Ohnivé pero Q2 2014: Len sen?

Ohnivé pero

Saretha niečo vytrhlo zo spánku. Nejaká žena ho kamsi vliekla. Snažil sa vzpierať, kopal, hrýzol do ruky, ktorá ho držala, no nepomáhalo. Čosi ho omráčilo.

Prebral sa v akejsi budove. Zobudil ho príjemný hlas: ,,Tak, náš odvážny bojovník sa prebral.‘‘ ,,Kde to som?‘‘ vypľul zo seba. ,,V Spoločenstve ľadu, priateľu. Zavolali sme ťa sem, aby si splnil poslanie.‘‘ ,,Prečo ja?‘‘ ,,Pretože si jeden z mála skutočne odhodlaných ľudí.‘‘ ,,Čo mám robiť?‘‘ ,,Je tu istá záležitosť. V našom lese žije strašný tvor. Potrebujeme, aby si sa ho zbavil. Chce to odhodlanie, rýchlosť a trpezlivosť. Si na to ako stvorený.‘‘ ,,Uniesli ste ma kvôli nejakému hlúpemu zvieraťu?‘‘ ,,Keď ho zočíš, zbadáš, že to nie je obyčajný medveď. Je veľký ako hora, má tesáky sťa nože a bystré oči. Takisto využíva vycibrený sluch a veľkú rýchlosť.‘‘ ,,Fajn, uvidím čo sa dá robiť. Len, netuším, kde mám luk.‘‘ ,,O to sa neboj. Príď ma navštíviť. Hľadaj Lynn.‘‘

Zaujímavé. Spím a niekto ma unesie. Prečo nie? Tu mi povedia, že mám odpratať nejakého medveďa a že je to asi také jednoduché ako rozobrať celé kráľovstvo kameň po kameni. Aký krásny deň.

Sareth sa vybral hľadať ženu, ktorá mu prisľúbila výbavu. Keď vyšiel von, snežilo. Niekoľko ľudí ho vysmialo, že Lynn by si určite nezavolala takú padavku, ako je on, no napokon mu niekto seriózne pomohol. Našiel ju vo veľkej sieni, práve jedla. ,,Dobrý deň!‘‘ ,,Dobrý, prisadni si.‘‘ Sareth si neisto prisadol. Obsluha si ho zvedavo obzerala. ,,Tak, Sareth, mám tu pre teba všetko, čo budeš potrebovať. Tvoja sada obsahuje dlhý zakrivený luk, plný tulec s najlepšími šípmi, ďalej čižmy, v ktorých sa môžeš pohybovať nehlučne. Potom oblečenie, bude ti v ňom dosť teplo, ale budeš môcť splynúť, ak to teda vieš. A nakoniec, plášť. Má dosť praktických vreciek, kde si môžeš odložiť veci ako obväzy, mastičky alebo aj drobné jedlo. Dá sa zapnúť, takže pri behu by ti nemalo nič vypadnúť. Si spokojný?‘‘ ,,Čo viac si priať?‘‘ Lynn sa na neho zadívala a s úplne vážnou tvárou mu nakoniec povedala: ,,Praj si, aby si prežil.‘‘

Keď po týchto povzbudivých slovách sa vybral do lesa. Po celom meste boli rozmiestnené stráže, nemohol prejsť nepozorovane. ,,Hej, kam ideš?‘‘ zastavili ho stráže. ,,Do lesa.‘‘ ,,Načo, hríby zbierať?‘‘ ,,Odpratať medveďa.‘‘ ,,John, počul si to? Tento junáčisko chce odpratať maca. Veď ten sa ani to terča netrafí.‘‘ ,,Aby ste neboli prekvapení.‘‘ ,,Neotváraj si ústa, chlapče. Do lesa nepôjdeš, kým neukážeš, čo v tebe je.‘‘ Sareth bol celkom slušne vytočený, nemienil počúvať ďalšie hlúposti od chlapa, ktorý má hlavu ako tekvicu a správa sa ako štvorročný. Vybral luk a šíp namieril rovno nad hlavu jedného zo strážcov. Ten keď videl, čo sa deje, zbledol od strachu. Keď Sareth vystrelil, ozval sa takmer ženský výkrik, aj keď patril jednému z nich. Ten druhý pochopil, že sa tu deje čosi čudné. Chvíľu nemo hľadel na chlapca pred sebou, spamätal sa, až keď ten začal vyberať druhý šíp. Vzal vystrašeného druha a ušiel. Sareth si spokojne prehodil luk naspäť cez plece a uklonil sa divákom. Koľko toho dokáže jeden šíp, všakže?

Nebolo času nazvyš. Bolo už popoludnie a on nebol ani v polovici cesty. Zdržovali ho všade prítomné vetvičky, ktoré sa mu zachytávali na každú časť oblečenia alebo ľad, na ktorom sa šmykol takmer zakaždým, keď naň natrafil. Neskôr začalo aj mrholiť, čo mu cestu ešte znepríjemnilo. Šaty si pritiahol bližšie k telu, aby stratil čo najmenej tepla. Náladu mal pod psa a ba, zdá sa, že ešte aj zablúdil. Už pomaly prestával veriť, že niekedy uvidí toho hlúpeho medveďa.

Zrazu uvidel prekrásneho, bieleho mohutného medveďa, o akom sa aj legendy zdráhajú zmieniť. Nič také v živote nevidel. Žiariace, jemné, modré oči, tesáky ako naozajstné dýky, srsť hrubá a biela ako čerstvo napadaný sneh. A on ho má zneškodniť. Vlastne, nemusí! Lynn mu povedala, aby sa ho ZBAVIL, nie ho zabil. Sareth cítil, že by to nedokázal. Keby sa naňho ten majestátny tvor zahnal obrovskými labami, zvalil by ho celkom poľahky k zemi. Keby použil zuby, roztrhal by ho na franforce. A kožu má tak veľmi hrubú, aby ju neprestrelil šípom… Takže, čo teraz?

,,Tak, čo tu máme?‘‘ mrmlal si sám pre seba, hrabal sa vo vreckách v plášti. Obväzy, mastičky, žiadne normálne veci? A predsa! Kusy pečeného mäsa. Vybral ich z vreca. Teraz bol napätý ako tetiva. Nabral odvahu a prehovoril: ,,Hej, maco.‘‘ Medveď sa otočil za jeho hlasom. Vzápätí sa s nezáujmom otočil a ďalej sa staral o seba. ,,Maco, pozri, čo mám,‘‘ pokračoval a vystrel ruku s mäsom. Maco zavetril a otočil sa. Zavrčal na chlapča pred sebou a postavil sa na zadné. Sareth spadol na zadok, hneď sa aj zdvíhal naspäť. Takto bol ešte hrozivejší.

Znovu sa odvážil priblížiť sa. Podišiel k nemu a ešte raz natiahol ruku. Medveď sa znovu postavil na všetky štyri a priňuchal k drobnému zákusku. V jeho očiach bolo čosi ako pohŕdanie, že ho otravuje s takou odrobinkou mäsa. Napriek tomu sa ponúkol. Sareth sa pousmial, druhou rukou sa natiahol bližšie ku zvieraťu a pohladil ho po hustej srsti. Na počudovanie, medveďovi to neprekážalo. Až do chvíle, keď zjedol aj posledný kúsok mäsa. Sareth si nevšimol, že medveď už nemá čo žrať, tak bol zaujatý srsťou. Zviera sa naňho zahnalo, lenže neodhodilo ho.

Okolo medveďa sa začali zdvíhať pramene žiariacej vody, ktoré sa ťahali vyše vyplašeného Saretha a vytvárali akúsi guľu. Začalo sa mu zahmlievať pred očami, v hlave mu treštilo, postupne prestal udržiavať rovnováhu, padal dole. Náraz bol tvrdý, dokončil kolotoč nepríjemných pocitov. Nič nevidel, necítil, ba akoby neexistoval.

Ale, netrvalo to dlho, čoskoro sa prebral. Chytil sa za hruď, všetko v poriadku. Teda.. Predtým mal na sebe šedivé hrubé šaty, aby ho nebolo vidieť a nebola mu zima. Teraz bol v bielom rúchu s modrými ornamentmi. Vybral luk. Biely. Šípy mali bielo-modré pierka. Čo sa stalo? Obzrel sa, aby sa uistil, či je ešte stále v prítomnosti medveďa. Preľakol sa, bol priamo za ním. Medveď bol však pokojný. Na jeho chrbte bolo umiestnené sedlo.

Medveď sa sklonil, Sareth nasadol. Zviera sa rozbehlo a šialenou rýchlosťou cválalo priamo do tábora. Akoby si ani nevšimlo, že rúca všetky okolité stromy. Úbohý Sareth vnímal len svišťanie vzduchu a ledva sa držak v sedle.

Konečne sa priam vrútili do tábora. Stráže sa pokúšali strieľať na medveďa, kričali na Saretha, aby z neho zoskočil. Musela zakročiť až Lynn: ,,Pomiatli ste sa? Je to jazdec na medveďovi! Nikto z vás to nedokázal! Zložte zbrane!‘‘ Všetci poslúchli. Sareth nechápavo hľadel na ženu. ,,Chlapče, celé desaťročia sme na teba čakali. Každý, kto sa na zviera pokúšal zaútočiť, to neprežil. Kľúčom k úspechu bola pokora. Zato, že mal chlapec odvahu byť pokorný, dokázal to, čo nikto z vás.‘‘ Skrotil medveďa a zlomil dávnu kliatbu.‘‘ Všetky oči sa dívali na neho. Sarethovi sa začalo znovu zahmlievať pred očami. Temer okamžite upadol do bezvedomia.

Zobudil sa vo svojej posteli. Celý spotený a udychčaný. Čo sa stalo? Vstal z postele, ponaťahoval sa, uvažoval. Nakoniec zvážil, že znovu pôjde na trh. Otvoril skriňu. Prekvapenie! Biele veci, ktoré získal, tam boli. Bol zmätený. No nič, pomyslel si a obliekol sa. Vyšiel von a keď sa obzeral po meste, všimol si, že vôbec nie je ráno, bolo okolo obeda. Vybral sa za učiteľom na tréning.

Zbadal niekoho, koho vážne nečakal. Kráľ. Keď podišiel k nemu, uklonil sa. ,,Sareth,‘‘ prehovoril kráľ mocným hlasom, ,,povstaň. V mene celej krajiny ti chcem poďakovať, že si nás konečne zbavil tej veľkej hrozby. Dovoľ mi, aby som ti udelil titul ,,Odvážny obranca!‘‘

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

15. septembra 2014
Mária Juríková