Ohnivé pero Q1 2019: Pod závojom temnoty

Keď sa Arden prebudil, chvíľu sa nevedel zorientovať. Vtom realita spálila posledné zvyšky jeho snov. Joy a temnota, ktorá ju ovládla… Prudko sa strhol a posadil. Kde je?! S panikou v očiach preletel prázdnu posteľ, potom tmavú izbu a vtedy z kúpeľne začul jej jemný hlas. Spievala si.
“Prebrala sa! Chvalabohu!”, pomyslel si Arden nadšene, vyskočil z postele a prešiel k dverám, odkiaľ sa ozýval Joyin spev. Nazrel dnu a na okamih ho oslepilo ostré svetlo zo žiaroviek. Keď si na neho privykol, naskytol sa mu taký neuveriteľný pohľad, až zabudol zatvoriť ústa. Joy sa pohojdávala na pätách uprostred miestnosti a dívala sa do veľkého zrkadla. Okolo bosých chodidiel sa jej vlnili vlasy, ktoré si práve strihala veľkými nožnicami a s jemným úsmevom na perách si stále tíško spievala. Tú pieseň Arden poznal, nevedel však odkiaľ, no od toho výjavu mu naskočila husia koža. Joy si odstrihla ďalší prameň tesne pod uchom a ten pomaly dopadol na chladné dlaždice k ostatným. Arden sa nezmohol ani na slovo a neveriacky na ňu hľadel. Vtom zaregistrovala jeho prítomnosť, pretože stíchla a ustrnula uprostred pohybu.

“Ako sa ti páči môj nový účes?”, ozvala sa a v zrkadle na neho pozrela. Niečo v jej očiach sa mu ale nezdalo.

“Moja, ako sa cítiš?”, ignoroval jej otázku a pokúsil sa o úsmev, načo jej stvrdol pohľad.

“Niečo som sa ťa pýtala”, odvetila a nožnice, ktoré držala, zovrela takou silou, až jej obeleli hánky.
“Ehm, je to trochu zmena, no páčiš sa mi”, rozpačito si prezeral jej dielo ostrihané len tak ledabolo, ako jej prišlo pod ruku.

“Klameš!”, povedala zlostne. “Nikdy sa ti moje vlasy nepáčili.” Arden sa nechápavo zamračil.

“Joy, o čom to rozprávaš?”, podišiel k nej bližšie. “Vieš, že áno.” Vtom sa prudko otočila. Jednu ruku, v ktorej stále držala nožnice mu ovinula okolo krku, druhou mu zvodne prešla po nahej hrudi. Nato sa postavila na špičky a kým sa stihol spamätať, náruživo ho pobozkala, ale bez akéhokoľvek citu. Vtedy pochopil.

“Kto si, doriti?”, zamrmlal jej do pier, načo sa na okamih zháčila.

“Bystrý, ako vždy, pán Inteligent”, poznamenala ironicky, keď sa od neho odtiahla a bezočivo sa uškrnula. “Trikrát hádaj, drahý”, zapriadla mu do ucha, znova si začala spievať tú pieseň a jemu sa v tom okamihu pred očami vynorila jej tvár…

“Sonya?”, vydýchol neveriacky. „Ale… ako?“

“On si spomenul!”, zvolala teatrálne a Arden pocítil chlad nožníc na zátylku. “Osobne, môj drahý. Síce, no – nie až tak, keďže už dlhší čas okupujem telo tvojej frajerky. No zakrátko bude po nej a bude len moje”, zachichotala sa šialene. “Potom ma už budeš chcieť? Si priam presiaknutý temnotou, rovnako ako ja. Stačí sa jej len podať a… ”
“Čo to tu trepeš?! Nikdy som o ňu neprosil!”, skríkol Arden nahnevane. “A opováž sa Joy ublížiť, lebo…”

“Lebo čo, há? Už konečne chápeš, ako som sa cítila? Keď si ma len využil a nechal tak?! Teraz, keď využívam mágiu, ktorú čerpám z Joy, som oveľa mocnejšia ako predtým! Ešte dobre, že je taká blbá a stratila medailón.” Arden len neveriacky zízal do krásnych, modrých očí Joy, ktoré tak miloval. Za nimi sa však skrývala skrz naskrz prehnitá duša dievčaťa, ktoré bolo navyše už tri roky mŕtve. “A teraz si to náležite užijem, moja pomsta bude sladká, ale dosť krvavá… Ako som ťa kedysi zbožňovala, tak ťa teraz nenávidím!”, zasipela Sonya. Zdvihla ruky a telekinézou ho od seba odhodila tak prudko, až chrbtom narazil do steny. A kým si Arden stihol uvedomiť, čo zamýšľa, vzduchom zasvišťali nožnice, vrazili mu rovno do pleca na ľavej strane, až skrivil tvár od bolesti a tlmene vykríkol.

“Sonya, zadrž, ja…”, dychčal prerývane a pridŕžal si ruku tesne nad ranou, z ktorej trčali nožnice.

“Nie, môj drahý”, zavrtela hlavou, natiahla ruku a pomocou mágie mu ich vytiahla, načo zastonal a zasa sa ocitli v jej ruke. V tom momente mu zo zranenia začala stekať krv a kvapkala na biele kachličky. “Čakala som dosť dlho medzi ostatnými prízrakmi, ktoré rovnako ako ja mali vo svete živých ešte nevybavené účty. Už by sa to bolo podarilo pre všetkých, keby si Joy neposlal späť a ona ich nezahnala do večnej temnoty, odkiaľ niet návratu! Ja som však mala šťastie, chytila som sa jej ako kliešť, nenápadne do nej prekĺzla a bolo… stačilo len nasledovať temnotu, ktorú som z teba cítila. Potom mi len ostávalo načerpať jej mágiu, čo však zabralo pomerne dosť času, keďže som bola slabá, ale ja by som si počkala. Lenže ty si jej hneď ráno priniesol ten debilný ochranný medailón a ja som bola zasa kvôli tebe odpísaná!”, zvrieskla a nenávistne ho prebodla pohľadom. Arden ju len nemo počúval a nebol schopný jediného slova. Pritískal si ranu, ale dosť silno krvácal, cítil, ako sa mu začína motať hlava a klesol na kolená. “Óóó, ani si nevieš predstaviť, ako ťa rada vidím kľačať pri mojich nohách! Musím ťa však sklamať – je ti to na nič”, škodoradostne sa zasmiala.
“Prepáč mi, viem, že som sa k tebe správal otrasne a ublížil ti, no Joy s tým nemá nič spoločné! Prosím, so mnou si rob, čo chceš, ale ju nechaj na pokoji”, bolestne zašepkal, načo len pokrútila hlavou.

“Asi som tvoju inteligenciu precenila. Nemôžem ju nechať, bez nej nezmôžem nič, ty idiot! No to len zatiaľ – síce cítim, ako sa vzpiera proti môjmu vplyvu, no slabne”, dodala so zlomyseľným úškrnom a znova obrovskou rýchlosťou poslala nožnice proti nemu, ale teraz si to zamierila nižšie, rovno do srdca. Avšak v tej chvíli jej ruky nekontrolovateľne vyleteli nahor. Čas sa zastavil a s ním aj vražedný predmet, ktorý ustrnul pár milimetrov od svojho cieľa. “Čo to bolo?!”, zajačala šokovane, ale Arden sa len pousmial. Joy, hoci bola uväznená vo vlastnom tele touto fúriou, ho práve svojou mágiou zachránila. Ešte nebolo neskoro – rýchlo natiahol pravú ruku a schmatol nožnice.

“Si vážne trieda, láska”, zašepkal smerom k nej, čo Sonyu rozzúrilo ešte viac.

“Tak fajn, budem musieť zmeniť poradovník. Tá tvoja hlupaňa očividne nevie pochopiť, čo od nej chcem, čiže pôjde do pekla ako prvá. Udusím ju temnotou. Aj tak už melie z posledného”, zavrčala zlostne. “Bude to rýchle.”

“Dopekla, niéééé!”, zrúkol Arden a zhrozene hľadel na Joyine telo, ktoré sa začalo nekontrolovateľne triasť a z nosa jej vytiekol pramienok krvi. Z posledných síl sa postavil a schytil ju za útle plecia, čím Sonyu vyrušil z koncentrácie.

“Pusti ma!”, vyprskla a nahnevane sa ho od seba snažila odstrčiť. “O čo sa snažíš? Aj tak je už skoro po všetkom a ty si stále len človekom! Môžeš sa len prizerať, ako ti tvoja milovaná zomiera pred očami a to len tvojou vinou! A potom jej telo bude len moje!“ Sonya zaklonila hlavu dozadu a zasmiala sa tak šialene, až Ardenovi stuhla krv v žilách. Vtedy sa v ňom zdvihla obrovská vlna zúrivosti, bolesti, strachu. Všetky tie emócie, ktoré drásali jeho srdce ho doslova prevalcovali. Zrazu Sonya ustrnula a na tvári sa jej zjavil výraz čírej agónie a vykríkla. V tom momente aj Arden pocítil vo svojom tetovaní temnoty teplo a vnímal, ako z miesta, kde ju držal, do jeho vnútra prúdi chlad a ďalšia temnota. V prvej chvíli sa zhrozil, ale pri pohľade na Sonyu mu začínalo byť jasné, čo sa deje a aj napriek tomu, že si bol istý, čo tým riskuje, vedel, že to musí spraviť. Prevziať pomocou tetovania všetko zlo, čo ako parazit okupovala Joyine telo a zabiť Sonyinu prehnitú dušu.
“Myslím, že to budeš ty, kto pôjde do pekla ako prvá”, uškrnul sa posmešne a zdravou rukou si ju k sebe privinul tak tesne, ako sa len dalo. Odpoveďou mu bol ďalší bolestný výkrik a Arden dúfal, že Joy tú bolesť a agóniu necíti. Iba Sonya, ktorej sa podlomili kolená a v objatí spoločne klesli na studenú dlážku.

Hlavným knižným sponzorom aktuálneho kola Ohnivého pera je vydavateľstvo Artis Omnis, vydavateľstvo fantastických kníh. Niektorí dnes už známi autori, ktorí kedysi začínali v Ohnivom pere, vydali svoju knihu práve v tomto vydavateľstve. Možno v Artis Omnis raz vyjde kniha aj autorovi tejto poviedky.

---

Dominika