„Nepáči sa mi to,“ hlesnem, obrátim zrak k manželovi. Srdce mi búši ako splašené, tuho zovieram syna v náručí. Ustúpim, čakám čo sa bude diať. Z poličky postupne padajú na zem veci. Počujem zvuky škrabania prepletené s vrčaním. Obaja sme vystrašení na smrť, mužovi zbeleli konce vlasov. Pred niekoľkými dňami sa začali v našom dome diať podivné nelogické veci. Zdanlivo sme sa domnievali, že išlo o náhody. Spočiatku sme si mysleli, že tieto drobnosti len podávajú ruky nášmu drobcovi. Našu teóriu vyvrátilo spoločné popoludnie strávené pri sledovaní rozprávky a hranie sa s kockami. Najprv sa ozvalo škrabanie dreva. Potom hlasný buchot. Otvorili sa dvere, čosi vstúpilo dnu. Niekto nezabuchol, pomysleli sme si jednoducho. Postupom času sa zo stola zrútila termoska s čajom. Bez príčiny. Neskôr sme pochopili ich prepojenie. Stvára ich tá istá, jedna vec. Niekto zo záhrobia s nevybavenými účtami. Prestalo nás baviť riešiť prevrhnuté poháre, rozbité rámy fotiek.
Teraz sa to deje znovu. Hľadíme na nevysvetliteľné úkazy odohrávajúce sa priamo pred nami. Len drobca ležiaceho mi na hrudi spokojne oddychujúc to nezaujíma. Manžel sa zachová hrdinsky, stúpne si pred nás, roztiahne ruky. S iskierkou nádeje začne so strachom duchovi dohovárať, zároveň ho odprosovať. Vyčíňanie prestane na naše obrovské prekvapenie. Vydýchnem si, pobozkám ho na líce. Snáď máme pokoj.
Po nepríjemnom incidente sa usadíme na gauč, malý sa medzičasom prebudí. Poberie sa zabaviť sám, s mužom chvíľku pokoja využijeme na seriózny rozhovor. Zvažujeme možnosť posvätenia domu kňazom či telefonát lovcovi duchov. Na takú hlúposť sa snáď neznížime. Potvrdíme rozhodnutie, zavoláme miestnemu kňazovi.
Máme ho očakávať onedlho, uprednostnil nás. Podložil si argument dlhým monológom zlého pôsobenia temných síl na dieťa. Zbytočne mi míňal paušál, ale nechcela som byť drzá. Zároveň som bola rada, konečne sa zbavíme strašenia poltergeistom alebo inou pliagou zabávajúcou sa na náš účet.
Zazvoní zvonček. Preľaknem sa, strach umocní náhle prevrhnutie šálky s vodou odprevadené zasyčaním. Manžel sa poberie otvoriť, vezmem dieťa na ruky, nasledujem ho. Za dverami vyčkáva nervózny chlapík okolo štyridsiatky, elegantne upravený, odetý v kňazskom. Úklonom hlavy pozdraví, predstaví sa. Vpustíme ho dnu, zvraští obočie. Porozhliada sa.
„Niečo nie je v poriadku?“ spýtam sa neisto.
„Ale kdeže,“ zamrmle, mávne rukou.
Znervózniem. Chodí po byte, rozmýšľa. Lapí ma zlý pocit. Najali sme si buď amatéra alebo podvodníka. Manžel uvažuje rovnako, všimnem si vrásku medzi očami, kútiky úst stiahnuté dolu. Nervozita sa vystupňuje príchodom nového neznámeho zvuku. Odejem sa do husej kože, strasiem sa. Od balkóna sa ozýva kvílivý zvuk rytia nechtami do skla. Skrivím tvár, pohliadnem na kňaza. Rýchlo reaguje, hneď sa vrhne na miesto. Začne rituál. Atmosféra v izbe zhustne. Cítim tlak zvierajúci mi moje vystrašené srdce. Zvuky neustávajú. Všimnem si tenké jazvy na skle. Čo sa to preboha deje?
Kňaz chytí miestnosť do siete modlitieb, prosieb a kadejakých riekaniek. Čuduj sa svete, pomohlo to. Zatiaľ. Odchod zlých síl som pocítila na vlastnej koži. Krátky tlak v spodnej časti nôh. Prišiel a odišiel. Zmrazilo ma, ľadový dotyk nepozemskej záhady ma bude strašiť ešte dlho. Poďakujeme sa, nenápadne nastrčí ruku. Naraz prevrátime očami, vyplatíme mu pýtanú sumu. Zaujímavé, ešte aj kňaz je schopný zdierať vás za pomoc. Čo narobím, za pokoj sa platí.
„Počuješ to, drahá?“ zadrkoce zubami manžel, „je to tu opäť.“
„Cítim to,“ vyhŕknu mi slzy, „ten bláznivý chlap nám nepomohol. Rob niečo!“
Uprostred hlbokej noci sotva vidím na konček nosa, aj tak si dokážem predstaviť vytočený výraz svojej polovičky. Nevyčítam mu to. Strnulo hľadám pôvod tlaku. Prebudím stolnú lampičku k životu. Na okraji postele je v paplóne okrúhla priehlbina. Mŕtveho priateľa prepadla únava, prišiel si posedieť k nám do izby. Na druhú stranu, zažartujem hlúpo, aspoň nahrádza miesto nášho kocúra.
„Zlatko,“ prosíkam, „nedovoľ tomu priblížiť sa.“
„Mám po ňom šmariť vankúš?“ nazlostí sa, rozhodí rukami, „idem omrknúť internet. Volám lovca, je mi jedno kto si čo o nás pomyslí, ak tento stret dvoch svetov prežijeme.“
Opatrne zlezie z postele. Prebehne miestnosť tíško, nečujne ako myška sa vyparí. Čakajúc na výsledok bezmocne skrčím nohy, nespúšťam zrak z preliačiny. Prichytím sa, ako si v mysli prehrávam osobnú spoveď. Nie, toto nemôže byť koniec. Prikážem si vydržať.
„Anna?“ zhúkne manžel z vedľajšej izby, na smrť ma vystraší, rozplače dieťa. Ak by som mohla dolámala by som mu nos. Zahryznem si do jazyka, udržím nahnevanú urážku. Neskôr by ma mohla mrzieť.
„Áno?“ zanôtim namiesto toho.
„Najbližší lovec duchov žije desiatky kilometrov odtiaľto. Ale našťastie tu má vypísané úradné hodiny. Vraj môžeme volať kedykoľvek, duchovia nespia. Koľká irónia.“
„Ha ha. Zavolaj mu a vysvetli mu našu situáciu. Povedz, že ti duch obsadil miesto v posteli,“ zamyslím sa, „alebo radšej nie.“
Vypočujem si dlhý rozhovor, manžel vykresľuje útoky, zvuky. Spomenie neúčinnosť kňazovho požehnania. Medzitým sa aj drobec utíši. Chudáčik. Vzdal snahu vytrvalo plakať po ignorovaní od oboch rodičov.
Manžel sa po špičkách vráti späť, ladné pohyby by mu závidela kadejaká srnka v lese. Vkĺzne po deku smutne si ma obzrie. Oznámi mi novinky od lovca, ukáže sa zajtra v priebehu dňa. Dal nám výstrahu, ak začujeme hlasné trieskanie na dvere, nejde o ducha, len sa snaží dostať dnu. Sarkasticky mu odseknem, mám plné zuby týchto zlých narážok. Vyriekne prvý dobrý nápad. Presťahujeme sa do obývačky, necháme zakliatu izbu na pokoji. Nenamietam. Uložíme sa na nepokojný spánok poprešívaný nočnými morami, zlými zvesťami a pocitom očí zabodnutých v našich chrbtoch. Niekto nás pozoruje.
Ďalšie nezmyselné vystrašenie, infarkt by bol adekvátna reakcia. Buchot na dvere hlási návštevu. Pozriem sa na hodiny, zažmúrim. Jedenásť? Je tu skoro. Teda, snáď je to on, dúfam v mysli. Rozospatá sa odvlečiem ku vchodu, odomknem. Z cesty ma okamžite odsotí drsný chlap obvešaný haraburdím. Vyzerá ako chodiaci odpadkový kôš, dokonca podobne páchne.
„Kde máte ducha?“ snorí, vzhľadom mi pripomína potkana.
„Na posteli v manželskej spálni,“ zívnem, lenivo ukážem prstom. Kým to vybaví, zájdem pre malého, už dávno nespí. Trápiac plyšového macíka ma zbadá, vyprskne na mňa pár slov. Usmejem sa, chytím ho. Prekráčam do izby za tým psychiatrickým pacientom. Dumá, hlavu ma pootočenú ako pes čudujúci sa nad hlasom majiteľa.
„Nemáte tu ducha,“ sykne, „volali ste ma zbytočne.“
„Čo to teda dopekla je?“ hnevám sa.
Prikrčí sa, natiahne ruky. Vyskočí vpred, preliačina zaprotestuje. Znovu sa objavia podivné zvuky, lovec sa bije s čímsi neviditeľným. Boj dlho trvá, chlap dokonca skončí na zemi. Začínam sa obávať. Zvýskne, objaví sa mu dlhý škrabanec na líci. Žmurknutie odhalí ducha. Chytím sa za hlavu. Je ním náš stratený kocúr Furrdo, zlovestne vrčiaci na nepriateľa, zaháňajúci sa labkami. „Cica fuč,“ zatlieska drobec. Klesne mi sánka. V miestnosti sa ozve ešte jeden cudzí zvuk. Cinknutie. Zrak mi padne, zohnem sa. Zdvihnem repliku slávneho prsteňa, pootáčam ho v rukách. Všetko si spojím, vyvodím záver. Syn týral kocúrika, musel sa vŕtať v našej zbierke. Skúšal čo sa stane ak mu na chvost navlečie prsteň. Už to raz spravil, s výnimkou, že to bolo cibuľové koliesko. Bože, to je tak absurdné, plesknem dlaňou o čelo, prsteň mu musel zletieť dolu.
„No,“ zatiahnem, „skutočne pôsobivá replika.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.