného vzlykotu.
„Dnes – ó, protiva! – prichádzam sám, sám, ach, v svätyňu tvoju pošmúrny a padlý – Zo stropu čierna zvislá opona; oltár jak krb opustený,“ recitoval Ludevít precítene. Na zemi pri jeho nohách sa zmietal vreštiaci Svätopluk.
„Dom spustnul, spustnul naveky! Čo vymretý úľ čaká na posledný nápor, veľrakev krásneho žitia on, rakev, bože! Jak nad ňou neželieť?“ pridal sa Hugo. Rev kostlivca začal slabnúť.
„Kde odplata za vernosť? Záloh budúcnosti istý? Náhrada za straty? Veta po všetkom, veta! – Otvorils´ priepasť a zavrel minulosť,“ zahrmeli bradáči dvojhlasne. Rex Sclavorum sa rozprskol v oblak prachu.
„Tak toto mi v našej susedskej platforme neuveria,“ zvolal Hugo nadšene.
„Hmm,“ zabručal Ludevít.
„Nechceli by ste sa k nám pridať? V stredu máme míting. Teda, ak nemáte iný program,“ navrhol mladík nesmelo.
„Práve na stredu už program mám. Dlho som na stope istému zlodejovi a výpalníkovi menom Juraj Jánošík. Činy ministerského predsedu sú mu čoraz viac podobné. Myslím, že nastal čas pozrieť sa mu na zuby.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.