Ohnivé pero Q2 2014: Skalpel versus tourbillon

Ohnivé pero

Ak by Reiner Vinge chcel, mohol sa stať geniálnym hodinárom alebo uznávaným vynálezcom. No on sa rozhodol inak a celý svoj talent nasmeroval na jediný cieľ, ovládnuť svet a podrobiť ho svojej vôli. Ako jedenásťročný zostrojil bábkové divadlo poháňané hodinovým stojom, a presne to teraz robí aj s mocnými tohto sveta. Ovláda ich myseľ pomocou koliesok a prevodov.

Píše sa rok 1913, svet sa chystá na vojnu, ale tá rozhodujúca prebieha pod jeho povrchom, medzi Vingeom a mnou. A po storočí prehrávam.

*

Prirodzene som si myslel, že Vingeho mekanikosom je nemecký minister vojny von Streusser. S novou tvárou som sa neobával odhalenia, ale dostať sa priamo k ministrovi bolo nemožné. Cestu som našiel až cez posteľ jeho sestry Eugénie.

S Eugéniou sme sa práve milovali, posilnení šampanským, keď som to začul. V návale vášne mi vtisla hlavu medzi svoje mohutné prsia a tam, namiesto živočíšnych úderov srdca, znelo niečo iné. Na hranici počuteľnosti, presné ako metronóm, klik-klak-klik-klak hodinového mechanizmu drnčiaceho v bielej hrudi.

Keď človeku nahradia srdce strojom, zmení ho to na nepoznanie. Bránila sa ako zviera chytené do pasce, nemala však ani najmenšiu šancu. Moje svaly patrili pôvodne cardiffskému boxerovi, silnému ako býk, a jeho vytrénované telo dobre poslúžilo aj teraz. Eugénia skončila zviazaná na zemi, no namiesto strachu mala v očiach len nekonečný strojový chlad. Keď som jej otváral hrudný kôš, ešte žila. Na prvý pohľad bolo všetko tak, ako má byť – ale pod väzivom, kosťami, plávajúce v krvi, tikalo corhorologium.

Nechtiac som musel vzdať úctu Vingeovmu majstrovstvu. Mechanizmus bol veľký ako päsť, s ozubenými kolieskami mikroskopických rozmerov, všade pružiny a páčky, miniatúrne hydraulické prevody a nádržky, potrubia a skrutky. Dokonalá náhrada srdca. Tento kus mal však niečo navyše, okolo karotidy sa obtáčal drôt tenký ako vlas a tiahol sa smerom nahor, ku krku.

Voči Eugénii som necítil výčitky. Prestala byť človekom už dávno, tak som ju pitval ako rybu. Drôt pokračoval poza hrudnú kosť až ku chrbtici a odtiaľ priamo do lebky.

Poznal som teóriu, ale netušil som, že Vinge až tak pokročil. Eugéniin mozog bol prešpikovaný drôtmi a pod temennou kosťou som to našiel. Morálny tourbillon, menší než článok na malíčku, nádherná ukážka filigránskej práce – a ešte stále pracoval, i keď mozog bol mŕtvy. Kým hodinársky tourbillon vyvažuje vplyv gravitácie, ten mozgový neutralizuje morálku a slobodnú vôľu. Takto si Vinge zabezpečoval poslušnosť. Týmto ovládal vládcov ako bábkar bravúrne poťahujúci šnúrky.

Kedysi som aj ja mal takú moc a držal na uzde najmocnejších – až kým ma Vingeovi sluhovia nepripravili o tých mojich.

Navyše zvládol aj umenie dokonalého hojenia jaziev – Eugéniine telo som zblízka videl mnohokrát, ale nemala na ňom ani náznak chirurgického zásahu. Skutočne ma na poli vylepšovania dohonil. Keď som začínal, vyzerali moje prvé výtvory ako hrubé vrecia zošité hrdzavou ihlou. Sám som dlhé roky chodil radšej zahalený, aby nikto nevidel moju tvár pozliepanú z desiatok ukradnutých kúskov.

Pokiaľ však Vinge premenil na mekanika obyčajnú sestru ministra, znamenalo to, že jeho vplyv je väčší, než som si myslel. Bol najvyšší čas utiecť z Nemecka. Do Antwerp.

*

Vo vlaku som vytiahol náčrtky Oertena, toho bláznivého Dána, ktorý sa pokúšal do optických skladačiek previesť princípy Babbageovho analytického stroja. Jeho práci som v minulosti venoval len okrajovú pozornosť z jednoduchého dôvodu. Neveril som, že je možné funkčne spojiť neživú matériu s mysliacim organizmom. Moje plány, sny a predstavy, sa vždy týkali kombinácie rozličných foriem života alebo oživovania neživého. Ale Vinge mi ponižujúcim spôsobom ukázal, že mäkké tkanivo mozgu a meď dokážu spolupracovať.

Prečo by som však mal slepo kopírovať jeho postupy? Môžem to urobiť lepšie. Ďakujem, Reiner Vinge.

* Keď brúsič diamantov uvidel nákresy toho, čo po ňom chcem, zamietavo pokrútil hlavou. Presvedčila ho až nemalá suma mariek navyše, no i tak sa tváril znechutene.

Oerten pracoval so sklenenými kryštálmi, ale čo je dokonalejšie než vybrúsený briliant? A diamant, to je uhlík, presne ako jedna zo zložiek ľudského tela.

V Sarajeve zastrelili nástupcu Rakúskeho trónu a zdá sa, že vojne sa tentoraz nevyhneme. Rečiam o neutralite neverím, Belgicko skončí rozmliaždené ako bezvýznamný chrobák medzi nemeckým kladivom a francúzskou nákovou. Bolo treba odísť ďalej a do bezpečia.

Brusič svoju prácu stihol včas. Odovzdal mi štyri vrecúška diamantov, ktoré by ktokoľvek považoval za znehodnotené choromyseľným výbrusom. Len ja som vedel ako ich, podľa Oertenových plánov, poskladať a čo s nimi robiť. Zostávalo len nájsť správne miesto na pokusy a dúfať, že Vingeove plány spomalí niečo neočakávané.

*

Španielske Bilbao je neuveriteľne škaredé mesto – uhlie, železo, oceľ a lode. Mne však vyhovovalo. Prenajal som si malú skrachovanú zlievareň na kraji mesta, čím sa vyriešil problém s likvidáciou tiel. I tak som väčšinu „materiálu“ recykloval a viacnásobne používal. A tých zopár ľudí – možno zopár desiatok, všetko stratených existencií – nikomu nechýbali.

Vybrúsené diamanty do seba zapadli ako skladačka a vytvorili optocerebrum. Vyzeralo ako šperk, lámalo svetlo na miliónoch malých hrán a hoci sa zdroj svetla nehýbal, vo vnútri akoby sa presúvali farebné dúhy. Už nie vylepšovanie tela inými telami, ale zlúčenie mäsa s najdokonalejším výtvorom prírody. Chýbalo len nájsť vhodného nositeľa a napojiť optocerebrum na správne miesta v mozgu.

Po množstve neúspechov prišiel prielom až s Marisol, filipínskou prostitútkou umierajúcou na tuberkulózu. Nezošalela, ani nezostala vo vegetatívnom stave s vytekajúcimi slinami. Ešte s otvorenou lebkou otvorila oči a pohľad, ktorý neuhol ani o milimeter, naznačoval, že všetko vníma.

Zašil som ju, zahojil a Marisol bola úžasnejšia, než som sa odvažoval nádejať. Učila sa s nevídanou ľahkosťou. V priebehu niekoľkých dní zvládla väčšinu európskych jazykov. Rossetskú dosku rozlúštila za dve hodiny, šach pochopila počas prvej hry. Nešlo len o ortocerebrum, vylepšil som ju aj po telesnej stránke. Nahradil opotrebované orgány, zaoblil na správnych miestach, spevnil svalstvo a kĺby, vložil do čelného laloku štepy zo psích mozgov na posilnenie vernosti. Dokázal by som sa do nej zamilovať, do ladných pohybov, inteligentných rozhovorov a vtipných postrehov. Srdce jej naozaj bilo, necvakalo ako hodinárske mašinky Vingeových mekanikov. Ale jej oči boli studené ako dná absintových fliaš.

Medzičasom použili Angličania na Somme chlór a nasadili tanky. Nemci odpovedali kráčajúcimi monštrami a mechanickou armádou. Verejne odhalili svoje tajomstvá, Vingeove bábky.

„Takže,“ opýtala sa napokon Marisol, po tom ako počas skúšky zabila troch statných námorníkov. Boli veľkí, svalnatí, ale nedokázali jej ublížiť. Ich telá sa dotkli len v okamihu, keď im lámala väzy. Netrvalo to ani minútu.

„Toto nie je o mojich fyzických schopnostiach, takže čo vlastne požaduješ?“

„Aby si zabila Reinera Vingea,“ odpovedal som. „Určite vymyslíš nejaký plán.“

„Už mám tri.“ Zdvihla sa a upravila si sukňu. „Idem, netreba strácať čas.“

I keď do Marisol vkladám veľké nádeje, je možné, že napokon zlyhá. Ale to nevadí, mám nový smer, ktorým sa vydať v mojom bádaní.

Aby nejaký bavorský hodinár so špinavými prstami ovládol svet? Neprijateľné. Pokiaľ je niekto hodný tejto úlohy, tak len ten, kto má skutočnú iskru génia. Ten kto nerozmýšľa o ozubených kolieskach, no cíti tep života. Taký ako som ja. Doktor Victor Frankenstein.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

27. októbra 2014
Marek Slabej