 |
Nikdy som nečakal, že niečo takéto poviem, ale som rád, že toho debila konečnie niekto umlčal. Myslím môjho brata. Aha, neviete o čo ide. Dostal francuzáka od zombie. Takého poriadneho, mľaskavého.
Bol to debil. Teraz ale nemyslím môjho brata, to je jasné. Ten mŕtvoliak mu mohol skočiť po krku a všetky strany by boli spokojné.
Keby to bolo ako vo filme, stačilo by uhryznutie, škrabanec alebo neviem čo a čo nevidieť sú z vás nemŕtvi parťáci.
Zatiaľ však nevieme, ako sa na nich premeniť. No, každopádne… Môj drahý bráško si dal francuzák so zombie. Asi nie veľmi dobrovoľný. No kým sa stihol spamätať a tú chodiacu mŕtvolu zo seba striasť kopancom (áno, na zombiekov platí aj kopanec do gulí), prišiel o polovicu jazyka.
Obaja revali ako zmyslov zbavení.
Jazyk nejazyk, ten debil začal po zombiekovi revať, akoby mu mohol rozumieť. Sotva mu niekto rozumel aj keď ten jazyk mal. Držal si ksicht, teraz už celý červený a lepkavý, ako si po ňom rozmazával krv a nie veľmi diplomaticky sa snažil vysvetliť, že toto kurva nie.
Zombie si zatiaľ cmúľal jeho jazyk a nezaujato ho sledoval. Chvíľu ho olizoval, no nakoniec ho vypľul a striasol sa.
Nikto nemá rád môjho brata, ani len zombies.
Keď jazyk pristál v prachu pred jeho nohami, okamžite po ňom skočil. Vtedy som si naozaj myslel, že sa premenil. To bol švih!
Pochybnosti som stratil vtedy, keď si ho začal pchať do úst, oboma rukami, ako nejaký kanibal z kmeňa Ungho.
Prestal som sa smiať.
Nachvíľu.
Ozaj, hovoril som vám, že môj nevlastný brat je debil?
Vec sa mala tak, že si myslel (možno sledoval Harryho Pottera alebo… čo ja viem, nejakú brutálnejšiu epizódu doktora Housea), že keď ten jazyk dostane čo najskôr späť na svoje miesto, zázračne sa mu spojí.
Ten pohľad bol na nezaplatenie. Zombie prestal cucať krv, ktorá mu zostala na rukách a tiež čumel s otvorenými ústami.
Toto v kine neuvidíte.
Stáli sme okolo neho, sledovali, ako sa snaží nadpojiť si odhryznutý jazyk a jedným okom pozerali jeden na druhého.
Nevydržal som to.
Je dosť možné, že pri tom, ako som vybuchol, som sa trochu pošťal.
Smiali sme sa všetci. Vlastne nesmiali. Celá garáž sa doslova triasla. Dokonca aj ten mŕtvoliak vyzeral, že sa baví. Metal sa zo strany na stranu a jačal pri tom. Skoro som mal chuť objať ho.
Lenže môj brat, ktorý sa rád pýši svojim IQ 118, sa nevzdával.
Veril, že to dokáže.
Pri svojich pokusoch narvať svoj jazyk späť na miesto, mu trikrát vypadol z rúk rovno na podlahu. Raz dokonca do olejovej škvrny, ktorá tam zostala, keď sme opravovali Chevy.
Ha, hovoril som mu, že si na nej rozbije hubu. Skoro som trafil.
Keby ste ho teraz poslali medzi zombies, stavím sa, že by pred ním utekali.
Vyzeral desivo, dokonca aj na jeho štandardy.
MAAEAA AAAEEUUU
Netuším čo povedal.
Vlastne mi to bolo celkom jedno. Aspoň som nemusel počúvať tie jeho plytké reči.
Vytiahol ten obžutý kus mäsa z úst a posledný raz mu spadol na zem. Teraz už vyzeral ako neforemný kus niečoho… ľudského? Neľudského? Ťažko povedať.
No a on, dámy a páni, si ten kúsok čohosi začal zúrivo pchať do vrecka.
Neskôr som sa dozvedel, že si ho chcel dať zašiť. V nemocnici.
Mäso mu trčalo z vrecka bundy. My ostatní už sme sa nesmiali. Ležali sme na zemi v slzách a s kŕčami.
V jednej sekunde sa garážou ozvalo AAAAIIIOOOEEMOOAAAYYY a môj brat sa vyrútil proti chudákovi nepripravenému zombiekovi.
Prekvapil ho. Vlastne nás všetkých. Nevedel som, že dokáže tak rýchlo behať.
Ako vyskočil, chvíľu vyzeral ako Superman. Ruka vztýčená pred seba, zaťatá v päsť.
Skočil tak nič netušiacemu zombiekovi priamo do tváre. S päsťou. A tým do tváre nemyslím na tvár. Myslím do nej.
Po podlahe sa rozsypalo pár zubov.
Niečo zachrapčalo. Nebol som si istý, či to bola zombiekova sánka, alebo bračekova ruka.
Odpoveď bola: oboje.
Sledovali sme to s nemým úžasom.
S rukou v zombiekovej tlame sa začal zviechať zo zeme (stále pri tom vydával zvuky ako Tarzan).
Teraz nechcem podrývať inteligenciu môjho brata, to by bolo zbytočné.
Vstal.
Skoromŕtvolu ťahal za sebou, päsť stále v jej papuli. Naberal tempo. Nechápal som, kam tým mieri. Pár metrov pred ním totiž bola stena a po jej dĺžke sa ťahal masívny regál.
Bohužiaľ, alebo vďakabohu, sa zombiekovi zachytila nohavica o zdvihák. Ten spätný ťah môjho brácha vystrelil do vzduchu nohami dopredu.
Až vtedy som pochopil, aký húževnatý parchant to vlastne je.
Vstal (UUAAUIIIUAAAA) a pokračoval ďalej. Chudák zombie, stále zachytený, sa pokúšal zahryznúť. Brácho mu ale väčšinu zubov vybil a tie, čo zostali, sa teraz len nebezpečne kývali z jeho rozkošnej papuľky.
Brácho sa načahoval dopredu. Ruka mu mierila k regálu, ale nemohol tam dosiahnuť.
Chýbalo mu asi pol metra.
Nech sa snažil akokoľvek, nedokázal tú vzdialenosť prekonať. Ako keď sa chlap pokúša vyfajčiť sám seba. Vždy mu chýba tých pár centimetrov.
Takže, regál bol pol metra od neho, ale mohol byť kľudne v Brazílii, nemal šancu.
Vtedy som pochopil.
Odtiaľ, kde som stál, som to vidieť nemohol. Zbadal som to, až keď bolo po všetkom. Preto to možno znie celé trochu divne. Skúsim vám to teda ozrejmiť. V tom regáli bola navŕtaná diera. V tej diere zašrobovaná šesťpalcová skrutka, ktorej asi dve tretiny trčali von. Na jej konci bola zavesená malá ručná pílka.
Môj brat nie je nijak zásadový človek. Kľudne by sa vám vysral pred dvere a potom vás za to udal.
Ten blázon si išiel pre krv. Oko za oko. Teda, jazyk za jazyk.
Snažil sa. Fakt áno.
Neviem, ako by to dopadlo, keby sa to celé zomlelo inak. Keby sa zombiekovi roztrhli nohavice a povolil tak z miesta, alebo keby proste nejakým zázrakom brácho dočiahol na tú pílku. Lenže to sa nestalo.
Čo sa stalo je, že brácho jednoducho ťahal. Čím silnejšie, tým sa zombiekovi jazyk, ktorý držal v zovretí, postupne trhal, až sa nakoniec úplne oddelil od jeho hlavy. Sprevádzal to zvuk, ako keď roztrhnete kus látky na dve časti.
Vyzeralo to ako malý votrelec.
Vytrhol mu ho snáď až zo žalúdka.
Lenže… Neuvedomil si to.
Bol taký nadšený, že dosiahne o svojich vysnívaných pár desiatok centimetrov ďalej, že si to proste nevšimol.
Vzal do ruky pílku.
Víťazoslávne ju zdvihol nad hlavu a pozrel sa našim smerom. Páni, keby ste videli ten jeho pohľad. Šialenosť je len minimálne synonymum.
Čosi zahulákal a otočil sa s pílkou na mrtvoliaka.
Ten, chudáčisko ležal na zemi a triasol sa.
Asi sa ho bál.
Nečudujem sa mu. Na jeho mieste by som bol posraný až za ušami.
Keď nad vami stojí také hovädo, v jednej ruke váš jazyk a v druhej pílka na železo… To nenechá chladným ani nemŕtveho.
Otočil hlavu na nás a v tej chvíli mi ho bolo skoro ľúto.
Myslím toho zombie.
Keď si brácho uvedomil, čo sa stalo, … Nuž, znelo to ako mroží nárek (a vyzeralo ako mroží tanec). Teraz už som od smiechu padol naozaj. Ignoroval som, ako mi okolo hlavy preletela pílka.
Verte či nie, napchal si do vrecka aj tento jazyk.
Než som stihol prísť úbohému zombiekovi na pomoc (fakt mi ho bolo ľúto), z jeho hlavy bola už iba škrupina. Vnútri nič, iba bezfarebná, neforemná kaša a v nej zaseknutá bráchova topánka, ktorú sa neúspešne snažil vytiahnuť. Od nervov mu rozkopal… nie, rozdupal hlavu. Na totálku.
Tú topánku tam nakoniec nechal.
Ja som sa pre ňu neskôr vrátil. Doteraz ju nosím pri sebe.
Pripomína mi deň, kedy môjho brácha konečne niekto raz a navždy umlčal.
Mimochodom, prežil. Dostal nejakú infekciu, ale dostal sa z toho. Teraz všade chodí s notesom, ale každý ho má na háku.
Odvtedy sme so zombies nemali nijaký väčší problém. Asi sa boja toho šialenstva, čo mu srší z oči. Alebo tých zvukov, čo vydáva. Ktovie.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.