Ohnivé pero Q1 2016: Bezpečnejší svet

Ohnivé pero

P.J. stál vo svojej nenápadnej kancelárii, ktorá vôbec nenaznačovala, že je najbohatší človek v meste. Pozoroval svoj odraz v okne potiahnutom fóliou. Vonku sa stmievalo, svetlo svietilo už len v jeho kancelárii. S mierne narcistickou hrdosťou na seba hľadel a ľutoval sa.

Premýšľal nad svojou samotou. Žena, s ktorou žil, ho nedávno opustila a on s tým nemohol nič robiť. Neznášal pocit bezmocnosti. Bol riaditeľom prosperujúcej firmy, všetci sa na neho dívali s úctou a pokorou. Okrem nej. Len tak sa zbalila a odišla.

Podišiel k stolu a do kufríka začal ukladať papiere, ktoré chcel doma ešte preštudovať. Ako sa načahoval za jedným spisom, tvár mu pokrčil výraz bolesti.

Ešte aj na túto bolesť ostal sám! Nedávno ho prepadli a on musel ostať pár dní v nemocnici. Navštívilo ho len niekoľko vedúcich oddelení firmy. Ona mu ani nezavolala…

Dvere na jeho pracovni sa zrazu otvorili. Uvidel troch maskovaných mužov so zbraňami v rukách.

Ľavačka stlačila bezpečnostné tlačidlo, pravačka tasila pištoľ. P.J. už nikdy nemienil nič riskovať.

Ešte predtým ako okolie jeho stola ohraničil priehľadný kryt, stihol zastreliť jedného ozbrojenca.

Spŕška olova prichádzajúca od nepozvaných návštevníkov pokropila už len ochranný valec vytvorený okolo riaditeľa. Ten len s námahou potlačil nutkanie vystrčiť na nich prostredník. Nenávistne na seba pozerali. Jeden z maskovaných mužov zhodil z pleca tašku a vytiahol z nej malý balíček trhaviny. Po rozbalení začal plastickú hmotu priliepať na priehľadný štít.

P.J. odsunul stoličku a postavil sa na vyznačený priestor. Keď sa vrátil z nemocnice, mal problémy s chôdzou a používal vozík. Preto si nechal nainštalovať výťah, ktorý ho vyvezie do rokovacej miestnosti priamo nad ním. Otvor v strope sa uvoľnil a plošina začala stúpať.

Tentoraz sa neubránil – vztýčený prst jasne symbolizoval, čo si o nich myslí.

*

Hneď ako sa ocitol o poschodie vyššie, si začal nadávať, že dole nechal kufrík, v ktorom mal komunikátor. Udalosti však nabrali prirýchly spád…

Ochranný kryt bol montovaný tak, aby pri jeho spustení dobehla ochranka. Teraz, večer, však strážcovia už vo firme neboli. O bezpečnosť budovy sa staral automatický ochranný systém. Ktorý však očividne nebol pre neželaných návštevníkov žiadny problém.

S námahou sa rozbehol ku dverám vedúcim do vedľajšej kancelárie. Odtiaľ bolo možné vyjsť priamo na schodisko a ním do niektorého z oddelení, odkiaľ môže v relatívnom bezpečí zavolať pomoc. Pri každom pohybe preklínal doktorov, že neodviedli lepšiu prácu. A aj seba, že akurát včera vyhodil bodyguarda.

Do dverí, ktoré práve pootvoril, sa zavŕtal projektil. Boli za ním. Vyplašene skočil na zem a nešikovným kotrmelcom sa dostal do pracovne. Nečakal, že budú takí rýchli. Vchod za sebou zatarasil prevrátením skrine a druhými dverami vyšiel na schodište. Pri pohľade na zubaté schody ticho zaúpel a začal schádzať dolu. S ľútosťou si spomenul na časy, keď ho ešte nepoznala celá republika a nikto sa ho nesnažil zabiť…

Kým zvládol zísť na nižšie poschodie, jeho prenasledovatelia prešli cez zatarasenú kanceláriu.

P.J. pritisol telo ku stene a vytiahol zbraň.

„Zbytočne utekáš!“ rozlial sa priestorom schodiska hlboký hlas znásobený ozvenou. „Žiješ z nešťastia ostatných, a preto umrieš. Ak ťa nedostaneme my, tak ďalší po nás…“

P.J. neveril vlastným ušiam. On, že žije z nešťastia ostatných?!

„Ja som najsilnejší pilier tejto spoločnosti! Vďaka mne sa ľudia môžu bezpečne pohybovať po uliciach! Ja…“

Streľba ho donútila hľadať útočisko mimo schodov. Cez protipožiarne dvere sa dostal na poschodie, kde boli rozmiestnené jednotlivé oddelenia. Vrhol sa do najbližšej kancelárie a schmatol zo stola komunikátor. Na tiesňovej linke bleskovo objasnil svoju situáciu a zložil. Sadol si na zem do rohu miestnosti a s namierenou pištoľou čakal.

Ešte stále v ňom lomcovala zlosť z rozhovoru na schodoch.

Veď vďaka nemu si ľudia môžu aspoň privyrobiť. Im krv chýbať nebude a ešte aj dostanú zaplatené… Aký problém humánnosti? Veď nikomu nezakazuje, aby prestali dávať svoju krv klasickým nemocniciam. P.J. musel politikom krvopotne vysvetľovať, že nie je ani konkurenciou pre transfúzne stanice – veď kto daroval krv dobrovoľne a zadarmo doteraz, bude v tom pokračovať aj ďalej. Jeho firma podchytí predovšetkým „darcov“, pre ktorých je motiváciou odmena.

„Už sme tu!“ zaznel spoza dverí druhý, mierne chrapľavý hlas. „Je na čase to zabaliť.“

P.J. už pri nedávnom útoku uvažoval, že za tým mohlo byť niektoré zo združení, ktoré zničením firiem ako je jeho, chceli docieliť „vykúpenie“ ľudskej rasy. Boli takí krátkozrakí, že nevideli, ako tento druh podnikania prospieva celému systému. Veď tak to fungovalo vo Francúzsku, Anglicku, dokonca aj v Rusku. Pretože len kým bude možné voľné obchodovanie s krvou, budú problémy spojené s vampirizmom riešiteľné. Vďaka nemu sa minimalizovali všetky tie prepadnutia v tmavých uličkách. O organizovanom love už nebolo vôbec počuť. Premenení už stratili výhovorku, že nemajú legálnu možnosť získať krv. P. J. vytvoril bezpečnejší svet…

Nepriehľadná sklená výplň dverí sa rozsypala na malé čiastočky. V otvore sa objavil jeden z maskovaných mu­žov.

P.J. namieril a vystrelil. Netrafil. Zato trafili jeho.

Nastalo ticho. P.J. pozoroval svoju krv na fóliou potiahnutom okne. On sám nezamestnával žiadneho upíra, ale sklá zabraňujúce prieniku UV žiarenia robili firme medzi zákazníkmi dobré meno.

Do kancelárie vletela dymovnica. P.J. vedel, že sa blíži koniec. Taký ako on však nekončia skrčený v kúte! Zovrel zbraň a tackavo prebehol miestnosťou.

Rozrazil rozbité dvere. Vystrelil naslepo, až potom si všimol, že útočníci ležia na zemi.

„Toto už nebudete potrebovať,“ vysoký muž v tmavom oblečení mu elegantne vytrhol zbraň z ruky.

P. J. sa zviezol na zem a ticho krvácal.

„Zachytili sme vaše volanie na tiesňovú linku,“ povedal neznámy. „Ste pre nás príliš dôležitý, aby sme dovolili vaše opätovné vystavenie riziku.“

P.J. mlčal. Nikto po ňom nestrieľal a bol stredobodom pozornosti – to mu robilo dobre. Veď aj tak vedel, prečo mu poslali pomoc.

Ešte nedávno bol na spadnutie „Projekt eliminácie“. Vláda chcela jednou veľkou akciou zlikvidovať väčšinu upírov. Stačilo vyhlásiť stav ohrozenia, ako to už spravili Maďari či Nemci. A mnoho spolkov hlásajúcich, že premenení už nie sú viac ľuďmi, sa nevedelo dočkať. Nebola by to prvá a zrejme ani posledná genocída v našich dejinách.

Po spustení celoštátneho výkupu a predaja krvi sa našťastie dostavili prvé „bezpečnostné výsledky“ a keď už nie aktivisti tak aspoň politici sa začali ako tak upokojovať…

Dlháň sa k nemu zohol a preskúmal jeho zranenie. „To bude v poriadku, postaráme sa o vás.“

*

Kráčal po chodbe svojej firmy. Všetci sa mu úctivo zdravili a oslovovali ho pán riaditeľ. Všetko bolo v poriadku. P.J. mal však na tvári o niečo nadradenejší výraz ako inokedy. Mal na to nárok. Nikto z jeho zamestnancov ani netušil, aký rituál musel podstúpiť, aby ochránil celú spoločnosť.

Teraz už presne vedel, ako zabezpečí, aby sa vrátila. Všetko je len otázka motivácie. Keď bude aj ona premenená a on bude jej výhradný dodávateľ, taký vzťah už nemôže zlyhať.

Vošiel do kancelárie, pohodlne sa usadil v kresle. Z kufríka vytiahol komunikátor. Bude si musieť objednať bezpečnostnú fóliu pre svoj byt i auto.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

9. mája 2016
Martin Kochlica