 |
,,Roxy, dokázali sme to, " povie Feelsberg. ,,Máme liek, zahlási a víťazoslávne zdvihne skúmavku so slabočerveným roztokom. Ten čas stál za to. Teraz zachránime milióny životov a svet sa možno dokáže stať lepším miestom.
Vyjdem z laboratória a rozbehnem sa za rebelkou. Toto musí vedieť. Odkedy sme sa rozhodli spojiť sily a niečo dokázať, veľa sa zmenilo a ľudia sa už ani toľko nebúria, no o strachu sa to úplne povedať nedá.
Verím, že to čo sme teraz vytvorili v labáku dokáže zmeniť našu situáciu a ľuďom sa konečne vráti to, prečo ich nazývame ľuďmi. Emócie si nájdu zase svoje miesto a všetci budú oveľa šťastnejší.
Nedokážem udržať slzy. Dokázali sme to. Neverím. Už som zažila toľko sklamaní, pádov a zbytočným nádejí. A predsa som to nevzdala. Moja mama ma od začiatku držala na nohách a konečne som sa zmierila s jej stratou. Uverila som, že jej život nebol vôbec premárnení. Inšpirovala ma k dobrým veciam a bez nej by som tu zrejme nebola a určite sa nedostala takto ďaleko. A za to jej patrí veľké ďakujem.
Otvorím predné dvere budovy a vydám sa k chudobnej štvrti za rebelkou, ktorá ma v mnohom podporovala.
Zaklopem a počkám kým príde niekto otvoriť dvere.
,,Aha, to si ty," povie Hanna. ,,Poď ďalej."
,,Mám pre teba dobré správy," poviem s úsmevom.
,,Tak to vyklop," zaškerí sa.
,,Máme liek," poviem a zadržím dych.
,,Čo? To nie je možné. Že by sa po tom všetkom úsilí naše sny skutočne vyplnili? Dostali sme šancu vyliečiť ľudstvo a naše inštinkty nás nesklamali. Už bolo načase," poslednú vetu doslova vyhŕkne a objíme ma.
,,Keď už si tu? Dáš si drink? Oslávime to."
,,Rada, " odpoviem a ideme do provizórnej kuchynky. Hanna z baru vytiahne asi storočné Toskánské víno. Naleje nám do sklenených pohárov a štrngneme si.
,,Treba to vyskúšať aj na ľuďoch, aby sme si boli istí. No viem, že len tak niekto sa tu nezahrá na pokusného králika. Po čiernej žile nebudú chcieť znova trpieť, budem to musieť byť ja, aby ľudia uverili, že stále tu je nádej na vyliečenie. Vyliečenie zo strachu. Konečne zase budú sami sebou, a preto je dôležité podstúpiť tú obetu. Pre dobro všetkých. Pre ľudstvo."
,,Si už dospelá, pre ľudí si toho spravila až príliš veľa a tak ti vtom nemôžem zabrániť. Tvoja mama by na teba bola hrdá. "
,,Ďakujem. Mala som veľa neúspechov, ale ty aj tak vo mňa verila, cez to všetko.“
Pred troma rokmi
Už som to skúšala asi miliónkrát. Žiadna látka nedokáže potlačiť strach a tým nenávisť. Je to márne, nikdy sa to nepodarí. Som nanič, začínala som byť zúfalá. Na dnes to ukončím a vyberiem sa domov. Som vyčerpaná, duní mi hlave a nemôžem sa vôbec sústrediť. Mám pocit akoby som bola stále na začiatku. Kedy sa to konečne skončí?
Už na tom pracujem skoro dva roky a stále neviem nájsť niečo, čo by potlačilo strach. Aj ja sa stále bojím, som tým paralyzovaná, idem domov a mám pocit, že ma stále niekto sleduje, pritom je to klam. Už nedokážem ďalej takto žiť a ani nič necítiť.
Prejde pár nudných a neúspešných týždňov no potom nastane deň D. Som v laboratóriu a vtom dovnútra vrhne môj kolega, Feelsberg.
,,Roxy, na niečo som prišiel," povie.
,,Pozri, " ukáže na papier s krvným obrazom jedného z pacientov nakazených čiernou žilou. Chorobou, ktorú spôsobili chemikálie, čo boli vypustené na tento svet. Obrovská chemická zbraň. Zostalo množstvo preživších no nikdy nás nebude toľko ako kedysi.
Títo ľudia majú nejakým zvláštnym spôsobom nejaké doposiaľ neidentifikovateľné hormóny v krvi. Myslím, že to je tými tabletkami čo im podávaš. Nedá sa s tým niečo robiť?
Áno, myslím, že by nám mohli pomôcť v tvorbe lieku. Dokážeme ich odobrať z krvi. A využiť ich v tvorbe akéhosi moderného antidepresíva a potlačiť strach, ktorým sú ľudia paralyzovaní. Neviem, či sa to dá, ale je to cesta. Musíme to skúsiť a možno časom to aj naozaj dokážeme.
Súčasnosť
Dopijeme víno a potom sa rozhodnem, že je načase ísť, no predtým ako pôjdem do labáku si ešte niečo musím vybaviť.
Stojím pre väznicou, v ktorej sme pred desiatimi rokmi zavreli Erika. Zradcu, ktorý sa opovážil tvoriť vzbury, odopierať nám mier a brániť nám vo vyliečení. Predtým ako sa rozhodnem obetovať za väčšie dobro sa s ním ešte musím porozprávať. Raz a navždy si to ujasniť. Prečo to robil?
Prídem ku vchodu a ohlásim svoju návštevu strážnikom v modrých uniformách, z vysielačkami prehodenými cez rameno. Zapíšu ma do registra a odoberú mi všetky cennosti a zo všednej kancelárie ma zavedú do návštevnej miestnosti v dezolátnom stave. Posadia ma k jednému zo slúchadiel vďaka, ktorým budeme môcť komunikovať a povedia nech chvíľu počkám.
Netrvá to dlho a do miestnosti prídu dvaja svalnatý muži s Erikom. Ťahajú ho dopredu ako handru a posadia ho oproti mne. Jediné čo nás od seba oddeľuje je priehľadné hrubé sklo.
Vyzerá hrozne, zostarol, má obrovské kruhy pod očami, doráňanú tvár a jeho nepoddajné čierne kučery dosť narástli odkedy som ho pred desiatimi rokmi poslala sem. No ani o trochu sa nezačal zmierovať zo svojím trestom. Radšej by sa zabil ako by tu mal byť do konca života.
K uchu si zoberiem slúchadlo, počkám, kým on zdvihne svoje a prehovorím: ,,Ako sa máš Erik? Prišla som ti povedať, že som konečne vynašla liek a tvoj plán všetko zruinovať mi už nestojí v ceste. Verím, že tam vonku máš pár ľudí, ktorí chcú všetko pokaziť, ale musíš uznať, že mojich je viac a ty s tým nič nespravíš. Si predsa tu. “
,,Prišla si sa vychvaľovať? Chceš aby som ti zagratuloval? Tak hlboko si klesla? Keď to to tak chceš, gratulujem. Ale viac odo mňa nedostaneš. Nikdy neprestanem zastávať názor, že mier neexistuje ani nikdy nebude. A ten tvoj liek je iba sračka. Ilúzia aby sa ľudia cítili lepšie.“
,,Možno máš pravdu, možno nie, ale tiež mám svoj názor a zoberiem si ho až do hrobu. Pretože mám niečo, v čo verím zase ja. A myslím, že to je na teba všetko. Pekne si tu zhni.“ Poviem arogantne, zavesím slúchadlo na svoje pôvodné miesto a len sledujem Erika, ako ho v tej oranžovej kombinézu berú naspäť do cely.
Postavím sa z vŕzgajúcej stoličky a vyberiem sa preč. Zoberiem si veci, ktoré mi zabavili a odzdravím strážnikov. Potom vyjdem z budovy. Sem sa už nikdy nevrátim.
Som už v labáku. A som pripravená. Stojí pri mne rebelka, jej dcéra – Lara a Feelsberg, výskumný pracovník ako ja, ktorý mi v mnohom pomáhal. Na začiatku sa mu moje nápady síce nepozdávali no držal so mnou až do konca. Na to nikdy nezabudnem.
Pred rokom
Na tácke mám položenú vzorku krvi a pozorujem ju mikroskopom. Našli sme dobrovoľníka, ktorý prekonal čiernu žilu a bol ochotný nám darovať trochu svojej krvi. A tiež sme vynašli spôsob, ako ju prefiltrovať, aby sme hormón mohli podávať v čistej podobe. No ešte treba doladiť pár detailov.
Odoberiem prvú vzorku. A podám ju svojmu laboratórnemu otrokovi. Prestane vyvádzať, jeho správanie sa upokojí a strach sa pominie. Zažiaria mu očká a ja v nich uvidím nádej. Moje srdce na chvíľu zmäkne. Ono to funguje!
Súčasnosť
Do ruky zoberiem injekciu s liekom, nahmatám žilu a vpichnem látku do krvného obehu. Zabolí to, ale bolesť onedlho pominie a ja pocítim, že moja ľudskosť sa pomaličky, ale rázne vracia späť Je to takmer ako antidepresíva, liečia ľudí od seba-poškodzovania a do života im dávajú radosť, ktorá im chýba. Tu dostávame nádej a strach a nenávisť nás pomaly opúšťajú. A ja cítim, akoby som po dlhej ceste bola konečne doma. Moja ľudskosť je späť. Tak mi chýbala. Možno som si to neuvedomovala, ale teraz cítim, že by som už bez nej ďalej nedokázala žiť. Aj keď ju poznám len krátku chvíľu.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.