 |
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Som rybička. Malilinká rybička. Žijem len týždeň, no už som si kadečo všimla…“
Žblnk- žblnk, žblnk-žblnk… „V akváriu u Miloslava Petrovského vládne dobrá nálada. Ako každé ráno po zobudení nám nasypal Milko vločky a poklepkal po čelnom skle.“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Stihla som sa kadečo naučiť… Napríklad to, že dýcham tu vo vode vďaka žiabram. Milko vravel, že rastliny, ktoré rastú v našom akváriu, nám dávajú čosi ako vzduch, aby sme žili. Nezapamätala som si to slovo…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Viem, že ma má Milko rád. Som tu rada. Je tu ticho, síce neustále bzučí vrtuľka filtra. No aj filter má svoju úlohu v našom malom svete! Žijem tu spolu s ďalšími rybkami, na ktoré sa podobám. Je nás vedno štrnásť. Neverili by ste, že sedem je starších a sedem nás novonarodených. Vládne tu ticho, pretože my rybky nevieme medzi sebou hovoriť! Vieme však plávať a mávať plutvami! Dorozumievame sa pomocou bočnej čiary, vďaka nej sa lepšie orientujeme v akváriu. A zvykneme striedavo otvárať a zatvárať papuľku…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Som Gubka dúhová, no Milko ma volá Anastázia- dva dni po mojom narodení o tom slávnostne rozprával svojej frajerke. Zároveň jej vysvetlil, že som sa len nedávno narodila. Povedal jej, že sa bude o mňa starať a ja mu verím! Ostatne- zdá sa, že všetkým rybkám tu u nás sa darí.“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Viete, ako je tu nádherne? Počúvala som, čo vravel Milko svojej frajerke- údajne vždy, keď zariaďuje akvárium, snaží sa vžiť do úlohy rybky- predstavuje si, že je ňou a pláva akváriom. Verím tomu, pretože zariadenie je ozaj veľkolepé- samorasty, skaly, rastliny… Milko ich aj nejako volá, no ja som si do nezapamätala. Nezdá sa mi to až tak dôležité…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Keď plávam, všímam si okolie a poviem vám- vždy zažívam niečo nové! Popod výstupok koreňa, pomedzi lístie či pri opieraní sa o drobný mach… v závode s prúdom vychádzajúcim z filtra… Plávanie ma veľmi baví! A Milko sa o nás príkladne stará.“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Okrem nás rybiek tu žijú aj dosť čudné tvory- údajne sa volajú slimáky. Sú dva a sú obrovské! Najprv som si myslela, že sú to skaly, no oni sa začali pohybovať! Preľakla som sa, priznám sa… Plávala som ihneď na druhú stranu akvária! Po siedmych hodinách som však neodolala a priplávala bližšie, slimák zmenil svoje stanovisko. Došlo mi, že mi neublíži- je stále nalepený na skle a čosi líže.“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Plávať v Milkovom akváriu má svoje čaro- naozaj myslel na všetko- zákutia, ktoré vytvoril tešia moje plutvy! Občas, len málokedy, stretnem sa zoči-voči staršej rybke. Myslím si, že je to môj oco, údajne to takto chodí… Je krásny a s farebným chvostom. A moja mamička je zase tučná- zdá sa, že pribudnú súrodenci…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Okrem filtra je v akváriu aj teplomer, no čítať z neho neviem. My rybky nevieme čítať a ani nás to nezaujíma- načo by mi to aj bolo! Viac ma zaujíma ohrievač vody- ako tá prúdi akváriom, neustále sa ohrieva! Je tam také malé svetielko, ktoré, keď do neho dlhšie pozerám, dráždi mi oči. Snažím sa tomu miestu vyhýbať, no nie je to až také nepríjemné ako moje prvé stretnutie slimáka.“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Vždy sa teším, keď je večer. Som tak akurát unavená. Premýšľam nad novými dobrodružstvami, ktoré som zažila počas dňa. Milko ma naučil porozumieť času. Viem, že o desiatej večer som pripravená, aby som si pospala! Približne vtedy- deň čo deň- príde, opäť nás nakŕmi a pozerá sa na nás. Zdá sa, že uvažuje. Je taký pekný a milý… Priznám sa trošku žiarlim na Milkovu frajerku- neviem si pomôcť!…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Keď sa po celodennom plávaní najem, som tá najšťastnejšia rybička na svete! Keby ste len vedeli, aká bývam pred týmto stretnutím hladná! Po pol hodine zadumaného pozorovania Milko vypína svetlo a nastane tma. Je to signál pre nás Gubky- splávame nadol akvária a usalašíme sa tesne pri skalách a štrku. Tu nie sú prúdy a tu sa dobre spí…No hlavne sníva!“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Sny sú pre nás rybky to najkrajšie, čo v živote máme. Plávanie je fajn, mávanie plutvami je fajn, jedenie je fajn… No snívanie, priatelia, tomu sa nič nevyrovná! My Gubky to máme inak, ako ľudia. Sníva sa nám totiž o všetkom, čo prežili a zažívajú naši rodičia! Nie je to zvláštne? Rodičom sa zas sníva, čo zažívali ich rodičia a tým sa zas sníva o tom, čo zažívali ich rodičia. Pri snívaní sa najviac naučíme…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Vždy, keď sa ráno zobudím, cítim sa ako znovuzrodená. Aj dnes- snívalo sa mi, že je v akváriu špinavá voda. V sne som videla hadicu- tak ju nazval Milko- a behal s ňou po akváriu. Bola som pri skale tesne pod filtrom, keď v tom nastala tma. Hneď, čo som sa spamätala, všade bola kalná voda, v ktorej boli lajenká. Na tie som skoro zabudla- samozrejme aj my rybky chodíme na malú aj na veľkú! Lajenká sú tým väčšie, čím sme staršie… Najväčšie, ktoré som zatiaľ videla… Ale vlastne, tým vás nebudem zaťažovať! Je mi potom príliš do smiechu…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Plávala som teda v takejto špinavej vode asi desať minúť. Odrazu sa začala hýbať, víriť… Opäť tma! Posledné, čo som si všimla, bol silný zvuk podobný vrtuľke filtra, len bol mocnejší- znel ako šššššššš. V tom momente ma strhol veľmi silný prúd! Všade boli veľké bubliny, žblnkanie… Prúd ma ťahal ďaleko, som si istá, že by som sa späť svojpomocne nikdy nevrátila! Nemusela som ani plávať, prúd ma hnal a hnal a hnal…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Po asi pol hodine, keďže ma Milko predtým naučil zapamätať si túto časovú dĺžku- objavilo sa svetlo! Voda tu bola čistejšia- videla som navôkol. No nebola som v akváriu! Vyplávala som na hladinu, aby som sa porozhliadla… Zacítila som úplne nový pocit… A uvidela som šíri svet!… Potom ma myklo a zobudila som sa- Milko práve zapálil v akváriu svetlo- bolo nové ráno! A nasypal nám vločky…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „…Z môjho sna plynie veľké ponaučenie! Môj oco už nežije v akváriu! A ja som si myslela, že ten s farebným chvostom je on… Síce sa smejem, no bude mi isto ľúto za ockom… Už sa iste nestretneme! Sama neviem, či sa mi ešte niekedy budú snívať zážitky jeho očami. Ak však umrel, nebola to krutá smrť?… Kto mu dá jesť, keď tam nie je Milko?… Avšak ten pocit keď som tam bola… Myslím, že mu ľudia hovoria sloboda… Aj Milko sa minule priznal frajerke, že taký hľadá… Ten bol krásny… Ak môj oco umrel, umrel šťastný…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk… „Chcela by som vyrásť a žiť dlho…Iste by bol rád… Nemám predstavu, čo to presne znamená, no budem dúfať! Som zvedavá, čo aj mne život donesie. Ešte som mladučká a tak veľmi zraniteľná. Priznám sa… Som šťastná, že v akváriu nie som sama. A že sa o mňa stará Milko. Lebo inak by som chcela aj ja odplávať tam, kam odplával môj oco…“
Žblnk-žblnk, žblnk-žblnk…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.